Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I.. L.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX B., s adresou pre doručovanie: M. R. F. XXX/XX, XXX XX L. pri Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 61869-3/2021-BA zo dňa 13.01.2022, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) bola dňa 13.03.2022 doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 61869-3/2021-BA zo dňa 13.01.2022, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „Pobočka“) č. 200-224990-CA07/2021 zo dňa 26.10.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia o predbežnom opatrení tak, že slová „podľa § 200 ods. 1 zákona predbežne vylučuje nárok na výplatu“ nahradil slovami „podľa § 200 ods. 1 a § 112 ods. 4 a 6 zákona predbežne zastavuje výplatu“ a v ostatnom zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o predbežnom opatrení, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava predbežne vylúčila nárok žalobcu na výplatu materského v období od 01.09.2021.

2. Pobočka v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia citovala znenie ustanovení a , a o sociálnom poistení (ďalej len ako „ZoSP“) a uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na materské od 09.08.2021 z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov, kde je evidovaný od 17.06.2020, od 15.08.2021 je zároveň evidovaný ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, od 01.01.2021 na základe dohody o vykonaní práce tiež ako zamestnanec zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola, R. 6, A., od 03.08.2020 ako zamestnanec zamestnávateľa P - MAT n. o., od 09.10.2019 ako zamestnanec zamestnávateľa Evanjelická spojená škola, M. R. Štefánika 19, Martin a od 01.10.2017 ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Pobočka žalobcovi rozhodnutím zo dňa 07.09.2021 priznala materské za obdobie od 09.08.2021 do zániku nároku na materské. Na účely prevzatia starostlivosti o dieťa bola žalobcovi poskytnutá materská dovolenka, no z predložených pracovných zmlúv a dochádzok od zamestnávateľa Pobočka zistila, že žalobca naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Na základe uvedeného Pobočka dospela k záveru, že žalobca reálne nezabezpečuje tú starostlivosť o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka a starostlivosť je naďalej zabezpečovaná matkou dieťaťa v rovnakom rozsahu ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti otca a podľa ZoSP sa žalobca nepovažuje za iného poistenca, keďže neprevzal starostlivosť o dieťa a naďalej vykonáva pracovnú činnosť.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že mu nebola poskytnutá materská dovolenka, ale rodičovská dovolenka zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov v zmysle a v súvislosti so svojimi príjmami na základe dohôd o vykonaní práce poukázal na vlastný dokument Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého: „Na nárok na materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské.“ K uvedenému žalobca doplnil, že v rámci pracovného pomeru s Jednotou slovenských matematikov a fyzikov, z ktorého bolo požiadané o materské, nevykonáva žiadnu činnosť, ani nedosahuje príjem. Žalobca tiež namietal podľa neho nepravdivé tvrdenia o starostlivosti o dieťa a uviedol, že matka dieťaťa nastúpila od augusta 2021 do zamestnania u zamestnávateľa Slovenská technická univerzita v Bratislave na plný úväzok, čo jej neumožňuje zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako pred prevzatím starostlivosti o dieťa otcom. Záverom žalobca uviedol, že výkon jeho zárobkovej činnosti žiadnym spôsobom neobmedzuje jeho starostlivosť o dieťa, a že od 01.11.2021 čerpá rodičovskú dovolenku aj v rámci pracovných pomerov u zamestnávateľov P - MAT n. o. a Evanjelická spojená škola, M. R. Štefánika 19, Martin. Žalobca žiadal zrušiť predbežné opatrenie a uhradiť neuhradené materské.

4. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí č. 61869-3/2021-BA zo dňa 13.01.2022 v krátkosti zhrnul priebeh správneho konania a uviedol, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho a jeho účelom podľa § 2 písm. a) ZoSP je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom je teda kompenzácia straty príjmu poistenca a účelom materského je tak hmotné zabezpečenie žien, v určitých prípadoch aj mužov, v čase keď nemôžu pracovať, t.j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem. Podmienky nároku na materské upravuje ZoSP a stanovuje ako všeobecné, tak aj osobitné podmienky, pre splnenie ktorých je potrebné prihliadať na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a súčasne na cieľ sledovaný zákonom, resp. zmysel a účel právneho predpisu. Keďže si žalobca uplatnil nárok na materské ako iný poistenec - otec, bolo z jeho strany potrebné splniť osobitné podmienky upravené v ust. § 49 a nasledujúcich ZoSP. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka starostlivosti o dieťa, aplikujúc § 2 písm. a) ZoSP, predpokladom splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti. Právny záver , že poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa o toto deťa musí osobne starať, potvrdzuje podľa žalovaného aj ust. § 51 ods. 2 ZoSP, ktoré priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 ZoSP, riešiac prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal starať o dieťa. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ust. § 51 ZoSP by bolo nadbytočné. Žalovaný tiež upozornil na skutočnosť, že iný poistenec - otec dieťaťa uplatňujúci si nárok na materské má určitú výhodu v porovnaní s matkou dieťaťa, keďže si môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské a dátum uplatnenia nároku na materské závisí len od jeho vôle, pritom má možnosť čerpať materské až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Žalovaný v ďalšom texte správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol zoznam dokladov, z ktorých vychádzal (okrem skutočností evidovaných vo vlastnom informačnom systéme) pri vydaní predmetného rozhodnutia, a to Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 11.08.2021 o skutočnosti, že p. B. W. požiadala o odňatie rodičovského príspevku odo dňa 08.08.2021 a tento jej bol odňatý od 01.09.2021, pracovné zmluvy a dohody o vykonaní práce žalobcu so zamestnávateľmi Jednota slovenských matematikov a fyzikov, Stredná zdravotnícka škola, Daxnerova 6, Trnava, P - MAT n. o. a Evanjelická spojená škola, M. R. Štefánika 19, Martin a tiež potvrdenia o dochádzke, resp. odpracovaných (v niektorých boli nulové) hodinách u jednotlivých zamestnávateľov. Z údajov v informačnom systéme žalovanému vyplynulo, že p. W. od 01.08.2021 ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky a vrátila sa do pracovného procesu a žalobca v období augusta 2021 až novembra 2021 dosiahol z pracovnoprávnych vzťahov, z ktorých nečerpal rodičovskú dovolenku vymeriavacie základy v rôznych sumách, v dvoch prípadoch v mesiaci november 2021 - 0,00 €, v ostatných prípadoch sumy od 238,47 € do 1170,00 €. Žalobcovi bolo vyplatené materské za obdobie od 09.08.2021 do 31.08.2021. V súvislosti so zistením, že žalobca od 15.08.2021 vykonáva pracovnú činnosť u zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov na základe dohody o vykonaní práce, súbežne s výkonom pracovnej

činnosti pre ďalších zamestnávateľov a dosahuje príjem, bolo podľa žalovaného potrebné skúmať, či žalobca naďalej spĺňa podmienky nároku na materské, t.j. či popri výkone zárobkovej činnosti za zistených pracovných podmienok možno súčasne poskytovať dieťaťu starostlivosť, ktorú ZoSP požaduje v ust. § 49 ods. 1, alebo ide o skončenie poskytovania starostlivosti o dieťa v zmysle ust. § 51 ods. 2 ZoSP, majúce za následok zánik nároku na materské. Podľa žalovaného sa na základe zmeny okolností stalo sporným, či žalobca od 15.08.2021 naďalej spĺňa zákonom vyžadované podmienky pre trvanie nároku na materské, resp. bolo potrebné prešetriť, či došlo k zániku nároku na materské. V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenia § 195 ods. 1, § 209 ods. 1, § 112 ods. 2, ods. 4, ods. 6, § 116 ods. 1 a § 200 ods. 1 a 2 ZoSP. Skutkový stav veci nebol podľa žalovaného zistený dostatočne na to, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, na základe čoho bolo odôvodnené rozhodnúť predbežným opatrením podľa § 200 ods. 1 ZoSP za účelom zamedzenia výplaty materského z dôvodu možného neskoršieho odpadnutia dôvodu na jeho výplatu. Rozhodnutie o predbežnom opatrení je rozhodnutím procesným, preto žalovaný ako odvolací orgán skúmal len to, či vydanie takéhoto rozhodnutia bolo dôvodné. Žalovaný konštatoval, že vznikom pracovnoprávneho vzťahu žalobcu so zamestnávateľom Jednota slovenských matematikov a fyzikov na základe dohody o vykonaní práce od 15.08.2021, ako v poradí štvrtého súbežne trvajúceho pracovnoprávneho vzťahu počas čerpania rodičovskej dovolenky u zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov (z pracovného pomeru), naozaj došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Na základe tejto zmeny bolo podľa žalovaného potrebné opätovne skúmať, či k 15.08.2021 žalobca splnil podmienku následného poskytovania tejto starostlivosti dieťaťu podľa § 49 ods. 1 ZoSP, pričom splnenie tejto podmienky nebolo ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia o predbežnom opatrení preskúmané dostatočne na vydanie rozhodnutia, ktorým by sa ukončilo konanie začaté Oznámením o začatí konania vo veci zániku nároku na materské zo dňa 26.10.2021. V dôsledku uvedeného bolo podľa žalovaného vydanie predbežného opatrenia, ktorým bola predbežne zastavená výplata materského od 01.09.2021 dôvodné. Vzhľadom na nesprávnu formuláciu výroku prvostupňového rozhodnutia o predbežnom opatrení bol výrok rozhodnutia v odvolacom konaní zmenený. Žalovaný v záverečnej časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že následné rozhodnutie vo veci samej musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, preto bude úlohou Pobočky predtým, ako vydá rozhodnutie vo veci zániku nároku žalobcu na materské, došetriť všetky rozhodujúce skutočnosti a obstarať potrebné podklady.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 61869-3/2021-BA zo dňa 13.01.2022 podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej úvodom v krátkosti zhrnul priebeh správneho konania a uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci žalovaným podľa žalobcu nemá oporu v ust. § 49 ZoSP, ktoré určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. Z podmienok uvedených v predmetnom ustanovení podľa žalobcu nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu „starostlivosť o dieťa“. Tento pojem nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Pre účely priznania nároku na materské je podľa žalobcu nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZoSP vykladať v súlade s jeho definíciou podľa Zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské, svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 Zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca v ďalšom texte poukázal tiež na diskriminačný rozmer postupu žalovaného, kedy a bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku matkám aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Žalovaný mal podľa žalobcu k dispozícii jeho dochádzky z pracovných pomerov a dohôd, z ktorých jednoznačne

vyplýva, že neprekážajú starostlivosti o dieťa, keďže pracovné činnosti vykonával v čase, kedy si dieťa starostlivosť nevyžadovalo a celkový rozsah prác počas jedného dňa neprekročil 5 hodín, od decembra 2021 do 20.02.2022 bol dokonca nulový. Záverom žalobca rovnako ako v odvolaní opätovne poukázal na vlastný dokument Sociálnej poisťovne, v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný rozhodol o priznaní jeho nároku na materské v rozpore so zákonom, keďže súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa a zároveň rozhodnutie nebolo vydané v lehote 60 dní od začatia konania podľa § 210 ZoSP.

6. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v písomných podaniach zo dňa 27.04.2022, resp. zo dňa 19.05.2022 zhrnul skutkový stav, zopakoval podstatné časti odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a uviedol, že správnu žalobu považuje za nedôvodnú a trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonným rozhodnutím vydaným v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoSP. K uvedenému žalovaný doplnil, že Pobočka neskôr rozhodnutím č. 200-035353- zo dňa 14.02.2022 rozhodla vo veci samej tak, že podľa § 51 ods. 2 ZoSP žalobcovi od 15.08.2021 zanikol nárok na materské. Žalobca predmetné rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022, ktorým rozhodol o tom, že podľa § 51 ods. 2 ZoSP žalobcovi od 15.08.2021 do 31.10.2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.11.2021. Právoplatnosťou (dňa 17.05.2022) rozhodnutia zo dňa 10.05.2022 bolo podľa žalovaného ukončené predmetné konanie vo veci zániku nároku na materské žalobcu, v rámci ktorého bolo Pobočkou vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 26.10.2021, voči ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.01.2022. Tým, že bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, predbežné opatrenie, ktorým bola žalobcovi predbežne zastavená výplata materského v období od 01.09.2021, v súlade s ust. § 200 ods. 2 ZoSP stratilo účinnosť, a to dňom 17.05.2022, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v predmetnom konaní pred správnym súdom a preto žalovaný navrhol, aby správny súd podľa predmetné konanie zastavil. Ako prílohu vyjadrenia predložil žalovaný kópiu predmetného rozhodnutia č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022.

7. Na predmetné vyjadrenie žalovaného po výzve súdu reagoval žalobca svojím vyjadrením (replikou) zo dňa 27.06.2022, v ktorom uviedol, že konaním žalovaného (nezrušením predbežného opatrenia ešte v novembri 2021) došlo k porušeniu ZoSP a tým mu vznikla škoda, keďže celé obdobie až do 15.06.2022 bol bez príjmu a bez materského. Konaním žalovaného mala byť žalobcovi tiež spôsobená ujma na cti z dôvodu, že bol žalovaným označený za neplatiča sociálneho poistenia a z tohto dôvodu mu bola zamietnutá žiadosť o hypotekárny úver. Postup žalovaného žalobca označil za príliš formálny a poukázal na niektoré konkrétne skutočnosti uvádzané žalovaným, ktoré považuje za rozporné, či nesprávne, a na ktorých zároveň nemožno postaviť záver o „zásadnej zmene okolností“, ktorým žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že svoju prácu vykonával vždy v čase, kedy dieťa nevyžadovalo jeho starostlivosť, na základe čoho bola z jeho strany dieťaťu poskytnutá starostlivosť vyžadovaná zákonom. K uvedenému priložil prehľad odpracovaných hodín u jednotlivých zamestnávateľov za august 2021. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v období od 15.08.2021 do 31.10.2021 neboli jeho pracovné podmienky upravené tak, aby mohol dieťaťu poskytovať adekvátnu osobnú starostlivosť, keďže pracovné povinnosti si rozvrhoval sám podľa vlastného uváženia a neboli mu kladené žiadne obmedzenia pri výkone prác, ktoré by mu prekážali v starostlivosti o dieťa. V záverečnej časti vyjadrenia žalobca poukázal na nezrovnalosti pri datovaní rozhodnutia o predbežnom opatrení, a to v súvislosti s nedodržaním lehoty na rozhodnutie, na ktoré poukázal už v podanej správnej žalobe.

8. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní.

13. Podľa ust. , správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

14. Podľa § 200 ods. 1 ZoSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

15. Podľa § 200 ods. 2 ZoSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

16. Vzhľadom na návrh žalovaného na zastavenie konania podľa z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a tiež s ohľadom na povinnosť správneho súdu vyplývajúcu mu z ust. , správny súd preveril splnenie podmienok na zastavenie konania podľa a zistil, že prvostupňovým rozhodnutím Pobočky podľa ZoSP o predbežnom opatrení č. 200-224990-CA07/2021 zo dňa 26.10.2021 došlo k predbežnému vylúčeniu nároku žalobcu na výplatu materského v období od 01.09.2021. Výrok tohto rozhodnutia bol následne v odvolacom konaní správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného korigovaný v tom zmysle, že žalovaný podľa v spojení s a ZoSP predbežne zastavil výplatu materského žalobcovi, na základe čoho možno konštatovať, že napriek nespornému predbežnému charakteru sa v danom prípade jedná o rozhodnutie, ktoré objektívne mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Správny súd ďalej z obsahu súdneho spisu a vlastnou činnosťou zistil, že pred podaním predmetnej správnej žaloby vydala Pobočka rozhodnutie vo veci č. 200-035353-CA04/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým rozhodla, že žalobcovi od 15.08.2021 zanikol nárok na materské, a toto rozhodnutie bolo po podaní odvolania žalobcom, a zároveň v priebehu predmetného konania pred správnym súdom zmenené rozhodnutím žalovaného č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022, ktorým podľa ZoSP žalobcovi od 15.08.2021 do 31.10.2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.11.2021. Správny súd mal tiež preukázané, že rozhodnutie žalovaného č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2022.

17. S ohľadom na vyššie uvedené má správny súd bez pochýb za to, že s ohľadom na ust. § 200 ods. 2 ZoSP dňom 17.05.2022 prvostupňové rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 200-224990-CA07/2021 zo dňa 26.10.2021 stratilo účinnosť a súčasne s ohľadom na rozhodnutie Pobočky č. 200-035353- zo dňa 14.02.2022 vo veci, predovšetkým však s ohľadom na rozhodnutie žalovaného č. 18506-2/2022-BA zo dňa 10.05.2022, došlo k faktickej konzumpcii účinkov rozhodnutia o predbežnom opatrení a tiež účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 61869-3/2021-BA zo dňa 13.01.2022.

18. Stratou účinnosti prvostupňového rozhodnutia o predbežnom opatrení č. 200-224990-CA07/2021 zo dňa 26.10.2021 zanikli účinky tohto rozhodnutia, na základe čoho v danom prípade ani správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, nie je spôsobilé samo osebe zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických, či právnických osôb - v tomto prípade žalobcu, resp. kedy by uvedeným rozhodnutím žalovaného mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Na základe uvedeného tak správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nenapĺňalo legálnu definíciu rozhodnutia tak, ako je ustanovená v . Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve podľa v spojení s je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

19. v ustanovení upravuje ako samostatný dôvod zastavenia správneho súdneho konania skutočnosť, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa a logicky nejde ani o tie prípady, s ktorými spája zastavenie konania priamo zákon v ustanovení . Takýmto dôvodom je podľa právnej doktríny strata účinkov preskúmavaného rozhodnutia, v odôvodnených prípadoch podľa správneho súdu nepochybne aj rozhodnutia alebo opatrenia prvostupňového orgánu, ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu, bez jeho formálneho zrušenia, napr. na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe.

20. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že práve v prejednávanej veci ide o prípad, kedy odpadol dôvod prieskumu, tým aj dôvod na pokračovanie v konaní, a to v dôsledku straty účinnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a súčasne nejde o prípad ustanovený v alebo d) . V prejednávanej veci teda nastala skutočnosť, s ktorou v ustanovení spája právny následok spočívajúci v povinnosti správneho súdu obligatórne takéto správne súdne konanie zastaviť, na základe čoho správny súd správne súdne konanie podľa zastavil.

21. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené a súčasne neboli splnené podmienky na postup podľa , keďže zastavenie konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania. K uvedenému správny súd dodáva, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku odpadnutia predmetu konania, stratou účinnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu o predbežnom opatrení, právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, na ktorú bola účinnosť tohto rozhodnutia viazaná, pričom tieto účinky v čase podania správnej žaloby existovali

- žalobca teda procesne nezavinil zastavenie konania, nezavinil ho však ani žalovaný, ktorý stratu účinnosti rozhodnutia objektívne nemohol ovplyvniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( a ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).