Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoCsp-26-2022.pdf
PDF · 120.92 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu L.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX S. G., v konaní zast. JUDr. Alan Zvara, advokát, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Jaroslav Ďurčenka, podnikajúci pod obchodným menom Jaroslav Ďurčenka - ESSEX, Juraja Fándlyho 4246/3, 984 03 Lučenec, IČO: 32 601 778, o zaplatenie 697,86 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Csp/4/2020-218 zo dňa 11. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 5Csp/4/2020-232 zo dňa 17. júna 2022 a v znení opravného uznesenia č.k. 5Csp/4/2020-256 zo dňa 20. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Csp/4/2020-218 zo dňa 11. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 5Csp/4/2020-232 zo dňa 17. júna 2022 a v znení opravného uznesenia č.k. 5Csp/4/2020-256 zo dňa 20. júla 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 697,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 697,86 Eur od 27.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 20.01.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 697,86 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 697,86 Eur od 27.06.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.06.2019 pre svoje motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia RS využil služby automatickej umývacej linky, ktorú prevádzkoval žalovaný na adrese Haličská cesta 3200 v Lučenci, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla, a to k vytrhnutiu zadného spojlera upevneného na zadných piatich dverách vodorovným umývacím valcom linky. Prítomná obsluha škodu na mieste samom uznala. Žalobca požadoval spísanie záznamu, resp. reklamačného protokolu s osobou prítomnou pri tomto úkone, ktorú považoval za majiteľa prevádzky, avšak po krátkom rozhovore sa obsluha vytratila. Žalobcovi bezprostredne poskytla súčinnosť zamestnankyňa benzínového čerpadla W. tým, že mu poskytla lepiacu pásku na provizórne pripevnenie poškodeného spojlera. O dva dni po udalosti sa žalobca spolu so svojou manželkou dostavil k umyvárke a za prítomnosti zamestnancov žalovaného U. G. a I. H. došlo k dohode o spôsobe úhrady škody a podmienkou bolo predloženie faktúry za opravu. Žalobca opravu objednal v autorizovanom servise spoločnosti AC BYSTRIANSKY, s. r. o., prevádzka Lučenec a po vykonaní opravy dňa 19.07.2019 poskytovateľ autoservisu faktúrou č.
51911791 vykonal kalkuláciu a vyúčtovanie na sumu 697,86 Eur, ktorú žalobca uhradil, pričom oprava pozostávala z dodania náhradných dielov a z pracovných úkonov - lakovanie a výmena dielov. Žalobca vec dňa 26.06.2019 oznámil aj na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci ako priestupok proti majetku, č. spisu: ORPZ-LC-OPP3-580/2019-P, pričom dňa 22.07.2019 mu bolo oznámené, že vec bola odstúpená, keďže nejde o priestupok proti majetku pre chýbajúce úmyselné zavinenie. Žalovaný žalobcu na zaplatenie škody vyzval písomne, aj telefonicky.
3. Žalovaný sa bránil tým, že autoumyváreň prevádzkoval do 13.10.2019 a v dôsledku predaja nehnuteľností bola táto prevádzka vymazaná dňa 23.10.2019 zo živnostenského registra. Tvrdenie žalobcu, že k odtrhnutiu zadného spojlera vodorovným umývacím valcom linky došlo v autoumyvárni žalovaného je neopodstatnené a nie je to jasné ani z predloženej fotodokumentácie. Okrem toho nebol spísaný žiadny zápis o vzniknutej škode. V priebehu 23 rokov používania autoumyvárne sa nestal ani jeden prípad takéhoto poškodenia vozidla. Žalovaný je presvedčený, že spojler vozidla žalobcu musel byť poškodený už pred príchodom do autoumyvárne.
4. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že z predloženej fotodokumentácie je zrejmý rozsah poškodenia a na jednej z fotografií je zrejmá osoba, ktorá autoumyvárku obsluhovala a podľa vedomostí žalobcu ide priamo o osobu žalovaného. Po zaplatení poplatku za službu prvé úkony robila osoba, ktorá je na pripojenej fotografii tým, že použila tzv. tlakový ostrekovač (wap) a celé motorové vozidlo odstavené v umývacom boxe týmto zariadením ostriekal a prešiel okolo motorového vozidla. Ak by bolo poškodené motorové vozidlo už pri jeho pristavení, podľa žalobcu bolo možné to jednoznačne konštatovať už na samotnom začiatku. Žalobca poukázal na to, že nebolo v jeho silách zabrániť obsluhe umyvárky, aby svojvoľne opustila prevádzku a tak sa vyhla požiadavkám žalobcu spísať reklamačný protokol. Vzhľadom na správanie sa obsluhy, ktorá odmietla spísať škodový protokol, dať žalobcovi potvrdenie o vzniku poškodenia a náhle opustila prevádzku, žalobca ešte v deň škodovej udalosti dňa 26.06.2019 oznámil na príslušnom Obvodnom oddelení PZ Lučenec, že došlo k spáchaniu priestupku proti jeho majetku a kde bola vyhotovená aj príslušná fotodokumentácia.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 26.06.2019 uzavrel žalobca so žalovaným nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného umyť motorové vozidlo žalobcu za odplatu prostredníctvom jeho umývacej linky, čo preukazuje pokladničný bloček o úhrade žalobcom v prospech žalovaného. Na základe žalobcom vyhotovených a doložených farebných obrazových listinných dôkazov, všetkých datovaných dňa 26.06.2019, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca so svojim osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Škoda Octavia RS modrej farby skutočne využil služby umývacej linky žalovaného, pričom bezprostredne počas použitia, vodorovnou kefou mu bola spôsobená škoda spočívajúca vo vytrhnutí zadného spojlera na zadných piatych dverách vozidla na ľavej strane, čo dokazuje fotografia vyhotovená priamo v areáli autoumyvárky žalovaného, ktorý bol evidentne osobne prítomný v deň škodovej udalosti vo svojej prevádzke a podľa tvrdenia žalobcu pred umytím v linke osobne vozidlo opláchol, pričom žalobcu neupozornil na ním na pojednávaní na súde prvej inštancie tvrdené potencionálne riziko spojené so spojlerom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že svedok I. H., bývalý zamestnanec žalovaného, ktorý u žalovaného pracoval 8 rokov, vyvrátil tvrdenia žalovaného, že osobné motorové vozidlá disponujúce spojlerom nie sú vhodné na umytie v takomto type autoumyvárky a potvrdil tvrdenie žalovaného, že v prevádzke autoumyvárky boli na viditeľnom mieste umiestnené tabule s upozornením ohľadne obmedzení v tomto type umývacej linky, avšak týkajúce sa len skladania antén a umiestnenia stieračov do zvislej polohy. Spojler na motorových vozidlách podľa výpovede svedka bol bežne umývateľným komponentom a nespadal pod uvedené obmedzenia možnosti umytia vozidla v tomto type umyvárky. Svedok vo svojej výpovedi zdôraznil, že pred umytím motorového vozidla bolo obsluhou najskôr opláchnuté a taktiež konštatoval, že klienti vlastniaci osobné motorové vozidlá tzv. „RS- y“ pravidelne využívali služby ich linky a nikdy nebol žiadny problém. Svedok na výslovnú otázku, či by si všimol na fotografii vyobrazené poškodenie spojlera pri oplachovaní, odpovedal, že by si ho určite všimol. Súd prvej inštancie potom považoval za vysoko nepravdepodobné, že žalovaný by si pri oplachovaní, ktoré vykonal pred spustením linky na motorovom vozidle žalobcu, takéto poškodenie spojlera nevšimol a následne neupozornil na to žalobcu. Okrem toho, žalobca nebol obsluhou, v tomto prípade samotným žalovaným, upozornený na to, že spojler nie je vhodný na umytie v tomto type linky a ako potvrdil aj svedok, spojler nepatril medzi dôvody, ktoré by bránili využitiu linky. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú nezanedbateľnú skutočnosť, že daný spojler bol továrensky namontovaný samotným výrobcom. Samotný žalobca vo svojej výpovedi tiež uviedol, že služby práve aj tento autoumyvárky využil
niekoľkokrát bez akéhokoľvek poškodenia jeho motorového vozidla. Podľa súdu prvej inštancie potom tvrdenie žalovaného na pojednávaní, že žalobcu na nevhodnosť spojlera neupozornil z dôvodu tabúľ umiestnených na viditeľnom mieste v prevádzke, ktoré ako vyplynulo z dokazovania neinkorporovali spojler ako nevhodný materiál, nemôže mať na základe uvedeného obstáť. Žalobca bol pri umývaní motorového vozidla v linke prítomný a pri poslednom cykle zbadal, že autom trhlo. Spočiatku nebolo poškodenie viditeľné z dôvodu peny a kief, no po skončení umývacieho cyklu zbadal poškodený spojler v stave, ako je na fotografiách nachádzajúcich sa na č.l. 191, č.l. 192, č.l. 193, č.l. 198, č.l. 199 a č.l. 202 listinnej podoby spisu, pričom všetky fotografie sú časovo spárované. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že zo zápisnice OR PZ v Lučenci, Odbor poriadkovej polície zo dňa 26.06.2019 eklatantne vyplýva, že predmetom ohliadky bolo osobné motorové vozidlo žalobcu a na vozidle bol poškodený zadný spojler, jeho ľavá strana bola odtrhnutá, pravá strana bola prasknutá v mieste uchytenia na zadnej kapote piatych dverí kufra.
6. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcom je uplatnená dôvodne, ako aj preukázaná faktúrou č. 21911791 zo dňa 11.07.2019 vystavenou autorizovaným servisom Autocentrum BYSTRIANSKY, spol. s r.o. v Lučenci, pričom svedok O. R., servisný poradca, vo výpovedi uviedol, že žalobca si neobjednal žiadne práce navyše. Súd prvej inštancie pritom považoval za bezpredmetné námietky žalovaného, že si mal žalobca dať opraviť svoje vozidlo lacnejšie v dielni a konštatoval, že servis pri oprave nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov, pričom na preukázanie sumy úhrady výšky škody postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný okrem popierania danej udalosti v priestoroch jeho prevádzky a spochybňovania dokazovania na pojednávaní výsluchmi svedkov a výpovede samotného žalobcu, ako aj listinných dôkazov doložených do spisu, neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak žalobcom tvrdeného. Súd prvej inštancie potom zdôraznil, že v prípade objektívnej zodpovednosti len samotné spochybňovanie vzniku škody zo strany žalovaného nestačí, navyše pri aplikácii ustanovenia § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka je táto obrana žalovaného bez právneho významu, pretože zodpovednosti sa nemožno zbaviť, okrem prípadu preukázania výlučného zavinenia poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka, pretože aplikácia tohto všeobecného ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú rôznymi formami prevádzkovej činnosti. Spochybniť vznik škody na motorovom vozidle žalobcu nemožno len úvahou žalovaného o možnosti potencionálnej existencie poškodenia spojlera prasknutím na motorovom vozidle žalobcu pred umytím, a to bez predloženia dôkazu o tejto skutočnosti, či popieraním samotnej udalosti, pretože vznik zodpovednosti žalovaného nie je podmienený vadou umývacej linky, ale výsledným poškodením motorového vozidla aj pri inak bezchybnom chode umývacej linky ako dôsledok jej špecifickej vlastnosti. Súd prvej inštancie potom posúdil žalobu ako dôvodnú, a to aj v časti zákonného úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po vzniku škodovej udalosti.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.
9. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal trovy konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v spore nenavrhol žiadneho svedka, nakoľko nemá vedomosť, že uvedená skutočnosť - poškodenie spojlera, sa stala. Zdôraznil, že ani jeden zo svedkov, a to W. S. a I. H., ktorí mali dosvedčiť, že vznikla škoda, nepotvrdili, že by mali vedomosť o tom, že sa stala uvedená skutočnosť. Títo svedkovia sú bývalí zamestnanci žalovaného, s ktorými bol ukončený pracovný pomer v roku 2019. Výpovede ostatných svedkov neboli relevantné a neboli ku skutkovej podstate veci.
10. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa nevysporiadal vo výrokovej časti rozsudku v tom zmysle, že rozsudok bol vyhotovený len v prospech žalobcu a neboli vyhodnotené výpovede svedkov, ktorí svedčili v prospech žalovaného. Žalovaný podotýka, že obhliadka auta bola vykonaná s časovým posunom cca jedna hodina a nebola vykonaná na tvári miesta, ale bola vykonaná na polícii, preto si myslí, že zápis z polície o vzniknutej škode by sa nemal brať ako svedecký dôkaz. O uvedenej škodovej udalosti mu polícia nedoručila oznámenie.
11. Žalovaný tiež uviedol, že na uvedenej autoumyvárke bol rozmiestnený kamerový systém s počtom 6 kamier a žalovanému nie je jasné, prečo polícia nepožiadala o záznam zo škodovej udalosti. Žalovaný
chce ozrejmiť, že polícia má vedomosť o tom, že celý objekt je pod kamerovým systémom, nakoľko viackrát im umožňovali preskúmať záznamy pri páchaní iných trestných činností. Napokon žalovaný poukazuje na to, že príslušník polície, ktorý spisoval zápis, sa nedostavil na pojednávanie a vzhľadom na uvedené skutočnosti si žalovaný myslí, že je veľmi dôležité, aby to ozrejmil.
12. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 5Csp/4/2020-232 zo dňa 17.06.2022 v napadnutom rozhodnutí opravil poučenie a opravným uznesením č.k. 5Csp/4/2020-256 zo dňa 20.07.2022 v napadnutom rozhodnutí v jeho záhlaví opravil spisovú značku.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa žalobcu odvolacie námietky žalovaného neobstoja, nakoľko predbežná ohliadka auta bola vykonaná na mieste samom v autoumyvárni, o čom svedčí aj bohatá fotodokumentácia, ktorú vyhotovil žalobca a kde na zábere vidno aj samotného žalovaného, ktorý sám aj na pojednávaní túto skutočnosť nepoprel, avšak len opakovane uvádzal, že si nepamätá na túto predmetnú udalosť. Podľa žalobcu zrejme tým chcel žalovaný uviesť, že chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zápisom príslušnej udalosti na OR PZ v Lučenci pre posun jednej hodiny. Naopak, žalobca sa domnieva, že medzi fotodokumentáciou predloženou ako dôkaz a zápisom opisu poškodenia na OR PZ Lučenec je absolútna zhoda, takže by bolo absolútne nepravdepodobné, aby škoda vznikla inak. Podľa žalobcu námietka žalovaného o tom, že na pojednávaní nebol vypočutý príslušník policajného zboru, ktorý mal v tom čase službu, je nadbytočná a sám žalovaný uviedol, že „podľa neho je absolútny nezmysel ho volať a trvať na jeho výsluchu vzhľadom k tomu, že žalobca si mal privolať políciu priamo na mieste“. Tu je podľa žalobcu nutné potvrdiť, že príslušník polície konal pri výkone svojich právomocí ako prijímateľ podania žalobcu o spôsobenej škode a nemal dôvod do spisového materiálu uviesť skutočnosti, ktoré by nezodpovedali jemu zistenému stavu. O tom svedčí aj samotný spisový materiál polície zo dňa 26.06.2019 a nemožno predpokladať, že by svedok - príslušník PZ Mgr. S. G. vypovedal inak, ako sám vyhotovoval príslušný záznam o škode dňa 26.06.2019.
14. Súd prvej inštancie dňa 30.06.2022 zasielal žalovanému ako odvolateľovi vyjadrenie žalobcu k odvolaniu s tým, že má možnosť vyjadriť sa písomne v lehote 10 dní od doručenia v zmysle § 374 ods. 1 CSP. Písomnosti boli žalovanému listinne doručené dňa 04.07.2022. Žalovaný sa v určenej lehote, ani následne, v spore už nevyjadril.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
16. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v údajoch živnostenského registra žalovaný podnikajúci pod obchodným menom Jaroslav Ďurčenka ESSEX, miesto podnikania 984 03 Lučenec, Ulica J. Fándlyho č. 4246/13, IČO: 32 601 778 ako predmet podnikania mal zapísané prevádzkovanie čerpacej stanice a poskytnutie súvisiacich služieb na adrese prevádzkarne 984 01 Lučenec, Haličská cesta 3200, ktorá prevádzkareň bola zrušená dňom 23.10.2019.
18. Podľa pokladničného bločku poskytovateľa služieb Jaroslava Ďurčenku ESSEX Lučenec, prevádzka Haličská cesta 3200, dňa 26.06.2019 o 17:54 hod. bola uhradená suma 6,99 Eur za službu PRS AKT.PN +SAM+SUS+VOSK+PDVZ.
19. Na fotografiách zhotovených žalobcom dňa 26.06.2019 v časovej súslednosti od 18.21 hod. je v autoumyvárke osobné motorové vozidle žalobcu továrenskej značky Škoda Octavia modrej farby, na ktorom je na ľavej strane odtrhnutý zadný spojler a pri vozidle stojí osoba žalovaného.
20. Zo záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci č. p.: ORPZ-LC-OPP3-580/2019- P, KÚ: 1328/2019 vyplýva, že dňa 26.06.2019 o 19:35 hod. žalobca podal oznámenie, v ktorom uviedol, že dňa 26.06.2019 bol v čase okolo 17:55 hod. na umyvárke pri čerpacej stanici ESSEX v Lučenci s vozidlom továrenskej značky Škoda Octavia RS modrej farby, EVČ: VK984BP. Keď vošiel s vozidlom do umyvárky, počas umývania mu vrchná kefa poškodila zadný spojler na vozidle. Z ľavej strany bol odtrhnutý celkom, z pravej strany je nalomený. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla na vozidle, v čase oznámenia uviesť nevedel, pričom uviedol, že doloží dodatočne. Majiteľom umyvárky je p. Ďurčenka. Keď bol žalobca za ním, aby spísali záznam o poškodení vozidla, p. Ďurčenka povedal, že škodu uznáva v plnom rozsahu a všetko preplatí, no momentálne nemá čas a odišiel.
21. Zo zápisnice o ohliadke miesta veci vypracovanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Lučenec, Č. p.: ORPZ-LC-OPP3-580/2019 zo dňa 26.06.2019 vyplýva, že predmetnom ohliadky bolo osobné motorové vozidlo Škoda Octavia RS, modrá metalíza, EČ: VK 984BP. Na vozidle bol poškodený zadný spojler, na ktorom ľavá strana bola odtrhnutá, pravá strana spojlera bola prasknutá v mieste uchytenia na zadnej kapote 5. dverí kufra. Vec bola fotograficky a topograficky zdokumentovaná, bola vykonaná a vyhotovená aj fotodokumentácia a síce polodetailný záber na poškodené vozidlo v počte 2 fotografie a polodetailný záber na poškodenú časť spojlera v počte 2 fotografie.
22. Listom zo dňa 22.07.2019 č. ORPZ-LC-OPP3-580/2019-P Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor poriadkovej polície a Obvodné oddelenie PZ Lučenec žalobcovi ako poškodenému oznámilo, že priestupkový spis bol dňa 20.07.2019 vo veci priestupku proti majetku odložený, nakoľko sa nejedná o priestupok proti majetku, keďže nebol naplnený jeden zo znakov skutkovej podstaty spáchania priestupku proti majetku - úmyselné zavinenie. V uvedenom prípade tým nie je dotknuté vymáhanie spôsobnej škody v občianskom konaní.
23. Dňa 28.06.2019 servisný poradca spoločnosti Autocentrum Bystriansky, s. r. o., Lučenec vyhotovil kalkuláciu opravy vozidla Škoda Octavia II RS a po ohliadke vozidla Škoda Octavia II RS, EČV: VK 984BP v ich servise boli náklady na opravu stanovené v nasledovnej výške:
- poškodené krídlo zadnej kapoty: 335,- Eur,
- lakovanie krídla poškodenej zadnej kapoty: 250,- Eur.
- práca - montáž krídla: 60,- Eur,
- nové nápisy a znaky kapoty: 53,- Eur, Spolu 698,- Eur s DPH.
24. Daňovým dokladom - faktúrou č. 51911791 zo dňa 11.07.2019 spoločnosť Autocentrum BYSTRIANSKY, spol. s r.o. v Lučenci, IČO: 31 641 377 fakturovala žalobcovi sumu 697,86 Eur za náhradné diely a pracovné úkony na motorovom vozidle ev.č. VK 984BP.
25. Podľa 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
26. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď vyhovel žalobe žalobcu titulom škody spôsobenej povahou veci použitej pri plnení záväzku a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady procesných podmienok.
27. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.
28. Žalovaný v odvolaní namietal, že svedkovia W. S. a I. H. nepotvrdili, že by mali vedomosť o tom, že došlo k poškodeniu spojlera a žalovaný žiadneho svedka nenavrhol, nakoľko nemal vedomosť, že sa uvedená skutočnosť stala.
29. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8 CSP. Každý má teda v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017). Aktivita v podobe tvrdení a dôkazov preto v civilnom sporovom konaní svedčí nielen žalobcovi, ale aj žalovanému.
30. Výsluch svedkov W. S. a I. H. v konaní ako dôkaz navrhol žalobca. V návrhu na výsluch svedka sa podľa § 197 ods. 2 CSP majú označiť aj skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Žalobca v podaní zo dňa 24.07.2020, doručenom súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020, uviedol, že: „W. S., obsluha čerpacej stanice Lučenec, kde je umiestnená autoumyvárka a u tejto som uhrádzal za poskytnutú službu predom a mala by mať vedomosť o tom, že mám problémy, keďže odtrnutý spojler na jednej strane nebol pevne prichytený a nebolo bez príslušnej úpravy možné s ním jazdiť; I. H., obsluha na umyvárke na druhý deň a mal by sa vyjadriť k celkovému riešeniu mojej námietky na druhý deň, keď som chcel celú záležitosť dodatočne ešte raz riešiť aj formou protokolu“.
31. Svedkyňa W. S. pri výsluchu v konaní na súde prvej inštancie uviedla, že žalovaný je jej bývalý zamestnávateľ. Svedkyňa si na udalosť s motorovým vozidlom žalobcu nepamätala, je už dlho z tej práce preč. V tej umyvárke boli rôzne typy umývania, ale svedkyňa bola pri pokladni, dala zákazníkom iba bloček a ona nevedela, že nejaké podmienky sú. Od zamestnávateľa nevedela o ničom takom, že by mala povinnosť upozorniť vodičov na to, že s určitým príslušenstvom nie sú autá spôsobilé na umytie v danej umyvárke. Pokiaľ ide o nejaké upozornenia, na predajni nebolo nič vyvesené, čo sa týka na automyvárke, nevie sa k tomu vyjadriť.
32. Svedok I. H. pri výsluchu v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že má len vedomosť o tom, že došlo k nejakému poškodeniu spojlera, podrobnosti nevie. Pokiaľ ide o obmedzenia, na autoumyvárke bolo treba skladať antény, stierače zvislé, nič iné nebolo. Pokiaľ ide o vozidlo Škoda Octavia RS, keďže na zadnej časti tohto typu auta je spojler, svedok uviedol, že nikto nemusel dať predmetné dole, bolo to bežne umývateľné. Pred umytím auto vždy oplachovala obsluha, klientom zvykli sklápať zrkadlá alebo skladali antény, ale inak nič sa neriešilo. Po oboznámení s fotografiou predloženou svedkovi pri jeho výsluchu svedok uviedol, že na umyvárku chodili autá s takými spojlermi ako vozidlo žalobcu a nikdy sa nič nestalo. Pokiaľ ide o poškodenie spojlera žalovaného zaznamenané na fotografii, ak by on bol obsluha, toto by si pravdepodobne všimol. Pokiaľ by bola dáka prasklina alebo tak jemne poškodené, môže sa stať, že kefa by tomu dopomohla. Od žalovaného nemali inštrukcie, aby dôkladnejšie prezerali autá predtým, než pôjdu do autoumyvárky.
33. Svedkyňa W. S. teda uviedla, že o udalosti s poškodením motorového vozidla žalobcu vedomosť nemá a svedok I. H. uviedol, že o tom, že došlo k nejakému poškodeniu spojlera vedomosť má, i keď podrobnosti nevedel, avšak v zmysle § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to podľa svojej úvahy a starostlivo pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd prvej inštancie potom k záveru, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo pri využívaní služieb umývacej linky žalovaného dospel nielen jednotlivým vyhodnotením výpovedí svedkyne W. S. a svedka I. H., ale vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým farebných obrazových listinných dôkazov, t.j. fotografií vyhotovených žalobcom dňa 26.06.2019 priamo v autoumyvárke žalovaného, na ktorých fotografiách je motorového vozidlo žalobcu a na ľavej strane vozidla je vytrhnutý zadný spojler na zadných piatych dverách, pričom pri vozidle žalobcu stojí osobne žalovaný. Ak žalobca produkoval v konaní dostatok podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu a tieto zároveň podoprel relevantnými dôkazmi, všeobecným a dôkazmi nepodopretým tvrdením, že žalovaný si na udalosť nepamätá, žalovaný výsledok sporu zvrátiť nemohol. Bolo totiž na žalovanom, ak mal za to, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný, aby produkoval dostatok relevantných skutkových tvrdení a súčasne, aby na svoje tvrdenia označil relevantné dôkazy. V kontexte skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním preto len tvrdenie žalovaného, že nemá vedomosť, že uvedená skutočnosť sa stala, bolo nepostačujúce, aby súdy viedli k záveru, že obrana žalovaného je dôvodná.
34. Pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, že výpovede ostatných svedkov neboli relevantné a neboli ku skutkovej podstate veci, žalovaný toto všeobecné tvrdenie obsahovo nešpecifikoval, t.j. nekonkretizoval,
ktoré konkrétne výpovede svedkov a z akých konkrétnych dôvodov neboli ku skutkovej podstate súdenej veci, a teda neuviedol konkrétne výhrady k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania a povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že tvrdené dôvody odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť a konkretizovať.
35. Všeobecná a obsahovo nešpecifikovaná bola aj námietka žalovaného, že rozhodnutie bolo vyhotovené len v prospech žalobcu a neboli vyhodnotené výpovede svedkov, keď žalovaný opäť nekonkretizoval, ktoré dôkazy mali v konaní svedčiť v jeho prospech, a to o to viac, že žalovaný v konaní ani žiadne dôkazy neoznačil a nepredložil. Okolnosť, že žalovaný nedostatočne konkretizoval a špecifikoval odvolacie dôvody pritom nepredstavuje vadu odvolania, na odstránenie ktorej by súdy mali odvolateľa vyzývať, ale nedostatok obsahového vymedzenia odvolania vedie odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne.
36. K námietke žalovaného, že ohliadka vozidla príslušníkmi Policajného zboru bola vykonaná až s časovým posunom cca 1 hodina a nebola vykonaná na tvári miesta, odvolací súd udáva, že zápis z nahlásenia udalosti žalobcom bol len jedným z dôkazov, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu. Zápis pritom spočíval o.i. aj z popisu stavu vozidla a boli urobené fotografie vozidla, z ktorých je jednoznačné, že je zapísaný a zachytený totožný stav poškodenia vozidla žalobcu ako na fotografiách, ktoré žalobca zhotovil v časovom slede v autoumyvárke žalovaného a na ktorých fotografiách stojí pri vozidle žalobcu osobne žalovaný. Samotný žalobca pritom v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že po vyhotovení fotografií nepredpokladal, že žalovaný sa takto zachová, keby to bol vedel, bol by zavolal políciu na miesto samé.
37. Žalovaný síce v odvolaní namietal, že zápis z polície nemal byť bratý ako dôkaz, avšak súčasne poukázal na to, že o uvedenej škodovej udalosti mu polícia nedoručila oznámenie. K tomuto tvrdeniu odvolací súd udáva, že predmetom tohto civilného sporového konania bol vzťah žalobcu a žalovaného a konajúce súdy neboli tie, ktoré mali hodnotiť, či polícia mala povinnosť takéto oznámenie žalovanému doručiť, o to viac, že udalosť nebola vyhodnotená ani ako priestupok proti majetku. Obdobne takýto záver platí aj k námietke žalovaného v odvolaní, že polícia žalovaného nepožiadala o kamerový záznam zo škodovej udalosti, keď na tomto mieste odvolací súd opakovane tiež zdôrazňuje, že bol to žalovaný, ktorý sám mal uviesť tvrdenia na svoju obranu a podporiť ich dôkazmi. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neprodukoval relevantné tvrdenia a dôkazy, nie je možné túto okolnosť v odvolaní reparovať tak, že žalovaný bude súdu prvej inštancie, prípadne inému orgánu vytýkať, ktoré dôkazy vykonané neboli. V civilnom sporovom konaní totiž súd v zmysle § 185 CSP vykonáva v zásade len tie dôkazy, ktoré strany navrhnú.
38. K námietke žalovaného, že na pojednávanie na súde prvej inštancie sa nedostavil príslušník polície, ktorý spisoval zápis, odvolací súd zdôrazňuje, že vykonanie takéhoto dôkazu žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nenavrhol a žalovaný ako odvolateľ môže v odvolaní úspešne namietal len tie porušenia práv, ktoré sa týkajú priamo žalovaného. Koncepcia odvolacieho konania pritom v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok upravených v ustanovení § 366 CSP, teda len ak sa týka procesných podmienok konania, výlučenia sudcu, má ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).