Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Centrum pre deti a rodiny Mlynky - Biele Vody so sídlom Biele Vody 263, IČO: 17 336 228, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4 proti žalovanému B. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. E. O.S., M. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. decembra 2021 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. decembra 2021 č.k. -137 vo výroku II.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 9. decembra 2021 č.k. -137 konanie zastavil (výrok I.), priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.) a nárok žalovaného na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur vylúčil na samostatné konanie (výrok III.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým žalobca žiadal uložil žalovanému povinnosť zdržať sa kontaktovania chovancov žalobcu akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky alebo elektronicky a povinnosť nepriblížiť sa úmyselne ku chovancom žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.

3. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najskôr uznesením zo dňa 16.08. 2021, č.k. - 40 vyhovel, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 102 zo dňa 26.10. 2021 zrušil uvedené uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podaním doručeným súdu 29.11. 2021 žalobca návrh zobral späť, kde uviedol, že od podania návrhu došlo k podstatným zmenám v okolnostiach, ktoré ho viedli k jeho podaniu. Predovšetkým ide o to, že žalovaný zmenil svoj postoj k jeho chovancom, prestal ich kontaktovať, ako aj sa približovať k nim, čo je nepochybne kladný efekt ním podaného návrhu bez ohľadu na to, či bolo/bude o ňom kladne rozhodnuté s konečnou platnosťou, teda právoplatne. Predpokladá, že nemožnosť kontaktovania jeho chovancov malo za následok, že sa žalovaný aktuálne znovu zamestnal, pričom sa znovu rozhodol pre prácu spojenú s neplnoletými osobami, ako asistent učiteľa materskej školy. Uvedená skutočnosť sa však jeho chovancov netýka, tým sa netýka ani ich, ako organizácie a preto nemá dôvod i naďalej zotrvať na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či podať žalobu vo veci samej. S poukazom na uvedené týmto podaný návrh v celom rozsahu zobral späť, konanie navrhol zastaviť a o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že sa žiadnej zo strán neprizná právo na ich náhradu. Dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý o trovách konania navrhuje rozhodnúť navrhovaným spôsobom vidí v samotnom predmete konania, v okolnostiach prípadu (na ktoré podrobne poukázal vo svojich písomných podaniach a na ktoré týmto len odkazuje majúc za to, že by bolo nadbytočné duplicitne znovu uvádzať tie isté skutočnosti). Rovnako poukázal i na štatút a postavenie ich organizácie, na jej poslanie, ale aj na motív, pre ktorý predmetný návrh podával (ochrana neplnoletých osôb im zverených), osobitne dáva do pozornosti, že chrániť práva a záujmy jeho chovancov je jeho zákonnou povinnosťou.

5. Preskúmavaným uznesením súd aplikujúc ust. a konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto priznal náhradu trov konania žalovanému. Nevyhovel návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom. Naopak stotožnil sa s dôvodmi tvrdenými žalovaným vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu, ktorý uviedol, že nikdy predtým sám nevyhľadával ani on sám nekontaktoval chovancov, čo už uvádzal aj vo svojom odvolaní. Svojím posledným podaním (späťvzatím návrhu) žalobca len potvrdil neodôvodnenosť svojho návrhu na neodkladné opatrenie, pretože v čase podania návrhu na neodkladné opatreniu už žalovaný nebol v pracovnom pomere u žalobcu, tak ako teraz v čase späťvzatia návrhu, a keď teraz nevidí žalobca dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nemohol byť založený ani v čase podania návrhu. O trovách konania žalovaný navrhol rozhodnúť tak, že súd prizná žalovanému právo na náhradu trov konania, a to jednak z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu a jednak z dôvodu zrušenia rozhodnutia súdom druhej inštancie. Dôvodil, že zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je späťvzatie návrhu na začatie konania.

6. Proti uvedenému uzneseniu, a to proti výroku II. o trovách konania, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol napadnutý výrok postupom podľa zmeniť tak, že sa žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania a zároveň žiadal o trovách odvolacieho konania rozhodnúť tak, že náhrada týchto bude priznaná žalobcovi voči žalovanému.

7. Žalobca mal za to, že v danom prípade existujú dôvody na aplikáciu ust. , a teda na nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému účastníkovi (strane sporu, ktorej inak vznikol nárok na náhradu trov konania). Podľa žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočných okolnostiach prípadu. Za tieto okolnosti považuje už samotný predmet konania, keďže podľa neho bol preukázaný kontakt žalovaného s ich chovancami, odovzdávanie rôznych darčekov z jeho strany chovancom a zároveň nevhodné vyjadrovanie pred nimi zo strany žalovaného. Opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom má za to, že nepovšimnuté by nemalo ostať postavenie organizácie žalobcu, jej poslanie, motív, pre ktorý podal žalobca návrh (ochrana neplnoletých osôb zverených žalobcovi) zdôrazniac, že chrániť práva a záujmy chovancov je zákonnou povinnosťou žalobcu. Ďalej žalobca dôvodil, že je organizáciou so samostatnou právnou subjektivitou, ktorej zriaďovateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň upriamil pozornosť na poslanie a ciele Centra pre deti a rodiny - Mlynky - Biele Vody. Pokiaľ by bol zaťažený povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému, o tieto peniaze by boli ukrátení chovanci.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že toto považuje sa neopodstatnené a bezdôvodné, keďže rozhodnutie súdu o priznaní trov konania považuje za správne. Podľa žalovaného nemožno postupovať v zmysle ust. 257 , keďže žalobca nebol procesne úspešný a nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takýto osobitný zreteľ nemožno vnímať to, že žalobca je organizáciou so samostatnou právnou subjektivitou, taktiež nie je možné prihliadať na okolnosti prípade, nakoľko žalovaný vo svojej obrane vyvracal tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu a pre späťvzatie návrhu nebolo možné v konaní pokračovať. Naopak má za to, že samotným späťvzatím žalobca nepriamo potvrdil neopodstatnenosť a nedôvodnosť návrhu. Žalobca už pri podaní návrhu mal zvážiť úspešnosť alebo neúspešnosť svojho podania.

9. Odvolaním neboli napadnuté výroky I. o zastavení konania a III. o vylúčení nároku na priznanie finančného zadosťučinenia na samostatné konanie, ktoré nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok II. o trovách konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa obsahu odvolania odvolací dôvod v zmysle ust. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Uznesenie je v napadnutom výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu vecne správne, preto ho odvolací súd v tomto výroku podľa ust. potvrdil.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v plnom rozsahu a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. , v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej.

17. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne zavinila zastavenie konania.

18. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej strany, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca.

19. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcu z dôvodu, že podľa tvrdenia žalobcu došlo k zmene v okolnostiach, ktoré ho viedli k jeho podaniu, keďže žalovaný zmenil svoj postoj k jeho chovancom a prestal ich kontaktovať, približovať sa k nim.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil, že došlo k tvrdenej zmene okolností. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pre ustálenie záveru o tom, že k späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovaného, t.j. že došlo k zmene okolností, by musel žalobca najprv dostatočným spôsobom osvedčiť, že žalovaný sa správal tak, ako to tvrdí v návrhu a následne by musel žalobca osvedčiť, že po podaní návrhu žalovaný svoje správanie zmenil.

21. Žalobca však v danom prípade neosvedčil zmenu okolností, pretože dostatočne neosvedčil, že žalovaný konal spôsobom uvedeným v návrhu a po podaní návrhu od takého konania upustil.

22. Keďže v prejednávanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobrala žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému.

23. Žalobca sa v odvolaní domáha aplikácie ust. , a teda nepriznania náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje výnimočné okolnosti prípadu. Odvolací súd má za to, že dôvodov hodných osobitného zreteľa nie sú dané.

24. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok () a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ).

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

27. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

28. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

29. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

31. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

32. Pokiaľ žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v charaktere jeho organizácie (jeho úlohách a cieľoch) odvolací súd má za to, že takýto charakter organizácie žalobcu nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa a sám o sebe nemôže privodiť aplikáciu ust. .

33. Odvolací súd nevzhliadol výnimočné okolnosti ani v okolnostiach prípadu, keď v konaní nebola osvedčená potreba chrániť chovancov žalobcu podaním návrhu na súd . Žalovaný bol v dôsledku podania návrhu nútený brániť svoje práva proti žalobcovi prostredníctvom zvoleného advokáta, vznikli mu trovy konania zavinené žalobcom, na náhradu ktorých má právo tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu proti žalobcovi ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Odvolací súd preto rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).