Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: H.. E. E., X.. X.XX.XXXX, L. P. XXX, zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie zamieta.

II. Súd žalobu navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1.092,56 € s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne počnúc dňom 19.4.2011 titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka družstva vložila peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „“) na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „“), pričom na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich používalo Družstvo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“) podľa ustanovení o cenných papierov a a nasl. . Garantovaná výška zhodnotenia vložených peňažných prostriedkov do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investícii a na základe činnosti obchodníka s CP podľa Zmluvy 8% p.a. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad v zmysle a nal. a o v znení neskorších predpisov. Dohľad nad oboma subjektami upravuje aj o dohľade nad finančným trhom. Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahla že činnosť Družstva a Obchodníka s CP podlieha dohľadu . Spoliehala sa na 4 hlavné garancie svojho vkladu, a to :

- že vložila peňažné prostriedky do Družstva ako subjektu, ktorý nebol nebankovka, ale bol subjektom riadne začleneným so systému subjektov finančného trhu a bol dohliadaným subjektom podľa §1 ods. 3 zákona o dohľade,

- Prospekt investície Družstva podľa zákona o CP schválila ,

- pre Družstvo vykonával odborné činnosti v súlade s Prospektom investícií a zákonom o CP Obchodník s CP podľa Zmluvy, t.j. v rámci dohľadu ,

- zákonné kompetencie pri výkone dohľadu. Navrhovateľka sa v máji 2010 dozvedela, že obchodník s cennými papiermi skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľky jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom , ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/ nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následné nároky svojich členov, 5/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Podľa sprostredkovaných informácii z Družstva má navrhovateľka za to, že vedela o nedostatkoch v činnosti obchodníka s CP, a to minimálne na základe kontroly vykonanej u obchodníka v roku 2007, následkom ktorej vydala dňa 08.01.2008 a 20.08.2008 rozhodnutia, ktorým obchodníkovi s CP uložila pokutu vo výške 500.000,- Sk a 300.000,- Sk za porušenie povinnosti obchodníka s CP /Rozhodnutie č. OPK-9750/3/2007 a č. OPK-9750-5/2007/. Podľa navrhovateľ je nepochybné že ku škode navrhovateľ by nedošlo, ak by vykonávala dohľad nad obchodníkom s CP riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu a nezanedbala svoje povinnosti obzvlášť odsudzujúcim spôsobom. Tým, že nepostupovala v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu, objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke keďže škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu. Navrhovateľka poukázala na príčinnú súvislosť medzi porušením povinností podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá jej vznikla. po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie, ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľky. mala z kontrol u obchodníka s CP, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k Prospektu investícii a Družstvu, povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by zamedzila vzniku škôd na právach členov Družstva. sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou. Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 21.05.2014, a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že PDSI a jeho dcérske spoločnosti vznikli a vyvíjali činnosť podľa (ďalej len „“). Navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do družstva, čím sa stala členom podnikateľského subjektu - členom družstva, do ktorého vstúpila na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko, pričom s členstvom v družstve sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím

členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Z uvedeného vyplýva, že predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán bol zodpovedný aj za dodržiavanie Prospektu investícií družstva PDSI. Tento dokument je svojou povahou informačný, jeho účelom je poskytnúť dostatok informácií investorom pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní postupoval orgán dohľadu podľa dobovo relevantných ustanovení § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP. Za pravdivosť údajov v prospekte zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o úplnosti a pravdivosti údajov uvedených v Prospekte je potvrdené jeho podpisom na Prospekte (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Odporca považuje za zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa , bod 10 len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo aj schválenie Zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám a ani obchodníkovi s CP, ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť zmluvu s obchodníkom s CP, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v Prospekte investície, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia zmluvy vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Odporca má za to, že bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v limitovanom rozsahu vymedzenom v ZoCP, ale nemal kompetencie vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva PDSI. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia ZoCP, teda od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície, nakoľko povinnosti vyhlasovateľa majetkových hodnôt boli rozšírené aj o povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií. Obdobne tak povinnosť vyhlasovateľa aktualizovať Prospekt investície podľa v spojení s ZoCP bola stanovená vyhlasovateľovi až od 1.1.2009 v zmysle novely č. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky nepretržite zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle ZoCP. Činnosť vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zákonom o CP regulovaná len minimalisticky v dobovo relevantných ustanoveniach až ZoCP. Zákon však neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, teda ani Družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík. Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal do 22.07.2013 v súvislosti s investičným rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa pís. b) ZoCP, ktorá spočívala v tom, že oznámenie o verejnej ponuke muselo obsahovať aj upozornenie, že s prípadnou investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Odporca teda nemohol dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 za prípadné nedodržanie Prospektu investícií a pred 1.1.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investícií. Odporca teda nevykonával a ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by sa jednalo o nezákonné prekročenie jeho kompetencii. Odporca môže ukladať len také sankcie za porušenie zákona, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií dohliadajúceho orgánu a to s odkazom na SR. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Družstvo až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca ihneď po obdržaní podnetu vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle . Vzhľadom k uvedenému vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. , o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu . Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie

na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu žiadosť nedoplnila napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Z uvedeného dôvodu rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. . Medzičasom listom zo dňa 27.08.2010, č. , oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie v spojení s , a a v spojení s tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia nespôsobil, pričom neurobil žiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom o CP a zákonom o dohľade. v rámci výkonu dohľadu nad obchodníkom s CP v súvislosti so vzájomnými vzťahmi medzi obchodníkom s CP a družstvom PDSI týkajúcimi s najmú ručenia družstva PDSI za úvery spoločnosti CI HOLDING, a.s. zistila skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Odporcovi bol dňa 28.06.2010 doručený ďalší podnet družstva PDSI na vyhlásenie obchodníka CI za neschopného plniť záväzky voči klientovi, v ktorom PDSI tvrdilo, že obchodník s CP pri riadení portfólia prijal od družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. však pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že PDSI zverilo obchodníkovi CI finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. za týmto účelom požiadalo PDSI, aby preložilo všetky relevantné účtovné doklady (výpisy z účtov, pokladničné výdajky), z ktorých by vyplývalo, že obchodník s CP prijal peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. PDSI však takéto doklady nepredložilo. Odporca má za to, že nebol nečinný, keď zistil problémy a nezrovnalosti týkajúce sa Prospektu investície Družstva a po zistení nedostatkov iniciatívne nad rámec zákonom uložených úloh iniciovala rokovanie s predstavenstvom družstva a využijúc svoje oprávnenie podľa o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Z rokovania bol vyhotovený písomný záznam č. ODO-9855/2007. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť družstiev skupiny PDSI ako dohliadaných subjektov od roku 2001, bez akýchkoľvek sťažností zo strany približne 2700 klientov - členov družstiev. Družstvo PDSI zaslalo svoju odpoveď listom zo dňa 10.10.2007, v ktorej reagovala na zistenia uvedené v Zápise z rokovania, kde zdôraznilo dobrú investičnú stratégiu družstiev PDSI. Odporca ďalej zdôraznil personálne prepojenie medzi Družstvom a obchodníkom s CI v osobe A.. B.Ň. E., ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva PDSI a predsedom dozornej rady obchodníka s CP. Prostredníctvom jeho osoby malo Družstvo všetky relevantné informácie o činnosti obchodníka s CP, a to s poukazom na . Odporca považuje za nesporné, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia, že by neurobil v žalobe nekonkretizovaný úkon alebo nevydal nekonkretizované rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, že by bol nečinný pri výkone verejnej moci, robil zbytočné prieťahy v konaní alebo že by vykonal nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v tomto smere v žalobnom návrhu sú účelové, odporujúce zákonnej právnej úprave, sú len všeobecné bez predloženia konkrétnych dôkazov. V žalobe chýba konkrétna špecifikácia nesprávneho úradného postupu odporcu, bez uvedenia konkrétnych rozhodnutí, ktoré mali, ale neboli odporcom vydané a aké konkrétne úkony odporca mal zanedbať. Jasne neboli špecifikované ani údajné prieťahy, ktoré mal v konaní odporca spôsobiť. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup odporcu vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP, naviac ktorý je v prejednávanom prípade irelevantný, nakoľko navrhovateľka nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP z čoho vyplýva absencia bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným (neexistujúcim) nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CI. Podľa odporcu v prejednávanej veci by bol právne relevantný len prípadný nesprávny úradný postup voči PDSI spočívajúci v zanedbaní

dohľadu. Len v prípade eventuálneho (reálne neexistujúceho) údajného nesprávneho úradného postupu by prichádzala do úvahy otázka priamej príčinnej súvislosti údajného nesprávneho úradného postupu a údajnej škody, keďže navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do Družstva PDSI ako členský vklad a iba družstvu tak vznikla právna povinnosť vrátiť jej finančné prostriedky. V tejto súvislosti odporca dodal, že na majetok PDSI bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. vyhlásený konkurz, ktorý doposiaľ nie je skončený. Preto navrhovateľka nemôže v teraz prebiehajúcom konaní proti preukázať vznik údajnej škody, ani jej výšku, keďže nevie či a v akej výške bude uspokojená v konkurznom konaní. Na základe dostupných skutočností o kauze PDSI sa javí, že celkom 850 žalôb o náhradu škody v zmysle bolo iniciovaných, organizovaných a podporovaných zodpovednými členmi predstavenstva družstva PDSI s cieľom pokúsiť sa odvrátiť pozornosť od zodpovednosti a takto zbaviť zodpovednosti členov predstavenstva družstvo PDSI a členov kontrolnej komisie družstva, na ktorých nebola doposiaľ jednotlivými členmi družstva prekvapujúco podaná žaloba, a zároveň sa pokúsiť preniesť zodpovednosť a pozornosť na iné subjekty (NBS, Garančný fond). Odporca zdôraznil, že na podania tých žalôb o náhradu škody boli využité právne služby identickej advokátskej kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., ktorá v rokoch 2009 až 2011 kontroverzne poskytovala právne služby družstvu PDSI, za ktoré táto advokátska kancelária zinkasovala viac ako 100.000,- eur. Všetky uvádzané skutočnosti a fakty svedčia tomu, že žalobný návrh je nedôvodný a neopodstatnený, a preto ho odporca žiada zamietnuť v celom rozsahu. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, povereného zamestnanca odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi najmä Rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 03.10.2000 o prijatí navrhovateľky za člena družstva, Rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 31.03.2010 o prijatí ďalšieho členského vkladu navrhovateľky, Zmluvou o riadení portfólia medzi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a PODIELOVÝM DREUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo dňa 2.6.2008, Rozhodnutím pre finančný trh zo dňa 21.03.2002, č. UFT-002/2002/ SPI o schválení prospektu investície spoločnosti PDSI, žiadosťou PDSI o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a o výkon dohľadu na mieste zo dňa 15.04.2010, Informáciou o stave členského podielu ku dňu 31.03.2010, Rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008 č. OPK-9750/3/2007, zo dňa 20.augusta 2008 č. OPK-9750-5/2007, zo dňa 7. mája 2008 č. , tlačová správa o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. zo dňa 09.03.2011, Tlačová správa o zákaze predaja majetkových hodnôt právnickej osobe PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Správou o priebehu konkurzu pre účely 1. Schôdze veriteľov zo dňa 24.08.2011, Správou audítora pre predstavenstvo družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo dňa 30.07.2010, Správou predstavenstiev SPORITEĽNÝCH DRUŽSTIEV SLOVENSKÉ INVESTÍCIE za rok 2009 a 2010, Oznámenie adresované PPZ, Odbor boja proti korupcii zo dňa 27.07.2010, Upozornením pre finančný trh zo dňa 13.05.2003 adresovaným PDSI, Prospekt investície PDSI vypracovaný 20.02.2002, doplnený 19.03.2002, Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010, č. , Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb, Rozhodnutím Bankovej rady zo dňa 01.03.2011 č. , Rozhodnutím 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010, Rozhodnutím Bankovej rady zo dňa 7.12.2010, Rozhodnutím o zákaze predaja majetkových hodnôt zo dňa 30.05.2011, Zápisom z prerokovania problémov a nezrovnalostí v zmysle o dohľade nad finančným trhom zo dňa 24.08.2007, zo dňa 10.10.2007, ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav: pre finančný trh (ďalej len „“) rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa v spojení s Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom , ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na tieto informácie následne Družstvo písomne upozornil na to, že nie je podľa v spojení s povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa , ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Schválením prospektov „neodobril projekt družstiev“.

Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. , zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení , , , Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa v spojení s , , a s obmedzením podľa tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa a v spojení s v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede Obchodníka s cennými papiermi zo Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 požiadalo Družstvo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť Družstvu pri plnení Zmluvy o riadení portfólia, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany , spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa , žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. Zdenka Juricu, CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 05.10.2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. , ktorým podľa o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,

ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu , keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010 podľa odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa , ,, v spojení s , a Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. . oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 07.12.2010, č. . Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva zo dňa 10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, prerušila konanie podľa o dohľade. Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010 zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa z dôvodu porušenia ustanovenia v spojení s , , a v spojení s tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle o dohľade v spojení s Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa Zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva H.. Z. P. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.01.2008 informovalo , že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy

tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom . Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Navrhovateľka svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzného konania prebiehajúceho na tunajšom súdu pod sp. zn. neprihlásila. Dňa 22.09.2015 podal právny zástupca navrhovateľky konajúcemu súdu Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci. Navrhovateľka požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ods. (2) SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa veta prvá a druhá pred bodkočiarkou štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Podľa členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. Podľa Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Podľa Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Podľa členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade s záujmami družstva a všetkých jej členov. Navrhovateľka sa voči odporcovi domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle Podľa odôvodnenia žaloby má nesprávny úradný postup spočívať v nedostatočnom plnení povinností vyplývajúcich jej zo , a Podľa vyššie citovaného štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu,

- vznik škody

- škoda je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mal. Júlia Jánošíková sa stala členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 03.10.2000. K jej základným právam ako členky družstva patrilo najmä informačné právo o činnosti družstva. Na základe Rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 20.04.2010 sa navrhovateľka stala vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 1.092,56 eur. V súvislosti s uplatnenou škodu navrhovateľka v konaní neprodukovala dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť, akým spôsobom došlo k zániku jej členstva v Družstve, t.j. či z Družstva vystúpila tak ako to predpokladá a . Navrhovateľka uplatnenú škodu len všeobecne odvodzuje od konania subjektu finančného trhu - obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo. Podľa odôvodnenia žaloby sa jej majetok mal v súvislosti s týmto konaním zmenšiť o hodnotu zverených prostriedkov vrátane ich zhodnotenia. Škoda má teda predstavovať „sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože túto sumu jej Družstvo nevrátilo a ani nevráti“. Ide o hodnotu členského podielu ku dňu 31.03.2010 vo výške 1.092,56 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. , bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si podľa svojho vyjadrenia pohľadávku voči Družstvu spočívajúcu vo vyrovnacom podiele v konkurze neprihlásila. Zohľadniac vyššie popísaný skutkový stav veci, súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka v konaní nesprávny úradný postup odporcu nepreukázala. Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu, a to nasledovne: Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu vo vzťahu k Družstvu PDSI spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia ). K takým povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa v spojení s a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie . Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka

Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície ( ), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje ( ); Národná banka Slovenska totiž nemala zákonnú právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa - pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa , pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle , a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom iniciovala konanie o uložení sankcie podľa za porušenie ustanovení citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup vo vzťahu k Obchodníkovi s CP spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v prvom rade udáva, že vzhľadom na predmet konania v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie navrhovateľke ako členovi družstva. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie, dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný , a preto informácie a podklady, ktoré mala zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa a o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa , ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK ), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou

informovať Družstvo o výsledných zisteniach. o dohľade totiž ustanovuje v , že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, ich vzájomné personálne prepojenie, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Pre úplnosť súd v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom odporu vo vzťahu k obchodníkovi s CP dodáva, že navrhovateľka v konaní neprodukovala jediný dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenie, že obchodník s CP CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. pracoval s portfóliom Družstva, t.j. že obchodníkovi s CP bol konkrétne zverený aj jej finančný vklad (členský podiel) za účelom jeho zhodnotenia, ktorá skutočnosť by bola v Družstve účtovne a listinne zaznamenaná. Ak obchodníkovi s CP neboli zo strany Družstva odovzdané konkrétne finančné prostriedky navrhovateľky (o tejto tvrdenej skutočnosti absentuje konkrétny dôkaz), tieto nemohol v zmysle Zmluvy o riadení portfólia ani spravovať, a teda v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou nemohla ani navrhovateľke vzniknúť uplatňovaná škoda. Navrhovateľka ako osoba poškodená má právnu možnosť nazrieť do vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010 v súvislosti zo zisťovaním zásadných otázok pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody, ako aj za účelom získania listinných dôkazov potrebných pre účely tohto súdneho konania. Vzhľadom na základné zásady sporového občianskeho súdneho konania, kde neplatí tzv. vyhľadávacia zásada, súd nemal legitímny dôvod vyhovieť jej návrhu na doplnenie dokazovania „zabezpečením účtovníctva družstva PDSI“, keď tak rozsiahlo a všeobecne označený dôkaz ani nie je možné v konkrétnej podobe realizovať. Bez právnej relevancie je, podľa súdu, aj návrh navrhovateľky na vykonanie dôkazu vyžiadaním si Správy o stave konkurzu vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. , keďže svoju pohľadávku voči družstvu do konkurzného konania neprihlásila. Vzhľadom na absenciu navrhovateľkou namietaného nesprávneho úradného postupu odporcu by bolo v rozpore so zásadou procesnej ekonomiky aj ňou navrhovaný výsluch svedkov - zamestnancov odporcu K.. O., A.. Š., A.. F. C. A.. O.. Vzhľadom na personálne prepojenie Družstva a Obchodníka s CP Capital Invest, zhodné sídlo oboch spoločností, ktoré skutočnosti bezpochyby vyplývajú z výpisov z obchodného registra oboch subjektov, možno považovať za vylúčené, aby družstvo nemalo vedomosť o činnosti obchodníka a o udelených sankciách zo strany voči obchodníkov s CP. Súd zohľadniac všetko vyššie uvedené posúdil nárok navrhovateľky vo veci samej ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup odporcu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou a úradným postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu, ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2015 navrhovateľka podala v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa ust. , súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku, alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa a nasl. , pretože z povahy veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán povinnosti položiť prejudiciálnu otázku. Nakoľko súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení / nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/ nepoloženia. Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ domáhal položenia týchto prejudiciálnych otázok : 1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v a Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Súd po posúdení návrhu navrhovateľky na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom spôsobná údajným nesprávnym úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľov, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v (do 21.07.2013, inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v (inštitút verejnej ponuky cenných papierov) o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov. V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh zo dňa 22.09.2015 zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa Podľa označeného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov voči navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku súdu, ktorým súd návrh navrhovateľov na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné ( )