Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/64/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanej C. Y., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno b/ , o odvolaní obhajcu obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27.05.2015, č.k. -171, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2015, takto

rozhodol:

Podľa písmeno e/, z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa

obžalovanej C. Y., narodenej XX. XX. XXXX v Y., trvalý pobyt R., toho času na neznámom mieste, v konaní proti ušlej

u k l a d á

podľa pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j/ postupom podľa , , trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa písmeno a/ obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovanú C. Y. za vinnú pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ na tom skutkovom základe, že

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti syna N. Y., narodeného XX. XX. XXXX, a dcéru T. Y., narodenú XX. XX. XXXX, ktoré boli v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Komárno, spisová značka -20 zo 17. 07. 2012, s právoplatnosťou dňom 01. 08. 2012 zverené do osobnej starostlivosti otcovi oboch detí N. Y.

staršiemu a zároveň bola obvinená zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na každé dieťa, počnúc od 01.08.2012, ktoré výživné mala platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca detí N. Y., bytom R., O. XX. B. číslo XXXX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnila od 1. apríla 2012 až do 27.05.2015, hoci počas uvedeného obdobia obvinená nebola v evidencii ani úradu práce v zozname záujemcov o prácu, nepoberala žiadne dávky sociálneho zabezpečenia a ani Sociálna poisťovňa neeviduje u nej žiadneho zamestnávateľa, ani pracovný pomer, obvinená žije už po dlhšiu dobu na neznámom mieste, pravdepodobne v cudzine, počas celej doby zavineného neplatenia výživného nevyvinula ani minimálne úsilie k tomu, aby aspoň čiastočne prispela na výživu svojich detí, pričom v rámci riešenia predbežnej otázky mala a mohla prispievať na ich výživu počas celej doby zavineného neplatenia výživného najmenej vo výške súdneho rozhodnutia aj o výživnom, ktorou bola do 30.06.2012 suma vo výške 26,- EUR, do 30.06.2013 suma vo výške 26,65 EUR, do 30.06.2014 a od 30.06.2014 je to suma vo výške 27,13 EUR na jedno dieťa, a hoci otec oprávnených detí poberal od 01.08.2012 až do 27.05.2015 od príslušného úradu práce náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvinenej, tá v období od 1. apríla 2012 až do 27.05.2015 zaostala na výživnom na syna a dcéru sumou vo výške 1.799,41 EUR, ktoré dlhuje otcovi detí N. Y. staršiemu a od 25.09.2014 až do 27.05.2015 synovi N. Y. mladšiemu sumou 217,04 EUR.

Za to jej uložil podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j/ a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa písmeno a/ ju na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obhajca obžalovanej.

V jeho písomnom odôvodnení vyslovil presvedčenie, že obžalovanej uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a nezodpovedá zásadám v zmysle . Poukázal na to, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, čo vyplýva z registra trestov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy. Bližšie tieto skutočnosti však nerozviedol, pričom len konštatoval, že o svojej vyživovacej povinnosti obžalovaná vedela a je zrejmé, že sa tejto vyhýbala práve spôsobom, že nedala vedieť o sebe, kde sa zdržiava.

Z napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Komárno zo 17.07.2012, sp.zn. zverené do osobnej starostlivosti otca N. Y. a matka - obžalovaná bola zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne sumou po 30 % zo sumy životného minima. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.08.2012. Vzhľadom na okolnosti prípadu je zrejmé, že rozsudok obžalovanej doručený nemohol byť, nakoľko sa táto zdržiava už 5 rokov na neznámom mieste a ani jej najbližšia rodina - rodičia a súrodenci nepoznajú miesto jej pobytu.

Je toho názoru, že súd I. stupňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, s prihliadnutím na ustanovenie mal v danom prípade zvážiť, či vzhľadom na jej osobu, doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu nie je možné rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť podľa písmeno e/ a obžalovanej uložiť miernejší trest odňatia slobody.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie, pokračujúc v konaní proti obžalovanej ako proti ušlej ( až ), za prítomnosti jej obhajcu, Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej „“) a poškodeného N. Y. - otca poškodených detí.

Obhajca obžalovanej spresnil písomne podané odvolanie v tom smere, že ním napáda výlučne výrok o treste napadnutého rozsudku. V ostatnom poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení

odvolania a navrhol, aby po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd v rozsahu napadnutého výroku podľa sám vo veci rozhodol.

poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva z akého dôvodu súd I. stupňa uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody, v tomto smere nevykonal príslušné dokazovanie a preto považuje výrok o treste za nepreskúmateľný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť podľa písmeno b/, vo výroku o treste a podľa vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie v tejto časti.

Poškodený N. Y. sa k veci nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obhajcom obžalovanej ktorý v tomto konaní, keďže sa koná proti obžalovanej ako proti ušlej, má všetky práva obžalovanej - nezistiac dôvody na postup v zmysle , , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V tejto súvislosti poukazuje na to, že i keď v písomne podanom odvolaní a jeho následnom písomnom odôvodnení odvolateľ neuviedol proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, na verejnom zasadnutí odvolacie súdu korigoval písomne podané odvolanie tak, že týmto napadol výlučne výrok o treste napadnutého rozsudku. Odvolací súd napokon neopomenul skúmať aj to, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovanej je dôvodné.

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa písmeno a/ súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku v rámci odôvodnenia výroku o treste uviedol, že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy. Obžalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava. Podľa vyjadrenia Mestskej polície Hurbanovo je už 5 rokov nezvestná, nemajú vedomosť, kde by sa mohla zdržiavať. Komisiou pre verejný poriadok ani mestskou políciou nebola riešená. V registri trestov nemá záznam. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním skutku viedla riadny život. Hodnotiac uvedené skutočnosti mal za to, že k splneniu účelu trestu u obžalovanej bude potrebný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre

úmyselný trestný čin, súd I. stupňa ju pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poukazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste nezodpovedá predovšetkým v tom smere, že v ňom absentujú úvahy súdu I. stupňa o tom, akým spôsobom hodnotil vykonané dôkazy vo vzťahu k druhu a v nadväznosti naň aj výmery trestu, ktorý obžalovanej uložil. Nie je z neho najmä zrejmé, na základe čoho, po konštatovaní doterajšej bezúhonnosti obžalovanej, resp. absencie akýchkoľvek spoločensky nežiaducich foriem jej správania z obdobia pred spáchaním žalovaného prečinu, obžalovanej ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody bez toho, aby skúmal, či boli alebo neboli splnené podmienky podmienečného odkladu jeho výkonu v zmysle písmeno a/, .

Z relevantného spisového materiálu vyplýva, že pobyt obžalovanej nie je známy počas celého trestného stíhania (14.02.2013), pričom boli vyčerpané zákonné možnosti zabezpečenia jej účasti na trestnom konaní (vrátane vydania príkazu na zatknutie z 23.07.2014), avšak bezúspešne. Nepodarilo sa jej doručiť ani uznesenie o vznesení obvinenia (zo 16.06.2014), čo v končenom dôsledku viedlo k aplikácii inštitútu konania proti ušlému upravenému v až 362 . O súčasnom mieste pobyt obžalovanej nevedia ani jej najbližší príbuzní už od roku 2010. Zo zabezpečených dôkazov o spôsobe jej života ani z obdobia tomuto roku predchádzajúcemu nevyplývajú akékoľvek negatívne poznatky o jej správaní. Doposiaľ obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Vychádzajúc z povahy súdeného prečinu ani dostupných informácií o osobe obžalovanej, majúc na zreteli, že absenciu poznatkov o spôsobe jej života za posledných viac ako päť rokov nemožno hodnotiť v jej neprospech, tým skôr, že sa jej nepodarilo ani oznámiť vznesenie obvinenia, dospel odvolací súd k záveru, že u obžalovanej z pohľadu druhu trestu nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie iného druhu trestu ako je trest odňatia slobody. Súčasne však sú u nej splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu tohto trestu uvedené v písmeno a/, .

I keď úvahy súdu I. stupňa pri ukladaní uvedeného druhu trestu bez podmienečného odkladu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú zrejmé, odvolací súd zdôrazňuje uvedomenie si úskalia ukladania podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, ktorého pobyt nie je známy, a to s ohľadom na pochybnosť ohľadne naplnenia výchovného a individuálno preventívneho účelu trestu ( ) práve pre nezvestnosť obžalovaného, pre ktorú nie je možné následne ani sledovať jeho správanie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že vo formálnej rovine nediferencuje spôsob ukladania trestov v korelácii s procesnou eventualitou, že voči obžalovanému sa koná v zmysle ako proti ušlému, a preto nevylučuje, aby z pohľadu trestného konania nezvestnému obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

V materiálnej rovine by zase obligatórne ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému viedlo k nerovnosti fyzických osôb pred zákonom, nakoľko aj osobám, u ktorých by inak prichádzal do úvahy podmienečný trest odňatia slobody, by bol ukladaný trest nepodmienečný len z dôvodu, že ich pobyt v čase rozhodovania súdu nebol známy, t.j. samotná ich neprítomnosť v trestnom konaní, okrem toho, že konanie proti ušlému už svojou povahou ich vylučuje z možnosti vlastnej aktívnej obhajoby a vyjadrenia sa k prejednávanej veci, by ich vystavila k nerovnému postaveniu a zaobchádzaniu vo vzťahu k iným osobám v obdobnom postavení, ktoré sú na trestnom konaní účastné.

Navyše ani skutočnosť, že pobyt obžalovaného v čase meritórneho rozhodovania súdu v trestnom konaní nie je známy, sama osebe nevylučuje, že počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa jeho pobyt stane známy, aby tak spôsob jeho života napokon mohol byť zohľadnený

pri posudzovaní toho, či sa v skúšobnej dobe osvedčil alebo je dôvod na iné rozhodnutie podľa .

Na tom základe samotná existencia rizika, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, v prípade, že pobyt odsúdeného počas skúšobnej doby (resp. po jej uplynutí v lehotách uvedených v , ) nebude súdu známy, a tým pôsobenie podmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska jeho výchovného a individuálno preventívneho účelu ex post vyznie formálne, nemôže odôvodňovať obligatórne ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaným, proti ktorým sa konaná ako proti ušlým, a tým aj neprípustnú deformáciu individualizácie trestu.

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj pri ukladaní trestu obžalovanému, proti ktorému sa procesne koná ako proti ušlému, vychádzať zo základných zásad ukladania trestov a v prípade ukladania trestu odňatia slobody individuálne posudzovať splnenie, eventuálne nesplnenie podmienok na podmienečný odklad jeho výkonu uvedených v .

Na podklade uvedených úvah dospel odvolací súd k záveru, že u obžalovanej v posudzovanej trestnej veci boli splnené zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a teda, že nepodmienečný trest odňatia slobody jej uložený napadnutým rozsudkom jej nebol uložený v súlade so základnými zásadami ukladania trestov upravenými v ani kritériami upravenými v , a preto je neprimeraný.

Na tom základe odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o treste postupom podľa písmeno e/, zrušil a podľa sám obžalovanej uložil podľa pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j/ postupom podľa , , trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Súčasne jej podľa písmeno a/ výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu 3 roky.

Trest odňatia slobody jej neukladal na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s ohľadom na dobu neplnenia si vyživovacej povinnosti, výšku dlžného výživného, ako aj skutočnosť, že vyživovacia povinnosť sa týkala dvoch jej detí.

Pri určovaní dĺžky skúšobnej doby odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že pobyt obžalovanej aktuálne nie je známy s tým, že počas dlhšej skúšobnej doby sa zvyšuje pravdepodobnosť, že pobyt obžalovanej sa zistí, aby tak mohla byť podrobená súdnej kontrole počas skúšobnej doby.

Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci súd I. stupňa ukladal z pohľadu výmery trestu obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, tak odvolacím súdom jej uložený trest rovnakého druhu vo výmere 18 mesiacov s poukazom na zásadu odvolacieho konania - zákaz reformatio in peius ( ), ktorá platí aj v posudzovanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané výlučne v prospech obžalovanej jej obhajcom, nie je trestom prísnejším, nakoľko podmienečný trest odňatia slobody je vždy, bez ohľadu na jeho výmeru, trestom miernejším ako trest nepodmienečný.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.