Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-553-2015.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/553/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky: L.. V. T., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. A. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou, so sídlom Pluhová 78, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. A. Č.. XXX, štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov L.. V. T., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a F. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 11.08.2012 a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Slovenské Pravno, vo zväzku 3, ročník 2012, na strane 62, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 28. 08. 2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, dôvodiac tým, že manželstvo, účastníci uzatvorili dňa 11. 08. 2012 v Slovenskom Pravne, z lásky, po 7 rokoch od zoznámenia, pričom počas vzťahu najskôr obaja študovali, navrhovateľka na vysokej škole v Nitre a odporca na SOUŠ v Martine. Počas týždňa na seba nemali čas a stretávali sa takmer výlučne počas víkendov. Po ukončení štúdia odporca časom začal vykonávať činnosť ako SZČO a presťahoval sa do Bratislavy a neskôr ho nasledovala aj navrhovateľka a tiež si našla zamestnanie v Bratislave, kde doposiaľ pracuje; v súčasnosti ako analytik v Tatra banke. a.s.. Pred uzatvorením manželstva žili účastníci asi rok spolu v prenajatom byte na P. X. Č.. XXXX/XX S. N., kde bolo aj ich posledné spoločné bydlisko a odporca v ňom býva doposiaľ. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom plánovali spoločnú budúcnosť, pričom rozdiely v povahe a v pohľade na ďalšie smerovanie ich vzťahu sa začali prejavovať po uzatvorení manželstva, najmä v súvislosti so zabezpečením vlastného bývania, nakoľko bývali v prenajatom byte a so snahou navrhovateľky o kúpu spoločnej nehnuteľnosti, čo bolo príčinou viacerých hádok účastníkov, ktoré vyústili do presvedčenia navrhovateľky, že odporca nemá záujem budovať ich vzťah a aktívne sa podieľať na spoločnej budúcnosti. Táto napätá situácia vyústila do odsťahovania sa navrhovateľky začiatkom roku 2014 z bytu od odporcu s tým, že si navrhovateľka prenajala byt sama, v ktorom začala žiť bez manžela. Účastníci aj naďalej spolu komunikovali, odporca sa dokonca snažil nájsť pre nich vhodný byt, avšak navrhovateľka si postupne uvedomila, že jej city voči odporcovi ochladli do tej miery, že ho už nemiluje a nechce sa k nemu vrátiť. Od decembra 2014 sa účastníci intímne nestýkajú a nie je predpoklad, že by sa ich intímne spolužitie obnovilo, pričom v súčasnosti navrhovateľka plánuje budúcnosť s novým partnerom. Vzťahy s odporcom navrhovateľka pokladá za natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel a v ich prípade, ani nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa nenarodili žiadne deti. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom navrhovateľka pripojila k návrhu písomné vyjadrenie odporcu k návrhu na rozvod manželstva účastníkov zo dňa 27.08.2015,v ktorom navrhovateľ uviedol, že je oboznámený so znením návrhu a
súhlasí s ním a žiada aby súd manželstvo, ktoré rovnako pokladá za trvale rozvrátené súd rozviedol, nakoľko je tiež názoru, že obnova vzťahu účastníkov nie je možná a postupne sa jeden druhému vzájomne odcudzili..
Navrhovateľka a odporca zároveň požiadali o prejednanie a rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností a dôkazov uvedených v návrhu.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.
Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - a to predmet konania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania písomne súhlasili.
Súd dňa 09.09.2015 oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 22.09.2015 o 09.40 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a z predloženými listinnými dôkazmi - sobášnym listom účastníkov z 11.08.2012, zistil právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a to, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.08.2012 pred Matričným úradom v Slovenskom Pravne. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na P. X. Č.. XXXX/XX S. N.. U oboch účastníkov ide o v poradí prvé manželstvo, z ktorého sa nenarodili žiadne deti.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že od začiatku roku 2014 manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala navrhovateľka a od decembra 2014 účastníci spolu intímne nežijú v súčasnosti navrhovateľka plánuje budúcnosť s novým partnerom. Odporca sa s návrhom na rozvod manželstva stotožnil a k uvedeným dôvodom jeho rozvratu sa nevyjadril.
V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené, že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, u manželov sa stratila ich vzájomná citová väzba a ani nemajú záujem a nie sú ochotní prekonať vzájomné odcudzenie a preto nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné z popísania skutkových okolností navrhovateľkou, tak ako ich uviedla v návrhu na rozvod manželstva a z vyjadrenia odporcu k podanému návrhu.
Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, keď účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, súd rešpektoval súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania, vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach, keď účastníci konania nemajú záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a ani na obnovení plnohodnotného manželského spolužitia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.