Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/581/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. U. XX, XXX XX E. W., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, proti odporcovi: Trias, s. r. o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 621 561, zast.: JUDr. Zuzana Miadoková, advokátka, so sídlom Kalinčiakova 6206/2, 974 05 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 486 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 01. 06. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -90 zo dňa 30. 04. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 238,58 € za zastúpenie advokátom k rukám právnej zástupkyne v lehote 30 dní.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 05. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 486,00 eur, ktorý odôvodnil tým, že na základe objednávky zo dňa 06. 10. 2010 s poslednou úpravou dňa 18. 10. 2010 uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu na nákup nábytku za celkovú kúpnu cenu 11 552,55 eura. Kúpnu cenu uhradil v celosti na základe vystavenej zálohovej faktúry a riadnej faktúry č. 61020101. Po vyplatení zálohovej faktúry, t.j. ešte pred dodaním tovaru došlo zo strany navrhovateľa k čiastočnému zrušeniu objednávky a to ešte v čase, kedy tovar nebol daný na výrobu a to konkrétne k Príborníku Brianza v celkovej cene 1 486 eur z dôvodu, že nezodpovedal kvalite ani požiadavkám. Nakoľko zo strany navrhovateľa došlo k stornovaniu časti svojej objednávky a predmetný tovar nebol zo strany odporcu dodaný, bol odporca povinný vrátiť časť kúpnej ceny za nedodaný tovar v celkovej výške 1 486,00 eur. Navrhovateľ po vzájomnej dohode s odporcom poskytol navrhovateľovi dodatočnú lehotu na vrátenie peňazí najneskôr v lehote 6 mesiacov, t.j. do konca 31. 05. 2011 s tým, že odporca sa pokúsi tovar predať v rámci svojho podnikania. Nakoľko odporca kúpnu cenu nevrátil, domáhal sa podaným návrhom zaviazania odporcu zaplatiť mu 1 486,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -17 zo dňa 25. 08. 2014, voči ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu. Odporca v podanom odpore uviedol, že uzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu predmetom ktorej bolo dodanie značkového štýlového nábytku v súlade s písomnou objednávkou zo dňa 18. 10. 2010 v celkovej sume 11 552,55 eura. Navrhovateľ poprel stornovanie časti objednávky a dohodu o vrátení časti kúpnej ceny. Na základe osobného stretnutia bola navrhovateľovi dňa 17. 09. 2010 predložená predbežná cenová ponuka. Navrhovateľ odporcu telefonicky kontaktoval a žiadal o zmenu v špecifikácii cenovej ponuky s tým, že položky č. 7), 8) a 9) nemajú byť vyhotovené s intarziou, ale s Koreňovicou Briarwood s rámikom. Na základe uvedeného odporca prerobil dňa 06. 10. 2010 cenovú ponuku a položky č. 7), 8) a 9) boli vyznačené samostatne s hviezdičkou, že dané výrobky budú vyrobené s Koreňovicou Briarwood s rámikom. Dňa 12. 10. 2010 bola navrhovateľom uhradená záloha vo výške 50 % z celkovej kúpnej ceny. Dňa 17. 10. 2010 odporca e-mailom kontaktoval navrhovateľa, že položku č. 9) nie je možné vyrobiť s Koreňovicou Briarwood s rámikom, ako si objednal navrhovateľ, ale len vo verzii s intarziou, nakoľko výrobca odporcu upovedomil, že danú položku nie je možné vyhotoviť vo verzii s Koreňovicou. Po telefonickom odsúhlasení zmeny v objednávke bola navrhovateľovi vyhotovená konečná cenová ponuka dňa 18. 10. 2010. Položka č. 9) Príborník bola objednaná, vyrobená a dodaná vo verzii s intarziou. Dňa 03. 11. 2010 navrhovateľ telefonicky kontaktoval odporcu, či je možné stornovať výrobu Príborníka, nakoľko dodatočne zistil, že mu nevojde do obývačky. Odporca navrhovateľovi oznámil, že to nie je možné, dňa 26. 11. 2010 bol navrhovateľ informovaný o termíne dodania nábytku, ktorý bol dňa 30. 11. 2010 navrhovateľovi dodaný, čo potvrdil podpisom na dodacom liste zo dňa 30. 11. 2010. Po prebratí nábytku a zaplatení zostatku kúpnej ceny navrhovateľ požiadal odporcu, aby Príborník bol ponúknutý na komisionálny predaj. Nakoľko sa Príborník predať nepodarilo, vyzval odporca navrhovateľa na jeho prevzatie dňa 15. 03. 2012, dňa 11. 12. 2013 a 14. 12. 2013. Nakoľko odporca neporušil žiadnu povinnosť uloženú zmluvou, tovar bol navrhovateľovi dodaný riadne a včas v súlade s objednávkou zo dňa 18. 10. 2010, čo navrhovateľ potvrdil na dodacom liste zo dňa 30. 11. 2010, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom objednávku nestornoval, od zmluvy neodstúpil ani nereklamoval prípadné vady, navrhol návrh zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09. 04. 2015, na ktorom z prednesov účastníkov a ich zástupcov, po vykonanom dokazovaní listinami v spise zistil nasledovný skutkový stav: odporca vypracoval navrhovateľovi 3 cenové ponuky na dodanie nábytku. V prvej cenovej ponuke zo dňa 17. 09. 2010 boli položky č. 7., 8. a 9. Príborník Brianza ponúknuté vo vyhotovení intarzia. V druhej cenovej ponuke zo dňa 06. 10. 2010 boli položky č. 7., 8. a 9. označené troma hviezdičkami s vysvetlením, že „br +r“ je vyhotovenie Koreňovica Briarwood s rámikom. Súčasťou ponuky bola aj obrazová príloha, kde pod položkou číslo 9. Príborník Brianza bolo uvedené: „namiesto intarzie briarwood s rámikom“. Po obdržaní druhej cenovej ponuky uhradil navrhovateľ polovicu kúpnej ceny. V tretej cenovej ponuke zo dňa 18. 10. 2010 boli položky č. 7., 8., označené troma hviezdičkami s vysvetlením, že br+r je vyhotovenie Koreňovica Briarwood s rámikom Bois de rose, pri položke číslo 9. - Príborník Brianza hviezdičky uvedené neboli a vyhotovenie bolo uvedené intarzia viď. obr. Súčasťou ponuky bola aj obrazová príloha, kde pod položkou číslo 9. Príborník Brianza bolo uvedené: „zdobenie intarzia“. Objednaný tovar bol doručený navrhovateľovi dňa 30. 11. 2010, čo potvrdil navrhovateľ svojim podpisom na Dodacom liste. V dodacom liste bola položka č. 9. označená vo vyhotovení intarzia, viď. obr. Navrhovateľ neprevzal fyzicky položku č. 9 - Príborník, ktorá bola odporcom vystavená v jeho predajni a ponúkaná na predaj. Navrhovateľ uhradil aj zvyšok kúpnej ceny, pričom položka č. 9 Príborník bola označená vo vyhotovení intarzia+bw+r, koreňovica.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa , veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody.

Podľa , ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa , právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľskú kúpnu zmluvu podľa . Navrhovateľ, kupujúci, uzatváral kúpnu zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ), odporca, predávajúci, uzatváral kúpnu zmluvu ako právnická osoba, ktorá konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (dodávateľ). Povahe kúpnej zmluvy zodpovedá ustanovenie o kúpnej zmluve na objednávku. Predmetom sporu bolo, v akom vyhotovení bola objednaná položka č. 9. Príborník (či vo vyhotovení intarzia alebo koreňovica (briarwood)). V cenovej ponuke predloženej odporcom dňa 06. 10. 2010 bola položka číslo 9. označená vo vyhotovení koreňovica briarwood. V cenovej ponuke predloženej odporcom dňa 18. 10. 2010 bola položka číslo 9. označená vo vyhotovení intrzia. Navrhovateľ ani jednu e-mailom zasielanú cenovú ponuku odporcovi nepotvrdil. Objednávku tak predstavovala cenová ponuka vyhotovená odporcom, ktorú navrhovateľ akceptoval podľa tým spôsobom, že uhradil časť kúpnej ceny. Navrhovateľ uhradil dňa 12. 10. 2010 polovicu kúpnej ceny po obdržaní cenovej ponuky zo dňa 06. 10. 2010. Aj podľa vyjadrenia zástupkyne navrhovateľa tým došlo k potvrdeniu objednávky. Pokiaľ bola medzi stranami zavedená prax, že potvrdenie objednávky sa vykoná uhradením časti kúpnej ceny, potom uhradením zvyšnej časti kúpnej ceny dňa 30. 11. 2010 došlo k potvrdeniu cenovej ponuky predloženej odporcom dňa 18. 10. 2010 a k zmene pôvodnej cenovej ponuky zo dňa 06. 10. 2010 (ktorá bola navrhovateľom akceptovaná zaplatením časti kúpnej ceny) podľa . Vzhľadom na prax medzi účastníkmi, keď navrhovateľ nepotvrdil navrhovateľovi ani jednu z troch cenových ponúk, dospel súd k záveru, že odporcom, ako predávajúcim vystavované cenové ponuky boli súčasne „objednávkou“ navrhovateľa ako kupujúceho a ktorá bola predtým medzi účastníkmi ústne či telefonicky dohodnutá. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, že v časti objednávky ohľadne položky č. 9. Príborník, bola jeho objednávka stornovaná. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, kedy a akým spôsobom bolo objednanie uvedenej položky č. 9 Príborník zrušené. Ani na cenovú ponuku vyhotovenú odporcom dňa 18. 10. 2010 nijakým spôsobom nereagoval. Tovar bol dovezený navrhovateľovi podľa špecifikácie obsiahnutej v cenovej ponuke odporcu zo dňa 18. 10. 2010. Tým že navrhovateľ zaplatil aj zvyšnú časť kúpnej ceny, došlo, vzhľadom na dovtedajšiu prax medzi účastníkmi, k potvrdeniu cenovej ponuky zo dňa 18. 10. 2010.

Pokiaľ ide o tvrdenia zástupkyne navrhovateľa ohľadne vlastníctva položky č. 9. Príborník, medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto bola dovezená pred dom navrhovateľa, no fyzicky prevzatá navrhovateľom nebola, keď táto bola odvezená odporcom za účelom jej predaja v priestoroch odporcu. Súd uvádza, že samotná kúpna zmluva je len zaväzujúcim právnym titulom, teda len právnym dôvodom na scudzenie veci. Kúpna zmluva je preto konsenzuálnou (a nie reálnou) zmluvou. K jej vzniku nedochádza odovzdaním predmetu kúpy kupujúcemu. Preto okamih vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k predmete kúpy nebol z hľadiska predmetu sporu podstatným. Kúpna zmluva je uzatvorená dohodou zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, teda o predmete a cene. Ako bolo uvedené vyššie, k jej uzavretiu došlo akceptáciou cenovej ponuky odporcu navrhovateľom a to tým spôsobom, že uhradil polovicu kúpnej ceny a následne aj zvyšnú časť kúpnej ceny. Zaplatením aj zvyšnej časti kúpnej ceny akceptoval navrhovateľ cenovú ponuku odporcu zo dňa 18. 10. 2010.

Taktiež pokiaľ ide o fyzické neprevzatie uvedenej položky kupujúcim, nasvedčuje to pravdivosti tvrdenia odporcu, že tovar bol prevzatý na ponúknutie na ďalší predaj odporcom a že medzi stranami došlo ústne k uzavretiu komisionálnej zmluvy na predaj položky č. 9. Príborník. Uzavretiu komisionálnej zmluvy zodpovedá potom správanie navrhovateľa aj odporcu, keď odporca fyzicky tovar neprevzal, nakoľko by bolo nehospodárne vyloženie tovaru, jeho fyzické prevzatie navrhovateľom a následne jeho naloženie a odvezenie späť odporcom. Uvedenému ústnemu uzavretiu zmluvy nasvedčujú aj písomné dôkazy, kde na dodacom liste predloženom navrhovateľom je uvedené „Položka č. 9 je daná na komisionálny predaj do fy TRIAS s.r.o.“ a tiež list navrhovateľa adresovaný odporcovi zo dňa 02. 01. 2014 „..Keďže som dodaný tovar nevidel pretože zostal nevyložený a bol odvezený späť, na komisionárny predaj...“. Taktiež vzájomná komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom smerovala k tomu, že odporca predáva uvedenú položku za vysokú cenu, preto nedošlo k jej predaju, čo tiež svedčí o uzatvorení ústnej komisionálnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom ohľadne predaja položky č. 9. Príborník.

Nakoľko odporca ako predávajúci splnil podľa a svoju povinnosť a dodal navrhovateľovi ako kupujúcemu dohodnutý predmet kúpy v dohodnutej cene, navrhovateľ nemá právo požadovať vrátenie časti kúpnej ceny, keď nepreukázal, že by od uzavretej kúpnej zmluvy v časti odstúpil. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Nakoľko odporca mal vo veci plný úspech, vznikol mu podľa nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 239,28 eura za zastúpenie advokátom.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 214,11 eura (3 x 71,37 eura) podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za tri vykonané úkony právnej služby podľa , prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 04. 11. 2014, podľa písm. c) písomné podanie odporu proti platobnému rozkazu na súd dňa 06. 11. 2014 a písm. d) účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2015 a náhrada hotových výdavkov predstavuje 24,47 eura (2 x 8,04 eura za úkony vykonané v roku 2014 + 1 x 8,39 eura za úkon vykonaný v roku 2015) podľa .

Súd preto podľa zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa k náhrade trov konania v konaní úspešnému odporcovi vo výške 238,58 eura za trovy zastúpenia advokátom“.

Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie. Zaujíma stanovisko, že súd napriek predloženým dôkazom a dostatočnému zisteniu skutkového stavu pri rozhodovaní, vyvodil absolútne nesprávne právne závery a uspokojil sa len s tvrdením žalovaného, ktoré neboli žiadnym spôsobom riadne preukázané. Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré potvrdzovali argumenty na strane žalobcu a následne v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkou, prečo žalovaný najprv potvrdil, že sporný príborník bude možné vyrobiť v kvalite požadovanej.

Podľa názoru navrhovateľa, pri spisovaní objednávky a pri jej špecifikácii si odporca u výrobcu nepreveril všetky skutočnosti, prípadne ho nekontaktoval vôbec, spravil tak až následne po tom ako obdržal zálohovú platbu.

Žalobca nikdy neuvádzal, že by na príborník nemal vytvorený dostatok miesta, práve naopak, namietal to, že príborník nie je vyrábaný v tej kvalite ako ostatné kusy nábytku z danej objednávky. Nesprávne konštatuje, že tým, že žalobca zaplatil aj zvyšnú sumu za nábytok, v podstate potvrdil spornú objednávku zo dňa 18. 10. 2010. Keď navrhovateľ zistil, že odporca doviezol sporný nábytok v kvalite, ktorú si neobjednal a teda tento mu ani nebol dodaný a zo strany žalobcu neprevzatý, čo bolo potvrdené aj samotným žalovaným, že príborník v dome žalobcu nebol. Žalobca len odsúhlasil, že je ochotný počkať na navrátenie peňazí, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Tvrdenia žalovaného a jeho právnej zástupkyne o „akomsi komisionálnom predaji a uzatvorení komisionálnej zmluvy“ sú účelové a žiadnym spôsobom nepreukázané. Zmluva, ktorú uzavrel (napr. kúpna zmluva), totiž na prevod vlastníctva nestačí. Nakoľko zo strany navrhovateľa došlo k stornovaniu časti svojej objednávky a predmetný tovar ani nebol zo strany odporcu na základe storna dodaný, bol povinný v zmysle príslušných opatrení ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, vrátiť časť kúpnej ceny, ktorú odporca riadne prevzal za nedodaný tovar v celkovej výške 1 486 €. Žalobca zistil, že príborník predával žalovaný v podstate drahšie, čo mu zmarilo jeho predaj. Pán Juraj Plecho mal záujem o tento príborník, dokonca vedel aká je jeho cena, avšak žalovaný mu ho ponúkal za 1 900 €, pričom záujemca následne upustil od svojho záujmu zakúpiť daný tovar.

Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporca vyjadril. Uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie značkového štýlového nábytku z masívu v súlade s písomnou objednávkou zo dňa 18. 10. 2010 v celkovej sume 11 555,55 €. Dňa 15. alebo 16. 09. 2010 žalobca žalovaného navštívil v mieste sídla, kde si spolu s manželkou vybral z ponuky nábytku do ich rodinného domu. Žalovaný dňa 17. 09. 2010 pripravil a mailom odoslal predbežnú cenovú ponuku, prílohou ktorej boli aj farebné obrázky vybraného nábytku. Po obdržaní špecifikácie a cenovej ponuky žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného a žiadal o zmenu špecifikácie cenovej ponuky s tým, že položky 7, 8 a 9 v cenovej ponuke nemajú byť vyhotovené s intarziou, ale Koreňovicou Briarwood s rámikom.

Žalovaný potom cenovú ponuku dňa 06. 10. 2010 prerobil a položky 7, 8 a 9 vyznačil samostatne a doplnil k nim „hviezdičky“ s vysvetlivkami, že dané výroby budú vyrobené s Koreňovicou Briarwood s rámikom. Súčasťou cenovej ponuky zaslanej mailom žalovanému bola opätovne obrazová príloha nábytku.

Dňa 12. 10. 2010 žalobca zaplatil bankovým prevodom zálohovú platbu vo výške 50 % z kúpnej ceny. Dňa 17. 10. 2010 žalovaný žalobcu mailom požiadal o vyjadrenie ohľadom položky č. 9 cenovej ponuky (sporný príborník), pretože výrobca ho pri konfirmácii objednávky upovedomil, že danú položku nie je možné vyhotoviť vo verzii s Koreňovicou, ale len vo verzii s intarziou. Po telefonickom odsúhlasení v objednávke žalovaný žalobcovi dňa 18. 10. 2010 vyhotovil novú konečnú cenovú ponuku vrátane obrazovej prílohy. V zmysle tejto objednávky boli položky 7 a 8 objednané, vyrobené a dodané v súlade s cenovou ponukou zo dňa 06. 10. 2010, teda vo verzii s Koreńovicou a položka č. 9 - sporný príborník bol objednaný, vyrobený a dodaný vo verzii s intarziou.

16 dní po odoslaní a vzájomnom odsúhlasení si finálnej objednávky zo dňa 18. 10. 2010 žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného s tým, že sa chcel informovať, či by bolo možné stornovať výrobu príborníka, nakoľko dodatočne zistil, že sa mu nevojde do obývačky. V snahe vyjsť žalobcovi v ústrety, žalovaný kontaktoval výrobcu a ihneď mailom dňa 04. 11. 2010 informoval žalobcu, že storno tejto časti objednávky už nie je možné. Tvrdenie žalobcu, že objednávku údajne stornoval pred zadaním tovaru do výroby, sa nezakladá na pravde.

Dňa 26. 11. 2010 žalovaný žalobcu informoval o termíne dodania v súlade s celou ponukou zo dňa 18. 10. 2010.

Dňa 30. 10. 2010 bol žalobcovi dodaný v mieste jeho trvalého bydliska nábytok. Prevzatie navrhovateľ potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na dodacom liste zo dňa 30. 11. 2010, na ktorom je opätovne presne špecifikovaný tovar v súlade s objednávkou zo dňa 18. 10. 2010. Nie je pravdou, ako tvrdí právna zástupkyňa žalobcu, že žalobca nábytok neprevzal. Žalobca nábytok fyzicky prevzal a prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom na dodacom liste. Pri preberaní nábytku a po zaplatení zostatku kúpnej ceny požiadal žalovaného, aby sporný príborník vystavil v sídle žalovaného v Showroome a ponúkol ako komisionálny predaj iným zákazníkom. Tieto skutočnosti potvrdil samotný žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 02. 01. 2014 a teda, že došlo po telefonickom rozhovore k zmene objednávky zo dňa 06. 10. 2010, že od zmluvy neodstúpil a tovar bol ponúknutý na komisionálny predaj.

V sporovom konaní platí dispozičná prejednacia zásada. Žalovaný je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, resp. iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej, t. j. povinnosť tvrdenia, ktorá sa vzťahuje na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. Existencia tejto skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti podľa . Dôkazné bremeno viaže žalobcu a neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka konania nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu zmluvou , zákonom, resp. platným právnym poriadkom. Žalobcovi dodal tovar riadne a včas v súlade s objednávkou zo dňa 18. 10. 2010 čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na dodacom liste zo dňa 30. 11. 2010.

Žalobca do dnešného dňa objednávku nijakým spôsobom nestornoval, od zmluvy neodstúpil ani nereklamoval prípadné vady diela a ani si neuplatnil žiadny iný nárok vyplývajúci zo zákona.

Odporca preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správny.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k dôvodom podaného odvolania krajský súd dodáva.

V podanom odvolaní odvolateľ nenavrhuje vykonať žiadne ďalšie dôkazy než tie, ktoré boli vykonané pred súdom prvého stupňa. Závery vykonaného dokazovania však požaduje prehodnotiť tvrdiac, že súd nebral do úvahy skutočnosti, ktoré v odvolaní pomenúva.

Treba si však uvedomiť, že z hľadiska právneho posúdenia išlo medzi účastníkmi o kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Zmluva medzi účastníkmi bola riadne dojednaná po tom, čo odporca navrhovateľovi doručil novú konečnú cenovú ponuku vrátane obrazovej prílohy, v zmysle ktorej objednávky boli položky 7 a 8 objednané, vyrobené a dodané v súlade s cenovou ponukou vo verzii s Koreňovicou a položka 9 - sporný príborník bol objednaný a vyrobený a dodaný vo verzii s intarziou. Že navrhovateľ túto ponuku v plnom rozsahu akceptoval, je zrejmé aj z tej skutočnosti, že dňa 18. 10. 2010 telefonicky kontaktoval odporcu s tým, že sa informoval, či by bolo možné stornovať výrobu príborníka. Navrhovateľ bol informovaný, že storno v časti objednávky už v tomto štádiu nie je možné.

Odporca bol navrhovateľom informovaný dňa 26. 11. 2010 o termíne dodania objednaného nábytku a bola mu súčasne zaslaná faktúra s presnou špecifikáciou dodávaného tovaru v súlade s cenovou ponukou. Dňa 30. 11. 2010 bol navrhovateľovi nábytok doručený v mieste jeho bydliska a navrhovateľ zaplatil zostatok kúpnej ceny.

Odporca dôvodil, že navrhovateľ požiadal, aby sporný príborník vystavil v Showroome a ponúkol ako komisionálny predaj. Je nepochybné, že k tejto skutočnosti na požiadanie zo strany navrhovateľa došlo až po tom, čo navrhovateľ zaplatil zbytok faktúry. Teda navrhovateľ neodmietal prevziať dodávku príborníka a po prevzatí zaplatil zbytok ceny faktúry.

Za tohto stavu veci je potrebné považovať závery okresného súdu za správne.

Odvolací súd naviac poznamenáva, že v zmysle ust. je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa.

Navrhovateľ nepožadoval doplniť dokazovanie, nepožadoval ani opätovne vykonať už vykonané dokazovanie so zameraním špecificky na niektoré skutočnosti, žiadal však prehodnotiť skutkové závery dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa.

Dôvod, aby odvolací súd postupoval v zmysle ust. však nebol daný. Odvolací súd totiž nemá za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za tohto stavu veci rozhodol krajský súd tak ako znie enunciát tohto uznesenia.

V odvolacom konaní má právo na náhradu trov konania úspešný odporca, ktorý si právo na ich náhradu uplatnil. Napriek uplatneniu práva odporca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčíslil a preto mu trovy odvolacieho konania neboli priznané. ( ). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.