Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-126-2015.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany proti odporcovi: U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, o zaplatenie 196,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 84,92 eura, vyčíslené úroky z omeškania 18,46 eura a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,92 eura od 11.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III.Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 196,55 eura a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 42,75 eura z tejto sumy za obdobie od 12.07.2012 do 10.12.2014, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.12.2014 do zaplatenia. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa 19.09.2011 s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 109,- eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať riadne a včas, a to v pravidelných 12-tich mesačných splátkach po 12,04 eura. Nakoľko však neuhrádzal úverové splátky včas a riadne, bol v omeškaní s úhradou záväzku. Odporcu vyzval listom zo dňa 25.06.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky si uplatnil v zmysle Hlavy 18 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uplatnil si náhradu trov konania.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 28.08.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2011, úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, výzvou zo dňa 25.06.2012 a poštového hárku, výpisom čerpania, splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli dňa 25.06.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporcovi ako úverovému dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 109,- eur. Odporca sa zaviazal úver zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 12,04 eura. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 47 %, priemerná hodnota RPMN 45,11 %, dátum prvej splátky 19.10.2011 a lehota splatnosti 30.09.2012. Z návrhu, ako aj z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca zaplatil dve splátky v celkovej sume 24,08 eura. Listom zo dňa 25.06.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 196,55 eura najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie istiny v tejto výške, ktorá ako vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad pozostáva z čiastkových nárokov:
- istina 53,10 eura
- úrok 14,34 eura
- zosplatnenej istiny 41,51 eura
- upomienka I 5.- eur
- poistenie Bill protection 5,60 eura
- upomienka II 60,- eur
- zmluvná pokuta 17,- eur.
Okrem istiny si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania z tejto sumy, a to vyčíslené ku dňu spísania návrhu v sume 42,75 eura (úroky vo výške 9 % ročne od 12.07.2012 - teda pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy odporcovi k splateniu úveru do 10.12.2014) a od 11.12.2014 do zaplatenia vo výške 9 % ročne z istiny 196,55 eura.
Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny len vo výške 84,92 eura, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 109,- eur a odporcom uhradenou sumou 24,08 eura, a to z toho dôvodu, že súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z nižšie uvedených dôvodov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úverové zmluvné podmienky sa posudzujú podľa rovnakých zákonných ustanovení ako úverová zmluva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. d) č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sa rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
Podľa § 2 písm. h) č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľa je iba čiastočne dôvodný. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 19.09.2011 uzatvorená úverová zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Bola uzatvorená medzi právnickou osobou ako veriteľom, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorej bol poskytnutý úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd zistil, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konkrétne termíny (splatnosť) jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria mesačnú splátku, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úroky z úveru prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa, a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne do kedy mu povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky bude trvať. Predmetná úverová zmluvy síce obsahuje údaj o RPMN, avšak tento údaj je nesprávny, uvedený v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, keďže nevyjadruje všetky skutočné náklady, ktoré musí spotrebiteľ na poskytnutý úver vynaložiť. Skutočná RPMN je 66,56 % a v rozpore s tým, je v úverovej zmluve uvedená nesprávna RPMN - 47 %.
Pretože v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený skutočný údaj o výške RPMN, ale ani konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, považuje sa poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bezpoplatkový. Odporca mal tak povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru, teda 109,- eur. Z tejto sumy zaplatil 24,08 eura, takže jeho dlh voči navrhovateľovi predstavuje 84,92 eura. K zaplateniu tejto časti súd odporcu zaviazal spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 9 % z prisúdenej istiny, teda zo sumy 84,92 eura, a to za obdobie od 12.07.2012 do 10.12.2014, a to v sume 18,46 eura. Súčasne súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v ďalšom období, a to od 11.12.2014 až do zaplatenia v uplatnenej výške 9 % ročne zo sumy 84,92 eura. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 1 v spojení s §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok je potrebné uviesť, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute 17,- eur bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedená pokuta je súčasťou iba úverových podmienok. Uvedené vymedzenie v zmluvných dojednaniach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).
V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto nárok na zmluvnú pokutu podľa hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok vo výške 17,- eur navrhovateľovi nepriznal a návrh aj v tejto časti zamietol. Z totožných dôvodov súd navrhovateľovi nepriznal ani nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky spolu v sume 65,- eur, ktoré boli uplatňované na základe ust. hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok. Je tiež potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd aj v tejto časti jeho návrh zamietol.
Splnenie povinnosti uložil súd odporcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. v zákonnej trojdňovej lehote.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Úspech oboch účastníkov bol čiastočný, a tak súd žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.