Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-31-2015.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému Z. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K., N. XXXX/XX, o zaplatenie istiny 314,89 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a . Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 314,89 eur s 9,5 % p.a. úrokom z omeškania od 21.07.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 30.05.2006 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.726,15 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur. Následne žalobca poskytol žalovanému dňa 11.04.2008 revolvingový úver vo výške 2.301,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur a revolvingový úver dňa 23.12.2010 vo výške 2.301,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 39. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 5.466,30 eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 58 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 20.07.2011 mal žalovaný sumu neuhradených splátok 2.589,30 eur.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru z 30.05.2006, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru, splátkovým kalendárom a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Dňa 30.05.2006 žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.726,15 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur. Následne žalobca poskytol žalovanému dňa 11.04.2008 revolvingový úver vo výške 2.301,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur a revolvingový úver dňa 23.12.2010 vo výške 2.301,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 95,90 eur. Žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 39. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 5.466,30 eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 58 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 30.05.2006, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 30.05.2006, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 30.05.2006, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Je nepochybné, že účastníci konania dňa 30.05.2006 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá patrí medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver spolu vo výške 6.029,35 eur. Žalovaný riadne neplnil povinnosť splácať úver riadne a včas, preto po omeškaní sa so zaplatením splátky č. 58 žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka žiadal o zaplatenie celého nesplateného úveru. Žalovaný vyplatil revolvingový úver žalobcovi, nakoľko ako vyplýva zo spisového materiálu v splátkach zaplatil celkovo sumu vyššiu ako bola suma revolvingového úveru. Pretože žalovaný zaplatil žalobcovi vyššiu sumu ako bola titulom úverového vzťahu poskytnutá, nie je dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy podanou žalobou. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu vysoko prevyšujúcu poskytnutú istinu.
Je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom úverového vzťahu viac ako bola poskytnutá istina úveru.
Pokiaľ by žalovaná suma obsahovala nárok na zaplatenie úroku podľa zmluvy, resp. nešpecifikovaných poplatkov, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
K plneniu, ktorého sa nad rámec sumy 6.029,35 eur (výška úveru) domáha žalobca, je potrebné konštatovať, že spotrebiteľský úver je podľa § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. účinného k 30.05.2006 potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že údaje o RPMN uvedené v návrhu na uzavretie zmluvy z 26.05.2006 sú odlišné od údaju o RPMN uvedenom v zmluve z 30.05.2006, teda možno konštatovať, že návrh zmluvy s údajmi uvedenými žalobcom žalovaný neprijal. Možno preto vyvodiť, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN úveru, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnému žalovanému však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný si ani ich náhradu neuplatnil.
Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.