Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-176-2015.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/176/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: J. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX/XX, A., občianka SR, zast. L.. C. W., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. XXX/XX, A., občianka SR proti odporcovi: T. U., M.. XX.X.XXXX, Q. U. W. X, P., občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015, ktorú je odporca povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 7P 31/2008-58 zo dňa 16.4.2009 v časti o výživnom na navrhovateľku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2015 domáhala zvýšiť výživné odporcovi voči nej zo sumy 70 eur na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od septembra 2015.
Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výžinom na ňu rozhodované pred piatimi rokmi, kedy bolo zvýšené výživné na 70 eur. V tom čase bola žiačkou základnej školy, v čase podania tohto návrhu bola študentkou gymnázia a od septembra 2015 mala nastúpiť na vysokú školu. Počas tretieho ročníka na strednej škole študovala v Anglicku a všetky náklady so štúdiom znášala len jej matka. v čase podania návrhu navštevovala základnú umeleckú školu ( ročne platí 100 eur) a navštevovala školu úžitkového výtvarníctva ( platí zaň 37 eur ročne). Stravuje s v škole. Navrhovateľka návrh odôvodnila aj tým, že od septembra 2015 je prijatá na štúdium na Hague University v Holandsku, pričom školné na školský rok 2015-2016 sa hradí jednorázovo vo výške 1.951 eur a mesačné životné náklady v Holandsku sú cca 600-800 eur. V návrhu uviedla, že bude žiadať aj o študentskú pôžičku, bude sa snažiť nájsť si brigádu.
Navrhovateľku na pojednávaní zastupovala ako zástupkyňa matka z dôvodu, že navrhovateľka je už odcestovaná v Holandsku a študuje tam. Trvala na návrh. Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o príjme účastníkov konania, podmienečnou ponukou štúdia, všeobecnými zmluvnými podmienkami z 27.12.2013, vyjadrením odporcu k návrhu, súhrnom mesačných výdavkov zo strany matky navrhovateľky, pripojeným spisom OS Topoľčany sp. zn. 7P/31/2008, potvrdením o návšteve školy navrhovateľku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Senica rozsudkom č. k. 4C/99/1997-15 zo dňa 16.6.1997 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky, táto bola ešte ako maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a odporcovi ( odporcovi) bola určená vyživovacia povinnosť voči nej v sume 1 000 Sk (33,19 eur) mesačne.
Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom OS Topoľčany č.k. 7P/31/2008-58 zo dňa 16.4.2009 ( právoplatný 27.4.2009), kedy bolo zvýšené z 33,19 eur na 70 eur mesačne na základe rodičovskej dohody. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou 7. ročníka základnej školy. Matka mala netto mesačný príjem cca 12.905 Sk (428,36 eur). Matka bývala s druhom A.Q. W. v jeho dome a prispievala mu mesačne sumou 2.000 Sk (66,38 eur). Okrem J. iné deti nemala.
Otec bol živnostníkom, robil maliarske práce a za rok 2007 mal základ dane 92.112 Sk. Z toho si súd ustáli, že mal mesačný príjem ( podľa daňových dokladov) netto cca 254,79 eur ( výpočet: 92.112 Sk : 12 mesiacov = 7.676 Sk = 254,79 eur). Otec býval s družkou V. P. a mal vyživovaciu povinnosť k ich mal. synovi T. U. ( M.. XX.XX.XXXX), na ktorého mu nebolo súdom určené výživné.
Navrhovateľka je od 1.9.2015 študentkou v Holandsku na Hague University , kde študuje priemyselný dizajn. Za školné na rok 2015/2016 zaplatila 1.951 eur. Navrhovateľka sa odvolala na internetovú stránkuhttp://www.niverzityeu.sk/sk/studijne-naklady 103-u.html, na ktorej sú bližšie uvedené náklady na štúdium v Holandsku. Z obsahu tejto stránky mal súd preukázané, že okrem ročného povinného školného predstavujú základné životné náklady pre študenta mesačne 600 eur až 800 eur. Na začiatku štúdia je tiež treba rátať so zvýšenými nákladmi na študijné materiály. Navrhovateľka v rámci návrhu uviedla, že bude žiadať aj o študentskú pôžičku, ktorú by splácala po ukončení štúdia. Taktiež sa bude snažiť brigádovať nie len cez letné prázdniny ale aj popri štúdiu, ak jej to náročnosť štúdia dovolí. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti navrhovateľka žiada zvýšiť výživné až od septembra 2015, síce v svojom návrhu opisuje aj svoje výdavky počas stredoškolského štúdia.
Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že priemerné mesačné výdavky v Holandsku bude mať navrhovateľka 600-800 eur, lebo v tejto sume je zahrnuté ubytovanie, strava a celé pokrytie živobytia na mesiac v Holandsku. Ako príklad uviedla, že len ubytovanie z tejto sumy predstavuje 421 eur. Navrhovateľka sa v škole nestravuje. V októbri 2015 by mala navrhovateľka začať aj brigádovať v čokoládovni 2 hod. denne a mala by mať za hodinu netto cca 6 eur. Navrhovateľka nemá zdravotné problémy. Podľa vyjadrenia zástupkyne bude navrhovateľka chodiť dom na Slovensko možno raz za polrok, keďže tam bude aj pracovať.
Matka uzatvorila manželstvo dňa 7.9.2013, ale okrem plnoletej navrhovateľky iné deti nemá. Matka má netto mesačný príjem 822,10 eur a poberá rodinné prídavky cca 23 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s manželom v dome, ktorý je jeho vlastníctve. Jej manžel podniká, ale podľa jej vyjadrenia ona nepozná jeho príjem. Mesačné výdavky s bývaním v dome sú: na plyn 60 eur, elektrinu 47,07 eur, vodu 2 x ročne po 20,88 eur. V rámci vyjadrenia uvádzala aj rôzne mesačne platené úvery a pôžičky, ktoré boli ale čerpané na dom. Matka zdravotné problémy.
Odporca je zamestnaný vo firme INA Skalica, s.r.o. a má podľa jeho vyjadrenia netto mesačný príjem cca 600 eur. V mesiaci apríl mal vyšší príjem (925,46 eur), lebo dostal polročné odmeny. Ako dôvod skončenia so živnosťou uviedol, že mu prestali zákazníci platiť a vznikali mu tým dlhy. Zo mzdy sú mi strhávané exekúcie na splácanie dlhov vzniknuté počas jeho podnikania (napr. dlhy za materiál). Odporca je vyučený maliar. Býva so svojou družkou V. P. a ich spoločným synom T. v 3-izbovom byte, ktorý patrí družke. Mal. T., narodený XX.XX.XXXX chodí do 3 ročníka SŠ. Odporca má mesačné výdavky s bytom na: nájom v sume 188,50 eur, plyn v sume 18 eur, SIPO v sume 0,97 eur, elektrina vo výške 30,20 eur, TV + rozhlas v sume 4,64 eur. Okrem Navrhovateľky a mal. T. odporca nemá iné deti.
Zhodným tvrdením oboch rodičov navrhovateľky mal súd preukázané, že odporca nemá nedoplatok na výživnom na navrhovateľku. Navrhovateľka sa s otcom nestretáva a nekontaktuje.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom sporu je zvýšenie výživného na plnoleté dieťa rodičovi.
Pri skúmaní dôvodov návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda plnoletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 6 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky i na strane rodičov a zistil, že navrhovateľka úmerne veku vyrástla, medzi časom splnoletnela, nenavštevuje už základnú školu , ukončila stredoškolské štúdium a od 1.9.2015 navštevuje univerzitu v Holandsku, kde platila povinne školné na šk. rok 2015/2016 v sume 1.951 eur. Býva v Holandsku a jej mesačné životné náklady so štúdiom bývaním v Holandsku predstavujú 600-800 eur, má výdavky aj školskými pomôckami. Čiže jej potreby sa zvýšili v každom smere. Odporca si aktuálne plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, ale s navrhovateľkou
sa nekontaktujú. Navrhovateľka nemá zdravotné problémy a od októbra 2015 bude brigádnicky v Holandsku pracovať popri štúdiu.
Čo sa týka rodičov, odporca svoj osobný stav nezmenil a matka sa dňa 7.9.2013 vydala. Ani jednému z rodičov navrhovateľky nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2009 mala matka netto mesačný príjem 428,36 eur a bývala v spoločnej domácnosti s druhom, v súčasnosti má netto mesačný príjem 822,10 eur, poberá rodinné prídavky. Odporca prispieva na výživu navrhovateľky sumu 70 eur mesačne.
Otec žije v druhovskom pomere, bývajú spolu s ich synom v byte družky. V čase posledného rozhodovania o výživnom mal netto mesačný príjem 254,79 eur ( spôsob výpočtu je už vyššie uvádzaný) a v súčasnosti má netto mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia cca 600 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľky je podaný dôvodne, lebo 1/ došlo k zmene pomerov u rodičov v tom, že sa im zvýšil príjem; 2/ naposledy bolo o výške výživného rozhodované v čase, keď bola žiačkou základnej školy a od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na jej potreby ako študentky strednej školy, t. č. už študentky vysokej školy. Súd prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, Taktiež prihliadal na to, že výber vysokej školy navrhovateľkou v zahraničí bolo jej dobrovoľné rozhodnutie, pričom ona má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Navrhovateľka súdu síce preukázala svoje mesačné výdavky na štúdium v zahraničí, ale žiadať zvýšiť výživné je možné len v rámci možností a schopností povinného rodiča. Súd je toho názoru, že ak si navrhovateľka vybrala štúdium v zahraničí a pozná príjem rodičov, je povinná sa i sama pričiniť o zabezpečenie si výdavkov so životom v Holandsku. u súd kvituje, že si od októbra našla popri štúdiu aj brigádu. Súd sa zaoberal i možnosťami a schopnosťami odporcu dosahovať v jeho profesii maliar - vyšší príjem, ale nakoľko ako živnostníkovi mu v minulosti vznikli dlhy, je pochopiteľné, že v súčasnosti volí zamestnanie v domácom prostredí so stabilným mesačným príjmom. Pri posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov získaných v rámci konania súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe v rámci Krajského súdu v Trnave, že výšku bežného výživného je potrebné počítať sumou 20-30% z čistého príjmu povinného rodiča ( konkrétne pri zdravej študentke dobrovoľne si zvoliac platené štúdium v zahraničí v sume 20%) a vydeliť to počtom vyživovacích povinností povinného rodiča. V tomto konkrétnom prípade má odporca netto mesačný príjem 600 eur. Z toho 20% predstavuje sumu 180 eur deleno dve deti ( na ktoré platí výživné) = 90 eur. Na základe týchto výpočtov súd zvýšil výživné z 70 eur mesačne na 90 eur mesačne, vo zvyšku návrh zamietol. Súd pritom vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a v tomto konkrétnom prípade je životná úroveň matky navrhovateľky vyššia ako odporcu.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Nakoľko súd zvýšil dňa 22.9.2015 výživné odporcovi na navrhovateľku s účinnosťou od 1.9.2015, odporcovi za september 2015 nedoplatok nevznikol. Povinnosťou otca bude už za september povinný poslať výživné 90 eur.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mala navrhovateľka len čiastočný úspech vo veci, lebo žiadala zvýšiť výživné z 70 eur na 300 eur a súd jej návrhu vyhovel len do 90 eur, pritom ani jeden z právnych zástupcov si ani trovy právneho zastúpenia neuplatnil, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v
Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).