Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-41-2022.pdf
PDF · 73.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., O. H. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom E., J. X a otca: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - E., N. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o. so sídlom Kálov 1, Žilina, o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/172/2021-353 zo dňa 06.06.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina po tom, čo schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil styk s maloletým dieťaťom, zaviazal otca platiť výživné pre maloletého G. v sume 220,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 01.09.2021. Na nedoplatku na výživnom povolil otcovi splátky po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2) Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Otec maloletého je samostatne zárobkovo činnou osobou, podniká v oblasti stavebných prác a podľa daňového priznania za rok 2021 jeho príjem predstavoval 6.160,- eur a výdavky 4.937,- eur. Za rok 2022 otec preukázal súdu len dve faktúry a uviedol, že má úspory vo výške 3.000,- eur, na základe čoho bolo ochotný prispievať na maloleté dieťa sumou 200,- eur mesačne. Matka s maloletým býva u rodičov v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov, poberá rodičovský príspevok, následne poberala dávku v nezamestnanosti od 800,- do 900,- eur. Od júla 2022 by sa mala zamestnať, pričom prispieva rodičom na bývanie 150,- eur.
3) Maloletý G. navštevuje od septembra 2021 materskú školu, poplatok za ňu je 17,- eur, strava 35,- eur mesačne. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou. Životné poistenie matka platí vo výške 30,- eur mesačne.
4) Pri rozhodovaní o zameškanom výživnom prihliadol na vyjadrenia obidvoch rodičov, podľa ktorých otec od podania návrhu každý mesiac platil výživné vo výške 100,- eur, naposledy v mesiaci máj 2022, čím mu vznikol nedoplatok za obdobie od 01.09.2021 do 30.06.2022 vo výške 1.170,- eur.
5) Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov.
6) Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, čo do výživného, matka maloletého dieťaťa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, otca zaviazať platiť bežné výživné vo výške 250,- eur mesačne k rukám matky a sumu 50,- eur mesačne na sporenie na sporiaci účet maloletého, všetko od 01.09.2021. Poukazovala na to, že otec podľa jej názoru nedostatočne preukázal svoje príjmy, keďže podľa vlastného vyjadrenia (mal sa jej chváliť) zarába 3.500,- eur mesačne. Už len jeho výdavky, paušál 160,- eur mesačne odôvodňujú záver, že otec žije nadštandardne, a teda aj jeho vyživovacia povinnosť by mala byť v nadštandardnej sume.
7) Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že nežije žiadnym nadštandardným životom, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, osobný automobil kupoval v čase, keď žil s matkou maloletého a dodávku, ktorú vlastní, využíva na potreby svojej podnikateľskej činnosti. Poprel, že by dosahoval príjem mesačne 3.500,- eur, pričom jeho príjem ani v súdom stanovenej výške nie je stabilný. Ak matka poukazovala na výšku jeho paušálu mobilného telefónu, tento využíval v čase pandemickej situácie, kedy uprednostňoval so zákazníkmi telefonický kontakt pred osobným kontaktom a využíva ho najmä na oslovovanie potencionálnych zákazníkov, s ktorými takýmto spôsobom komunikuje. V žiadnom prípade sa nevyhýba plneniu vyživovacej povinnosti a maloletému zakúpil potrebné oblečenie, hračky, platil škôlku aj stravu v minulosti a je toho názoru, že suma tak, ako ju určil súd prvej inštancie, je primeraná na pokrytie všetkých potrieb maloletého dieťaťa.
8) Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 9) Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom mu ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci vo výrokoch o výživnom, v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania preukázané také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu preskúmal majetkové pomery, možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a prihliadajúc na potreby maloletého dieťaťa i správne určil výšku výživného v rozsahu 220,- eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takáto výška postačujúca na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa vo veku 4 rokov v súčasnosti, a to i s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Ak matka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na vyšší zárobok na strane otca, v tomto smere neprodukovala okrem vlastného tvrdenia žiadne dôkazy a ani z iných okolností odvolací súd nemohol vyvodiť inú výšku príjmu, než ako ju ustálil a vyhodnotil súd prvej inštancie, a preto v tejto časti rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
11) Keďže odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 66 CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie i v ostatných častiach, v ktorých súd schválil dohodu rodičov pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a keďže nezistil, že by táto dohoda bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
12) Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia § 396 ods. 2 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov celého konania.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).