Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoZm-10-2015.pdf
PDF · 77.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoZm/10/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti odporcovi: W. H., N.. XX.X.XXXX, M. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 2.411,20 eur s príslušenstvom a odmenou 8,04 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/363/2013-78 zo dňa 9.9.2014 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/363/2013-16 zo dňa 22.8.2013 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/363/2013-78 zo dňa 9.9.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/363/2013-16 zo dňa 22.8.2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm 675/2013-9 zo dňa 13.6.2013.
V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k 5Zm 675/2013-9, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 13.6.2013, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 2.411,20 eur s úrokom 6% ročne z nej od 19.5.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8,04 eur a náhradu trov konania 335,02 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že úverová zmluva, záväzky z ktorej zmenka zabezpečovala, je neplatná, lebo sú neplatné úroky, ktoré sa mali platiť v deň poskytnutia úveru a ich extrémna výška odporuje dobrým mravom. Úver bol podľa neho spotrebiteľský, peniaze nespotreboval na podnikanie a len fakt, že má živnostenský list, ešte neznamená, že si nemohol vziať úver na vlastnú spotrebu.
Navrhovateľ považoval námietky odporcu za nedôvodné a účelové, lebo zaplatil len jednu splátku úveru a ani na zmenku nič nezaplatil. Zároveň predložil žiadosť o poskytnutie úveru a úverovú zmluvu.
Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie v zmysle § 175 ods. 4 O.s.p.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Prešove 6.7.2012, súd zistil, že sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa, bez protestu, dňa 18.5.2013 zmenkovú sumu 2.411,20 eur, v Bratislave.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmenky preukázal.
Námietky vychádzajú z mimozmenkových vzťahov účastníkov, založených zmluvou o úvere č. 152142-76241, ktorú účastníci uzavreli dňa 6.7.2012. Keďže navrhovateľ je prvý majiteľ zmenky, sú kauzálne námietky odporcu v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona prípustné.
Odporca svoje tvrdenie, že úverovú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, nepreukázal. V zmluve je síce označený aj rodným číslom, ale podľa bodu 1.1. mu navrhovateľ úver poskytol na výkon podnikateľskej činnosti, aj v žiadosti o úver z 2.7.2012 odporca svojim podpisom potvrdil, že o úver žiada ako podnikateľ na účel nákupu materiálu.
Zo zmluvy o úvere súd zistil, že sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 1.644,- eur a odporca sa zaviazal úver splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 137 eur podľa splátkového kalendára. Odporca sa v bode 3.1 zmluvy zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 7.1 započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke odporcu na poskytnutie úveru 1.644,- eur sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú odmenu 744,- eur), takže navrhovateľ v skutočnosti odporcovi vyplatil len 900 eur.
Napriek zmluvnej voľnosti súd dospel k záveru, že účelom dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru navrhovateľ reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky len vo výške 900,- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 744,- eur z úveru 1.644,- eur predstavuje 45,25%, ale z úveru 900,- eur už úrok 744,- eur predstavuje 82,67%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.
Súd teda dospel k záveru, že zmluva o úvere tak obchádza zákon a preto je podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatná.
Keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporcu z neplatnej zmluvy, súd zmenkový platobný rozkaz zrušil. O trovách súd nerozhodol, lebo odporca nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal závery súdu o neplatnosti kauzálneho vzťahu - zmluvy o revolvingovom úvere č. 152142-76241, ktoré je nezákonné, nepreskúmateľné a bez opory vo vykonanom dokazovaní.
Je nepreskúmateľné tvrdenie súdu, že navrhovateľ obchádza zákon alebo ho porušuje, keď kauzou zmenky nie je žiadny jednostranný úkon navrhovateľa, ale dvojstranná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania. Ak sa tvrdí obchádzanie zákona, potom súd mal presne špecifikovať, ktoré ustanovenie zákona je obchádzané. Ak by uvedeným ustanovením zákona malo byť nejaké ustanovenie o odplate za požičanie peňažných prostriedkov, potom mal súd presne identifikovať, ktoré je to ustanovenie a v akom rozsahu by mala byť zmluva o revolvingovom úvere s ním v rozpore. Navrhovateľ poukázal i na postavenie zmluvných strán ako podnikateľov, kedy právny poriadok implicitne predpokladá objektívnu zodpovednosť podnikateľa za vlastné konanie.
Navrhovateľ ďalej namietal, že v rozsudku sa nedá zistiť, aké úrokové sadzby bánk súd vôbec zobral do úvahy pri svojom porovnávaní a na základe akého ustanovenia má byť výška odplaty za úver podnikateľovi podobná, ako je to v prípade bánk. Súd neuviedol, aké boli vlastne obvyklé úroky. Z ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že ak strany dojednajú vyššie než prípustné úroky podľa zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Z toho vyplýva, že porušením uvedenej povinnosti by nebola neplatnosť celej zmluvy, ale len časti výšky odplaty.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa súčasne vôbec nezohľadnil ani spôsob vzniku zmluvy, ani to, že zmluva vznikla, že návrh na jej uzavretie odporca akceptoval, že peňažné prostriedky prevzal a doposiaľ ani len nesplatil sumu 900,- eur (uhradil len 137,- eur). Pritom už zo žiadosti o poskytnutie pôžičky podpísanej dňa 2.7.2012 vyplýva, že poskytnutá čiastka bude 900,- eur, nominálna hodnota 1.644,- eur a výška mesačnej splátky 137,- eur po dobu 12 mesiacov.
Ak by súd aj mal vôbec preukázané, že výška úrokov by mala presahovať obvyklé úroky požadované bankami, ani vtedy nie je možný záver o neplatnosti celej zmluvy. Z rozsudku je nepreskúmateľné, prečo by mala byť neplatnou celá zmluva.
Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože závery prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti celej zmluvy sú nepreskúmateľné a predčasné.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s otázkou, prečo považoval za neplatnú celú zmluvu o úvere č. 152142-76241 zo dňa 6.7.2012, keď za neplatné dojednanie považoval len úroky vo výške 744,- eur. V konaní pritom bolo preukázané, že sumu 900,- eur navrhovateľ odporcovi skutočne vyplatil dňa 11.7.2012 a z tejto sumy odporca doposiaľ uhradil len sumu 137,- eur.
Súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, prečo neplatnosťou výšky úrokov sankcionoval celú zmluvu ako takú, ani neuviedol, aká mala byť výška obvyklých úrokov požadovaných bankami za úvery.
Z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, v čom zmluva ako celok obchádza zákon, ktoré ustanovenie zákona je obchádzané a prečo je zmluva ako celok v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatná, keď aj z námietok odporcu vyplýva, že namietal neplatnosť zmluvy len z dôvodu neplatnosti výšky úrokov, ktoré sa mali platiť v deň poskytnutia úveru.
Súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani spôsob vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu na základe žiadosti odporcu zo dňa 2.7.2012, rovnako tak nezohľadnil, že z reálne prevzatej sumy 900,- eur odporca uhradil len sumu 137,- eur.
Odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým súd prvého stupňa zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm 675/2013-9 zo dňa 13.6.2013 v celom rozsahu, je tak predčasný, nepreskúmateľný a nesprávny.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania, aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
2. Uznesením č.k. 1CbZm/363/2013-16 zo dňa 22.8.2013 prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 145,- eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu do 3 dní od jeho právoplatnosti. Súd tak rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. a položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že podal námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje veľa neprijateľných zmluvných podmienok. Práva uplatnil ako spotrebiteľ podľa zák. č. 250/2007 Z.z., a preto je oslobodený, podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zák. o súdnych poplatkoch. Preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal aj uvedené odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Z bodu 1.1 zmluvy o úvere č. 152142-76241 zo dňa 6.7.2012 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na výkon podnikateľskej činnosti, rovnako aj v žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky zo dňa 2.7.2012 odporca svojim podpisom potvrdil, že o úver žiada ako podnikateľ na účel nákupu materiálu. Odporca v čase uzavretia zmluvy podnikal na základe živnostenského oprávnenia, úverovú zmluvu uzavrel ako podnikateľ a úver žiadal na účel výkonu podnikateľskej činnosti.
V konaní tak nebolo preukázané, že úverovú zmluvu odporca uzavrel ako spotrebiteľ, preto odporca nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu vo výške 145,- eur.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu je vo všetkých jeho výrokoch výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.