Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-218-2015.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/218/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr.Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti odporcovi: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 1669,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.118,52 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 26,52 eura a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 73,21 eura a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
V časti zaplatenia sumy 369,80 eura s prísl. súd konanie zastavuje.
V časti zaplatenia sumy 181,48 eura s prísl. súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok v sume 15,30 eura cestou Slovenskej pošty a.s. .
odôvodnenie:
Navrhovateľ (pôvodne bola navrhovateľom spoločnosť Consumer Finace Holding a.s. Kežmarok, avšak uznesením č.k.4C/218/2015-25 zo dňa 17.8.2015 bola pripustená zámena účastníkov na strane navrhovateľa) sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.669,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od19.5.2012 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 16.11.2011 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporcovi celkovo sumu 2.177,76 eura a tento sa ju zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 45,37 eura, avšak nič neuhradil. Pred prvým pojednávaním zobral navrhovateľ návrh späť v časti zaplatenia sumy 369,80 eura s prísl. z dôvodu, z dôvodu, že trvá len na zaplatení úveru v sume 1.300 eur bez navýšenia o úroky a poplatky.
Odporca potvrdil, že mu bola poskytnutá pôžička a nemá žiadne doklady o tom, že by ju splácal, pričom v súčasnej dobe by mohol pohľadávku zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že odporca dňa 16.11.2011 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytnutí pôžičky č.6104907, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1.300 eur s tým, že má vrátiť
sumu 2.177,76 eura a to v 48 mesačných splátkach po 45,37 eura a termín konečnej splatnosti bol november 2015. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 32 % a RPMN tiež vo výške 32 %. Listom zo dňa 26.4.2012 veriteľ vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, nakoľko odporca nereagoval na predchádzajúce upozornenie týkajúce sa splácania pôžičky a požadoval od odporcu zaplatenie sumy 2.195,92 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého navrhovateľom vyplýva, že odporca z poskytnutej pôžičky do podania návrhu na súd nezaplatil ani jednu splátku, pričom návrh bol podaný dňa 15.4.2015.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok postúpila navrhovateľovi svoje pohľadávky a medzi nimi aj pohľadávku vo výške 1.669,80 eura proti odporcovi na základe zmluvy č.6104907.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 3 ods.l/ Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.300 eur s prísl. (pred prvým pojednávaním zobral navrhovateľ návrh späť v časti zaplatenia sumy 369,80 eura s prísl. a preto predmetom konania bola ďalej už len suma 1.300 eur) je dôvodný iba čiastočne, nakoľko medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky dňa 16.11.2011, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.300 eur a teda vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom bol odporca povinný vrátiť iba istinu úveru, avšak z tejto doposiaľ nič nezaplatil a preto návrh navrhovateľa bol dôvodný, avšak súd zo zákona musel prihliadať aj na premlčanie časti nároku navrhovateľa, keďže návrh bol podaný na súde dňa 15.4.2015 a navrhovateľ si vzhľadom na 3-ročnú premlčaciu dobu mohol nárokovať iba úhradu splátok splatných od 15.4.2012 a dovtedy už mali byť zaplatené zo strany odporcu 4 splátky po 45,37 eura a z toho dôvodu súd tieto 4 splátky spolu v sume 181,48 eura považoval za premlčané a preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a priznal mi z pôvodne uplatňovanej sumy 1.300 eur iba rozdiel vo výške 1.118,52 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2012 do zaplatenia v zmysle § 517 ods.2 OZ a § 3nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , pretože odporca sa dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky od uvedeného dátumu s prihliadnutím na výzvu právneho predchodcu navrhovateľa k okamžitej úhrade všetkých splátok zo dňa 26.4.2012.
V časti o zaplatenie sumy 369,80 eura s prísl. zobral navrhovateľ návrh späť ešte pred prvým pojednávaním a preto súd podľa § 96 ods.1,3 OSP v tejto časti konanie zastavil a zároveň podľa § 11 ods.3,4 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľovi a to v sume 15,30 eura , keďže po čiastočnom späťvzatí návrhu predstavoval súdny poplatok 78 eur a navrhovateľ zaplatil 100 eur, čiže rozdiel predstavuje 22 eur a tento sa vracia navrhovateľovi krátený o sumu 6,70 eura.
Súd podľa § 160 ods.1 OSP umožnil odporcovi pohľadávku spolu s náhradou trov konania zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne, keďže tento nie je schopný zaplatiť ju v hotovosti a výška splátok je primeraná výške pohľadávky a dobe splácania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu účastníkov v konaní, pričom navrhovateľ mal úspech do sumy 1.118,52 eura , čo predstavuje 67 % z pôvodne uplatnenej sumy 1.669,80 eura a teda úspech odporcu predstavuje 33 % . V tom prípade čistý úspech navrhovateľa v konaní činí 34% (67 % - 33 %) a teda navrhovateľovi bolo možné priznať náhradu trov konania do tejto výšky, čo zo súdneho poplatku v sume 78 eur predstavuje sumu 26,52 eura a pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá bola uplatnená podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. , tak zo sumy 215,33 eura (2 úkony právnej služby po 81,33 eura, 2x paušál po 8,39 eura + DPH v sume 17,94 eura) predstavuje 34 % sumu 73,21 eura a z toho dôvodu súd zaviazal
odporcu na náhradu trov konania v sume 26,52 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 73,21 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .