Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti odporcovi J. H., nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom J. W., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníčkou J. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu R. U., o zaplatenie 1 227,14 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 11.06.2013, domáha od odporcu zaplatenia čiastky 1 227,14 € s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 931,76 € od 29.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom prekročenia limitu povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že na základe zmluvy o bežnom účte pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzavretej medzi odporcom dňa 12.01.2006 v spojení s dodatkom zo dňa 02.05.2007 bolo odporcovi umožnené povolené prečerpanie na bežnom účte po splnení podmienok v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Oznámením zo dňa 02.05.2007 odporcovi oznámil, že mu s účinnosťou od 02.05.2007 poskytuje povolené prečerpanie na bežnom účte až do výšky 829,85 €/25 000,- Sk. Toto prečerpanie mu bolo poskytnuté do 13.05.2023 a pohľadávka z povoleného prečerpania bola úročená premenlivou úrokovou sadzbou, ku dňu vyhotovenia oznámenia vo výške 16,10 % ročne. Z dôvodu porušovania zmluvných povinností odporcom, navrhovateľ v súlade s dodatkom a Obchodnými podmienkami zrušil odporcovi možnosť povoleného prečerpania ku dňu 15.07.2009 a vyzval ho na zaplatenie dlhu. Urobil tak aj listami zo dňa 20.05.2011, 04.07.2011 a 03.10.2011. Ku dňu 28.05.2013 predstavoval dlh odporcu spolu sumu 1 227,14 € a pozostával z: istiny 931,76 €, úrokov z omeškania 285,12 € za obdobie od 16.07.2009 do 28.05.2013 v sadzbe 8 % ročne, poplatkov 10,26 €, vyčíslených ku dňu 15.07.2009 za zrušenie účtu vo výške 6,64 € a za vedenie účtu 3,62 €.

Podaním, doručeným súdu dňa 21.09.2013, navrhovateľ doplnil, že poskytnutie povoleného prečerpania preukazuje priložením prehľadu transakcií na bežnom účte odporcu, z ktorého je zrejmé, že dňa 02.05.2007 poskytol odporcovi možnosť prečerpať účet do sumy 25 000,- Sk („Ú- aktivácia kontokorentnej zmluvy“ a „Schválenie kontokorentnej zmluvy“). Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania odporcu informoval aj o výške úročenia premenlivou úrokovou sadzbou, ku dňu vyhotovenia oznámenia 16,10 % ročne. Odporca sa prvýkrát dostal do nepovoleného prečerpania v mesiaci jún 2007, kedy ku dňu 30.06.2007 bol na bežnom účte evidovaný zostatok mínus 25 162,80 Sk. Z tohto dôvodu mu vznikla podľa bodu 12.2. a 6.6. Obchodných podmienok povinnosť platiť okrem úrokov aj

úroky z omeškania , tzv. úroky z prečerpania z dlžnej čiastky predstavujúcej nepovolené prečerpanie. V nasledujúcom období (júl 2007 až február 2009) sa odporca opakovane dostával do nepovoleného prečerpania, pričom ďalšími vkladmi na bežný účet vždy nepovolené prečerpanie vyrovnal do sumy povoleného prečerpania. Ku koncu mesiaca február 2009 bol na bežnom účte odporcu evidovaný zostatok mínus 843,81 €. Pretože v ďalších mesiacoch neboli na bežný účet pripísané žiadne vklady, dlh odporcu v dôsledku účtovania poplatkov za vedenie účtu a upomienky, úrokov a úrokov z omeškania vzrástol na sumu 943,02 €. Keďže nepovolené prečerpanie trvalo nepretržite niekoľko mesiacov, navrhovateľ v súlade s bodom 13.1. písm. c/ a bodom 13.2. Obchodných podmienok pristúpil k úplnému zastaveniu povolaného prečerpania ku dňu 15.07.2009 („Ú-ukončenie aktívnej KTK zmluvy“). K tomuto dňu predstavoval dlh odporcu 943,02 €, ktorá suma pozostávala z nezaplatenej istiny 829,85 €, úrokov 65,97 € (za obdobie od poslednej úhrady dlhu 14.02.2009 do 15.07.2009), poplatkov 46,20 € (za obdobie od 01.02.2009 do 15.07.2009), úrokov z omeškania 1,- € (za obdobie od poslednej úhrady dlhu 14.02.2009 do 15.07.2009). Pretože odporca vzniknutý dlh nezaplatil, poplatky vo výške 35,94 € a úroky vo výške 65,97 €, splatné do 15.07.2009 sa pripísali k istine a stali sa jej neoddeliteľnou súčasťou. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky, teda ku dňu 28.05.2013 dosiahol dlh odporcu celkom výšku 1 227,14 €, ktorá suma predstavuje istinu 931,76 € (nezaplatené peňažné prostriedky 829,85 € + úroky 65,97 € + poplatky 35,94 €), úroky z omeškania 285,12 € z istiny 931,76 € za obdobie od 16.07.2009 do 28.05.2013 v sadzbe 8 % ročne, poplatky 10,26 €, vyčíslené ku dňu 15.07.2009 za zrušenie účtu vo výške 6,64 € a za vedenie účtu 3,62 €.

Súd vo veci dňa 26.11.2013 vydal platobný rozkaz č.k. -94, ktorým návrhu vyhovel. Nakoľko sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k. -64 zo dňa 04.11.2014 zrušil a odporcovi, ktorého pobyt sa súdu šetrením nepodarilo zistiť, uznesením č.k. -63 zo dňa 04.11.2014 ustanovil opatrovníčku.

Opatrovníčka odporcu sa k veci písomne vyjadrila tak, že namietla premlčanie pohľadávky navrhovateľa.

Opatrovníčka odporcu a navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odporca sa na pojednávania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Za použitia súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti zástupcu navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z obchodného registra ohľadne navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2006, dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 02.05.2007, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 02.05.2007, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. účinným od 01.07.2009, vyčíslením pohľadávky navrhovateľom, výpisom z účtu odporcu, prehľadom pohybov na účte odporcu, výzvami na zaplatenie pohľadávky, písomnými vyjadreniami účastníkov, vyjadrením zástupcu navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2006 súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby v zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky. Dňa 02.05.2007 strany uzavreli k zmluve o bežnom účte dodatok, ktorého predmetom bolo poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, ktoré boli súčasťou dodatku.

Oznámením zo dňa 02.05.2007 navrhovateľ odporcovi oznámil, že mu po splnení podmienok poskytuje povolené prečerpanie na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX až do výšky 829,85 €/25 000,- Sk. Zároveň mu oznámil, že pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí premenlivou úrokovou sadzbou, ku dňu vyhotovenia oznámenia vo výške 16,10 % ročne.

Podľa bodu 9.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky“), ak banka zníži Povolené prečerpanie, dlžník je povinný na základe Oznámenia a v lehote určenej bankou v Oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené Povolené

prečerpanie; v prípade, že tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje za Nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak banka zastaví Povolené prečerpanie; po zastavení Povoleného prečerpania je banka oprávnená dlžníkovi Povolené prečerpanie opätovne poskytnúť.

Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok Povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo Povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom stanoveným bankou v Oznámení o poskytnutí PZ z povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa povolaného prečerpania.

Podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. účinným od 01.07.2009 (ďalej len „Sadzobník poplatkov“) predstavoval poplatok za Balík produktov a služieb EXTRA PLUS 3,62 € mesačne a poplatok za zrušenie účtu 6,64 €.

Podľa výpisu z účtu odporcu a prehľadu pohybov na účte odporcu mu bola dňom 02.05.2007 schválená a aktivovaná kontokorentná zmluva, pričom odporca hneď v ten istý deň čerpal sumu 331,94 €/10 000,- Sk. Následne odporca aktívne využíval jednak bankový účet a jednak službu povoleného prečerpania rôznymi transakciami, najmä výberom peňažných prostriedkov kartou z bankomatu. Ku dňu 15.07.2009 je v prehľade zaúčtovaná položka „Ukončenie úver. rámca aktívnej KTK zmluvy“ a položka „Zrušenie účtu“. Následne na účte odporcu nie sú zaúčtované ďalšie „aktívne“ čerpania z účtu formou platieb alebo výberov kartou, ale len poplatky banke, úroky a preúčtovanie istiny. Ku dňu 22.07.2011 je v prehľade opakovane zaúčtovaná položka „Zrušenie účtu“.

Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy listami zo dňa 20.05.2011, 04.07.2011 a 03.10.2011.

Oznámením zo dňa 25.07.2011 bolo odporcovi oznámené, že na základe výpovede zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu k tomuto bežnému účtu a navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie dlhu.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože k výpovedi zmluvy došlo až v roku 2011, kedy nastala splatnosť dlhu odporcu. Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodnoprávnym.

Na výzvu súdu navrhovateľ dňa 17.09.2015 oznámil, že medzi účastníkmi je nesporné, kedy došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu možnosti odporcu čerpať dohodnutú výšku úverového rámca, ako aj kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zo zmluvy o bežnom účte. Vyplýva to zo samotných transakcií na bežnom účte odporcu, kde je ukončenie možnosti odporcu ďalej čerpať povolené prečerpanie vyznačené dňom 15.07.2009 ako „Ukončenie úverového rámca aktívnej KTK zmluvy“ a výpoveď zmluvy vyznačená dňom 22.07.2011 ako „Zrušenie účtu“. Z transakcií na bežnom účte odporcu vyplýva, že po dni 15.07.2009 už navrhovateľ odporcovi neposkytoval povolené prečerpanie a po tomto dni dlžnú výšku povoleného prečerpanie neúročil dojednaným úrokom, ale iba úrokom z omeškania. Bežný účet bol skutočne zrušený až dňom 22.07.2011, čo je zrejmé z toho, že transakcia na bežnom účte, ako aj samotný bežný účet odporcu banka evidovala iba do tohto dňa. Od tohto dňa pohľadávku odporcu banka evidovala len na technickom účte.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa z.č. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte v znení dodatku (ďalej len „“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte v znení dodatku (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa až 3 z.č. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte v znení dodatku (ďalej len „“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte v znení dodatku (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.

Na základe zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2006 v znení dodatku zo dňa 02.05.2007 sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného prečerpania na tomto účte, pričom mu poskytol platobnú debetnú kartu. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom (bankou) a odporcom, predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa a nasl. . V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluve o úvere podľa a nasl. . Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že v oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod, pričom podľa o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona (navrhovateľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie formou debetnej karty).

Uvedené však neznamená, že vec nemožno posúdiť podľa ustanovení spotrebiteľského práva.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o bežnom účte v znení dodatku bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky banky a Obchodné podmienky. Text dokumentov odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

Pojem spotrebiteľská zmluva do , ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen ) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa a nasl. v znení účinnom od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia , o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.

Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť.

Z navrhovateľom predloženej zmluvy, prehľadu pohybov na účte odporcu, ako i zo samotného tvrdenia navrhovateľa v návrhu a v podaní zo dňa 21.09.2013 vyplýva, že dňa 15.07.2009 došlo jednak k pozastaveniu možnosti čerpania povoleného prečerpania odporcom a jednak k zrušeniu samotného účtu odporcu, a teda navrhovateľa mohol svoj nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy na súde uplatniť prvýkrát už dňa 16.07.2009. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 11.06.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho -s prihliadnutím k námietke opatrovníčky odporcu- priznať ( ).

Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie navrhovateľa, že k výpovedi zmluvy o bežnom účte došlo až v roku 2011. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ súdu ani na výzvu nedoložil žiadne relevantné listinné dôkazy, pričom s poukazom na fakt, že prvýkrát túto skutočnosť navrhovateľ začal tvrdiť až potom, ako sa oboznámil s námietkou premlčania zo strany opatrovníčky odporcu (dva roky po začatí súdneho konania), mal súd jeho tvrdenie za účelové. Toto tvrdenie napokon odporuje tvrdeniam samého navrhovateľa v návrhu a v podaní zo dňa 21.09.2013, v ktorých opakovane uviedol, že k zrušeniu účtu odporcu došlo už dňom 15.07.2009. Taktiež je v logickom rozpore s iným

listinným dôkazom, predložených navrhovateľom, a to výzvou na plnenie - listom zo dňa 20.05.2011, ktorým navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie už celého splatného dlhu 931,76. Je pravdou, že v prehľade pohybov na účte odporcu je ku dňu 22.07.2011 opakovane zaúčtovaná položka „Zrušenie účtu“, avšak toto nemožno považovať za relevantný dôkaz o vypovedaní zmluvy o bežnom účte dňom 22.07.2011, i s poukazom na to, že rovnaká položka Zrušenie účtu už je v prehľade zaúčtovaná i ku dňu 15.07.2009 s tým, že po dátume 15.07.2009 nedošlo na účte odporcu k aktívnemu čerpaniu peňažných prostriedkov odporcom, ale len k dopočítavaniu úrokov a iných nárokov navrhovateľa. Taktiež list zo dňa 25.07.2011, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, neobsahuje určenie dátumu, kedy došlo k výpovedi zmluvy o bežnom účte odporcu, len konštatuje fakt, že k tomuto v neuvedenom čase v minulosti došlo. Okrem toho si navrhovateľ v návrhu uplatnil i nárok na sumu 6,64 € ako poplatok za zrušenie účtu ku dňu 15.07.2009, čo tiež podporuje záver súdu o účelovosti tvrdenia navrhovateľa o výpovedi zmluvy o bežnom účte až dňom 22.07.2011.

Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.