Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/156/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa V. C. D., C. D. č. XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 113/19, proti odporcovi Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Kráľova Lehota, IČO: 31902596, Kráľova Lehota 70, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a . Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania a to náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2 178,05 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 05. 06. 2015, navrhovateľ žiadala určiť, že je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v katastrálnom území C. D. O. T. N. P.-J. Č.. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 3812 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 877 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 45 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 13 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 92 m2, P.-J. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 250 m2, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru v liste vlastníctva č. XXX, J. Ú. C. D., V. C. D., V. Q. K.. Návrh odôvodnil tým, že právnym titulom, od ktorého odporca odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodnej parcele č. J. XXX/ X - trávnatý porast o výmere 1277 m2, má byť podľa listu vlastníctva č. XXX, J.. Ú.. C. D. Dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996. Túto dohodu uzavrel za Obec Vyšná Boca vtedajší starosta obce X.. N. P. s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku so sídlom vo Vyšnej Boci, v mene ktorej konal farár, administrátor N. N., C. H., zborová dozorkyňa a D. Q., kurátor. Dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996 bola však viazaná na súhlas obecného zastupiteľstva Obce Vyšná Boca a toto nielenže súhlas nedalo, ale dokonca prejavilo vôľu nevydať pozemky, na ktorých sa nachádza parkovisko. Tento fakt zakladá v prípade dohody o vydaní nehnuteľnosti v zmysle , absolútnu neplatnosť. O prejavenom nesúhlase s vydaním pozemkov pod parkoviskom vo Vyšnej Boci svedčí zápisnica č. 7/95, napísaná dňa 28. 09. 1995 na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo Vyšnej Boci a zápisnica č. 4, napísaná dňa 31. 03. 1995 na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo Vyšnej Boci. O prejavenom nesúhlase zo strany Obce Vyšná Boca informoval obecný úrad dňa 06. 04. 1995 i Ministerstvo kultúry SR, cirkevný odbor. V zmysle bolo zákonom vylúčené, aby sa vydávali zastavané pozemky. Na pozemku - parcela č. XXXX - tráv. por. o výmere 3 812 m2, sa nachádza čistiareň odpadových vôd a tento pozemok mal byť odovzdaný evanjelickej cirkvi dohodou o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 10. 05. 1996 aj napriek tomu, že evanjelická cirkev o vydanie tohto pozemku nežiadala. Preto takýto úkon nikdy nemohol byť

predmetom schvaľovania obecného zastupiteľstva Obce Vyšná Boca. Absolútna neplatnosť tejto dohody o vydaní nehnuteľnosti sa tak dotýka i tohto pozemku. Navrhovateľ tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré označil v návrhu, ktoré sú zapísané na Q. Č.. XXX, k. ú. Vyšná Boca, neboli nikdy právne relevantným spôsobom prevedené a ani nikdy neprešli na iného nadobúdateľa, a preto vlastníkom týchto pozemkov je stále navrhovateľ.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť. Zdôraznil, že navrhovateľ bol v čase vydania veci povinnou osobou v zmysle o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov. Uviedol, že ustanovenie tohto zákona ukladá jednoznačne vyjadrenú povinnosť povinnej osobe vydať nehnuteľnú vec a neumožňuje a nepredpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti, resp. neskoršie napadnutie splnenia povinnosti údajným predpokladaným a podmieňovaným postupom - súhlasom obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ pritom ani netvrdí a neuvádza, ktoré by takýto postup umožňovalo, takže záver navrhovateľa nie je ničím podložený. Poukázal ba to, že odporca vyzval oprávnenú osobu - navrhovateľa, podľa včas a výzvu doručil osobe, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností uvedená v katastri nehnuteľností. Ku dňu účinnosti tohto zákona, ako aj v čase doručenia výzvy na vydanie, bol v evidencii nehnuteľností vedený ako vlastník navrhovateľ, tento bol povinnou osobou v zmysle zákona. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že obec pred vydaním nehnuteľností vykonala rekonštrukciu parkoviska, nakoľko v dôkazoch predložených navrhovateľom absentuje stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a pozemok je stále vedený v zmysle katastrálneho zákona ako trvalé trávne porasty a nie zastavané plochy a nádvoria. Potom sa ani nemôže jednať o legálnu stavbu. Na základe výzvy boli nehnuteľnosti vydané odporcovi ako oprávnenej osobe a následne navrhovateľ s odporcom uzavrel viacero nájomných zmlúv a navrhovateľ z týchto nájomných zmlúv odporcovi platil nájomné. Toto bol stav, ktorý nebol prechodný, trval skoro 20 rokov, takže nemožno predpokladať nejakú nedobromyseľnosť odporcu, ako oprávnenej osoby. Navrhovateľ bol X rokov v nájomnom vzťahu s odporcom (platil nájomné), žiadal odporcu o uzavretie kúpnej zmluvy, žiadal o zriadenie vecného bremena, takže navrhovateľ sa po vydaní vecí dlhodobo správal ako nevlastník. Navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení vlastníctva.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú teraz zapísané na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., boli pôvodne zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 494, 401 a 400, k. ú. Vyšná Boca. Tieto nehnuteľnosti pôvodne vlastnila Evanjelická cirkev a. v. vo Vyšnej Boci, následne boli zoštátnené a vlastnícke právo bolo vložené v období rokov 1951 - 1969 na Československý štát. Na základe o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, v zmysle zákona č. 682/1993 Zb. (ďalej len zákon č. 682/1993 Zb.), odporca nadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na základe dohôd o vydaní nehnuteľností, ktoré uzavrel s povinnými osobami v zmysle § 3 citovaného zákona - dohoda uzavretá dňa 29. 03. 1996 so Severoslovenskými lesmi, š. p. Žilina a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15. 07. 1997 pod V 1078/1996, dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 29. 03. 1996 uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, vklad povolený 21. 04. 1998 pod V 795/1997 a dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená s Obcou Vyšná Boca dňa 10. 05. 1996, vklad povolený dňa 17. 12. 1998 pod V 929/1996. Ako vlastník nehnuteľností, v súčasnom období zapísaných na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., je pod B1 zapísaná CZ ECAV na Slovensku Kráľova Lehota v celosti. Predmetom dohody o vydaní nehnuteľností, ktorú uzatvoril odporca s navrhovateľom dňa 10. 05. 1996, boli okrem iného nehnuteľnosti v kat. území C. D., Č. N. XXX/X, trávny porast o výmere 1277 m2 a parcela Č.. XXXX - tráv. por. o výmere 3812 m2 v celosti. Parcely P.-J. Č.. XXX/X, X, X, X, X boli vytvorené geometrickým plánom č. 10854096-014/2003 z parcely J. Č.. XXX/X, ktorá mala výmeru 1277 m2. Pozemok, parcelu č. XXXX o výmere 3812 m2, zapísaný na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., odporca prenajal navrhovateľovi zmluvou zo dňa 01. 02. 2002 na dobu neurčitú. Na tejto nehnuteľnosti neskôr bola vybudovaná čistička odpadových vôd, pričom odporca, ako vlastník nehnuteľnosti, dal dňa 26. 11. 2001 súhlas s výstavbou tejto čističky. Nehnuteľnosti zapísané na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D., pozemok parcelné číslo 289/1 o výmere 1277 m2, odporca prenajal navrhovateľovi zmluvou uzavretou dňa 05. 03. 2004 a to na účel „parkovacia plocha v obci“. Predmetom nájmu však bola len časť tohto pozemku o výmere 1127 m2, t. j. mimo zastavanej plochy dočasnou stavbou K. N.. J., t. j. 150 m2. Listom zo dňa 19. 12. 2014 odporca vypovedal obidve nájomné zmluvy z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu dodatkov k nájomným zmluvám o výške nájomného.

Navrhovateľ tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností označených v žalobnom petite, z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností, uzavretej dňa 10. 05. 1996. Nakoľko ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností je na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. C. D. zapísaný odporca, mal navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ( ) - v prípade úspechu v tomto konaní by totiž navrhovateľ mohol dosiahnuť zmenu zápisu osoby vlastníka na list vlastníctva.

Navrhovateľ odôvodňoval nárok tým, že dohoda o vydaní nehnuteľností, uzavretá s odporcom dňa 10. 05. 1996, je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že k nej nedalo súhlas obecné zastupiteľstvo navrhovateľa - tieto výhrady sa týkajú nehnuteľností, ktoré v čase uzavretia dohody boli označené ako parcela J. Č.. XXX/X a pokiaľ ide o parcelu J. Č.. XXXX, absolútnu neplatnosť právneho úkonu navrhovateľ videl v tom, že odporca, ako oprávnená osoba, neoznačil túto parcelu v písomnej výzve, a potom takýto úkon ani nemohol byť predmetom schvaľovania Obecného zastupiteľstva Obce Vyšná Boca. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odporca získal nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ označil v návrhu na začatie tohto konania, reštitúciou v zmysle Tento zákon sa vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, pričom predmetom vrátenia majetku boli nehnuteľností a aj hnuteľné veci. V konaní bolo nesporné, že v čase uzatvárania tejto dohody bol navrhovateľ povinnou osobou v zmysle tohto zákona a odporca bol oprávnenou osobou v zmysle zákona. Potom za predpokladu, že boli splnené podmienky stanovené zákonom, navrhovateľ, ako povinná osoba, bol povinný vydať odporcovi majetok, ktorý spravoval ku dňu účinnosti tohto zákona (01. 01. 1994) a ktorý bol odporcovi odňatý rozhodnutím štátnych orgánov v období od 08. 05. 1945 do 01. 01. 1990. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na absenciu súhlasu obecného zastupiteľstva, zrejme sa mienil odvolávať na o obecnom zriadení. V zmysle ust. tohto zákona, v znení platnom ku dňu 10. 05. 1996, sa vyžadoval súhlas obecného zastupiteľstva len na prijímanie uznesení a nariadení. Ustanovenie zákona o obecnom zriadení síce vyhradzovalo obecnému zastupiteľstvu určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obcí a s majetkom štátu dočasne ponechaným do hospodárenia obce a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, ale pokiaľ obec hospodárila s majetkom, na ktorý sa vzťahovala reštitúcia (), nezáležalo na vôli obce (obecného zastupiteľstva), či takýto majetok vydá alebo nie, pretože takúto povinnosť mala obec určenú zákonom.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o vydaní nehnuteľnosti, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva dňa 19. 12. 1998 a odvtedy sa odporca správal ako vlastník nehnuteľností, ktoré mu boli vydané. Preukazujú to nájomné zmluvy, ktoré odporca, ako prenajímateľ, uzavrel s navrhovateľom, ako nájomcom, pričom navrhovateľ dlhé roky platil nájomné za tieto nehnuteľnosti. Časť reštituovaných nehnuteľností navrhovateľ odpredal tretím osobám, konkrétne sa jedná o kúpnu zmluvu, ktorú odporca uzavrel s Hornonitrianskymi baňami Prievidza, a. s. dňa 14. 06. 2013 a časť nehnuteľností prenajal fyzickej osobe, N. J. v roku 2004. Odporca, ako vlastník nehnuteľností, bol účastníkom stavebného konania, čo potvrdzuje jeho súhlas zo dňa 26. 11. 2001, adresovaný navrhovateľovi - súhlas s výstavbou ČOV a prístupovej komunikácie pre stavbu „Vyšná Boca - kanalizácia a ČOV“ na parcele č. 1360. Uvedené zistenia potvrdzujú, že navrhovateľ aj odporca nespochybňovali až do začatia tohto súdneho konania reštitúciu nehnuteľností, ktorá bola realizovaná dohodou o vydaní nehnuteľností podľa . Navrhovateľ potom dlhodobo považoval odporcu za vlastníka nehnuteľností a jeho vlastnícke právo začal spochybňovať až ako reakciu na zvýšené nájomné, ktorého sa odporca domáhal v roku 2014. Vo svetle týchto zistení je možné preto posudzovať výhrady navrhovateľa, uvádzané v tomto konaní, za účelové. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal opak, súd vyhodnotil dohodu o vydaní nehnuteľností, uzavretú účastníkmi konania 10. 05. 1996, ako platnú. Iný záver súdu by bol navyše aj v rozpore s princípom spravodlivosti, nakoľko v ust. stanovoval prekluzívne lehoty na uzavretie dohody o vydaní veci a v prípade, že k takejto dohode nedošlo, oprávnená osoba mala lehotu 15 mesiacov od doručenia výzvy, na uplatnenie nárokov na súde. Pokiaľ by absencia súhlasu obecného zastupiteľstva mala mať s odstupom 19-tich rokov za následok neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľností, bola by tým odňatá možnosť odporcovi domáhať sa reštitučných nárokov na súde.

Súd navyše poukazuje na dobu pokojného a nerušeného užívania nehnuteľností odporcom, pričom z jeho správania je zrejmé, že bol po celú dobu v dobrej viere, že mu tieto patria. Potom aj keby bol nejaký dôvod neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 10. 05. 1996, odporca by v zmysle ust.

§ 134 ods. 1 Obč. zák. nadobudol vlastníctvo vydržaním. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si podľa uplatnil náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 2 216, eur. Podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), označil sumu 66 513,23 eur za tarifnú hodnotu nehnuteľnosti, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Na preukázanie hodnoty nehnuteľností predložil právny zástupca odporcu znalecký posudok X.. S. N. zo dňa 13. 04. 2015, ktorým boli ohodnotené nehnuteľnosti zapísané na Q. Č.. XXX, parcela č. 289/1, 289/3, 289/4, 289/5 a 289/6 jednotkovou hodnotou 13,07 eur/m2, čo vzhľadom na výmery vyššie označených nehnuteľností, bolo 16 700,-eur. Právny zástupca odporcu poukázal na hodnoty nehnuteľností v kat. území C. D., inzerované na internete v cenách 18,43 eur až 27,-eur/m2, takže pre určenie hodnoty veci v tomto konaní vychádzal zo sumy 13,07 eur za 1 m2, čo pri výmere pozemkov 5089 m2 je 66 513,3 eur.

Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa , advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času ().

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu doložil znalecký posudok z ktorého vyplýva všeobecná hodnota niektorých nehnuteľností zapísaných na Q. Č.. XXX vo výške 13,07 eur za 1 m2, súd z tejto ceny pozemkov vychádzal aj pri určovaní tarifnej hodnoty. Parcela P.-J. Č.. XXXX je zapísaná na tom istom liste vlastníctva ako parcely Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X O. XXX/X, všetky nehnuteľnosti sú podľa údajov listu vlastníctva umiestnené v zastavanom území obce. Časť parcely č. XXXX je v súčasnom období dokonca zastavaná, keď na nej je postavená čistička odpadových vôd. Pokiaľ preto právny zástupca odporcu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty nehnuteľností 66 513,23 eur, súd si túto hodnotu osvojil. Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom všetkých nehnuteľností označených v návrhu, takže súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty 66 513,23 eur, a potom podľa predstavuje odmena za každý úkon právnej služby 559, eur. Táto odmena patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za 3 úkony právnej služby a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (dňa 15. 06. 2015), písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 28. 07. 2015 a za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22. 09. 2015. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom danie z pridanej hodnoty od 04. 08. 2015, zvyšuje sa odmena a náhrady advokáta vykonané po 04. 08. 2015 o 20 % DPH. Potom súd priznal advokátovi za prvé dva úkony odmenu po 559,33 eur, čo je 1 118,66 eur s tým, že za každý z týchto úkonov patrí advokátovi podľa aj náhrada po 8, eur, čo je 16, eur. Za účasť na pojednávaní dňa 22. 09. 2015 advokátovi patrí odmena 559, eur, náhrada 8,39 eur, čo je spolu 567,72 eur, pričom táto suma sa zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 113,54 eur, na 681,26 eur. Advokát cestoval na pojednávanie dňa 22. 09. 2015 motorovým vozidlom zn. BMW, ev. č. BL117EA. Podľa údajov v technickom preukaze spotreba tohto motorového vozidla bola 6 km, takže pri cene pohonných hmôt 1,054 eur/l, patrí právnemu zástupcovi odporcu náhrada za pohonné hmoty 36,81 eur, pričom sa jedná už o cenu vrátane DPH. Podľa o cestovných náhradách v spojení s opatrenia č. , patrí advokátovi základná náhrada po 0,183 eur/1 km, čo pri ubehnutých 582 km predstavuje 106,51 eur plus 20 % DPH, čo je 127,23 eur. Sídlom splnomocneného zástupcu odporcu je Bratislava, a preto advokátovi, ktorý sa zúčastnil pojednávanie na tunajšom súde dňa 22. 09. 2015, patrí v zmysle náhrada za čas strávený cestou po 13, eur za 12 začatých polhodín (vzhľadom na vzdialenosť je primeraná doba cesty obojsmerne 6 hodín). Náhrada za stratu času vo výške 167,76 eur sa zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 33,55 eur na 201,31 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 2178,05 eur (odmena za tri úkony právnej služby 1 816,70 eur, cestovné 160,04 eur a náhrada za stratu času 201,31 eur). Podľa náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátskej kancelárii na účet označený právnym zástupcom, t. j. T., O.. I., Č.I. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Uloženú povinnosť je navrhovateľ povinný splniť v zmysle v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.