Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-45-2015.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Subarea
25CoP/45/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko P. XX a E.. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko U., E. 9, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom Trnava, Paulínska 20, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 19. augusta 2015 pod č. k. 11P/166/2015-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec prevezme maloletú v mieste bydliska a po ukončení styku ju na tom istom mieste matke odovzdá a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Ďalej rozhodol, že uznesenie o predbežnom opatrení sa prijíma na dobu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp.zn. 11P 157/2015. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 74 ods.1, § 75 ods. 1-4, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ustanovením § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Poukázal na písomné dôvody návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podanie návrhu matkou na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku. Vzhľadom na zistený stav pomerov u maloletej a jej rodičov považoval za opodstatnené vykonať dočasnú úpravu pomerov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom v rozsahu, ako uvádza výroková časť napadnutého uznesenia. Uviedol, že otec osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy, pokiaľ by nedošlo k nariadeniu predbežného opatrenia, mohlo by dôjsť k tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča. Pri vymedzení rozsahu predbežného opatrenia vychádzal zo skutočnosti, že rodičia žili v spoločnej domácnosti s maloletou, a preto má k nemu vytvorenú citovú väzbu.
Matka podala odvolanie a žiadala návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Namietala, že k návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa písomne vyjadrila. Toto vyjadrenie súd vôbec nebral do úvahy, pretože rozhodol ešte pred uplynutím jej stanovenej lehoty na podanie vyjadrenia.
Otec podal odvolanie proti I. výrokovej časti uznesenia a žiadal upraviť styk s maloletou v párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v nepárny týždeň počas pracovných dní utorok, stredu, štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hodiny. Odvolanie zdôvodnil tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z obsahu odvolania vyplýva, že úpravu styku nepovažoval za dostatočnú, pretože nevidel dôvod neupraviť styk počas nepárneho týždňa. Ďalej poukázal na konanie matky odmietajúcej mu po nariadení predbežného opatrenia dieťa vydať, čo môže spôsobiť, že ho dieťa neuvidí dva mesiace a je pritom na neho citovo naviazané.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na svoje písomné vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Kolízny opatrovník vzhľadom na komplikovanú situáciu emočným vypätím oboch rodičov zaťažujúcich tým maloletú navrhol zmeniť úpravu styku tak, že otec si prevezme dieťa každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod..
Otec podal písomné vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom poukázal na obsah návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletej, v ktorom uviedla, že maloletá je na neho zvyknutá, naviazaná a má v sebe zabudované, že otec je najbližšia rodina. Zmena v jej postoji nastala po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Nesúhlasila, aby sa s maloletou stýkal bez jej prítomnosti, pretože by ju vodil k jeho matke a vyjadrila sa, že urobí všetko preto, aby bol s maloletou najmenej. Jej tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení k návrhu na vydanie predbežného opatrenia sú preto vyfabulované. Odmieta jej tvrdenie o trestaní maloletej a závažné obvinenia o nakrémovaní pipíka, čo neuviedla v návrhu na úpravu práv a povinností podanom pred návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Doposiaľ mu bráni v styku s maloletou a napriek stretnutiu u jeho právnej zástupkyne, kde potvrdila, že obvinenie proti nemu zoberie späť, tak neurobila. Dôvodom nesúhlasu s úpravou styku je jej obava, že nadviaže známosť s inou ženou a skutočnosť, že nekúpil rožky po ceste z práce domov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci nariadenia predbežného opatrenia správne rozhodol, vec správne právne posúdil, a preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 75 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie nariadené či už pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods. 1 OSP alebo po jeho začatí podľa § 102 ods. 1 OSP je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré majú byť zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 115 ods. 1 OSP a contrario, § 75 ods. 7 OSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Predbežným opatrením možno účastníkovi nariadiť, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov. Obsahovo sa toto predbežné opatrenie dotýka výchovy maloletého dieťaťa, zákon však používa pojem starostlivosť, čím zdôrazňuje provizórnosť predbežného opatrenia, odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča je faktické opatrenie, ktoré v zásade neovplyvňuje otázku budúcej výchovy. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré spočíva v uložení povinnosti jednému z rodičov odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, je potreba dočasnej úpravy pomerov v prípade, ak o dieťa nie je náležite postarané alebo starostlivosť je na ujmu dieťaťa. Účelom predbežného opatrenia nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ale dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania, avšak len v prípade hrozby vzniku určitej ujmy.
V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ OSP možno uvažovať aj o úprave styku rodičov s deťmi predbežným opatrením pred rozhodnutím vo veci samej, pretože úprava styku, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neprejudikuje otázku budúcej úpravy styku rodiča s dieťaťom.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na tom, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve, alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinností vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, ak dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom, bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života rodičov. Preto súd pri úprave styku rodičov s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa, a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičom, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije a obvyklý denný režim dieťaťa. Hodnotenie všetkých týchto okolností predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa potom vedú k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.
V danej veci súd začal konanie na základe návrhu matky zo dňa 27. 07. 2015 na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 11P 157/2015, ktorým sa matka domáhala zverenia maloletej do jej výchovy a opatery a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou na každú nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. za jej prítomnosti. Z obsahu návrhu vyplýva, že s otcom dieťaťa dlhodobo žili v spoločnej domácnosti, dieťa vychovávali spoločne. Otec dieťaťa sa k nej nevhodne správal. Dieťa bolo naňho zvyknuté, naviazané, vysvetľovala mu, že sú rodina a spoločnú domácnosť opustila po tom, čo ju fyzicky napadol. Otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 06. 08. 2015. Matke bol doručený tento návrh 13. 08. 2015 a podala písomné vyjadrenie doručené súdu 20. 08. 2015, v ktorom poukázala na násilnícke a agresívne sklony otca, jeho nezáujem o rodinu. Nesúhlasila s úpravou bez jej prítomnosti, pretože vážne ohrozuje mravnú výchovu maloletej, pred ktorou ju nútil k pohlavnému styku a k rôznym sexuálnym praktikám
a maloletej kázal, aby mu natrela chrbát a pipíka. Uvedenú situáciu neriešila trestnoprávne a mala snahu o normálne fungovanie. Jeho tvrdenie o odmietnutí realizácie styku otca s maloletou poprela a uviedla, že otec ruší stretnutia s maloletou. Medzi písomným návrhom matky a jej vyjadrením k návrhu na vydanie predbežného opatrenia je značná rozporuplnosť, keď na jednej strane matka označuje vzájomné spolužitie rodičov a dieťaťa ako fungujúcu rodinu a po uplynutí dvoch mesiacov vykreslila otca ako násilného človeka, obviňujúc ho až z trestnoprávnej činnosti. Matka svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Pokiaľ by boli pravdivé, zrejme by vo veci postupovala inak, aby zabránila ohrozovaniu duševného a telesného vývoja dieťaťa a nevyjadrila sa k odvolaniu svojich tvrdení.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval pri úprave styku otca s dieťaťom nariadením predbežného opatrenia a tento upravil v dostatočnej miere. Nestotožnil sa s odvolaním otca, pretože účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava v nevyhnutnej miere a s odvolaním matky žiadajúcim zamietnutie návrhu. Je nesporné, že bolo potrebné zabezpečiť ochranu záujmov maloletého dieťaťa, ktoré musí psychicky čeliť vzťahovým problémom jeho rodičov. Toto rozhodnutie má len dočasný charakter. Je v záujme predovšetkým maloletej a odvolací súd predpokladá, že aj v záujme rodičov, aby celá táto situácia bola vyriešená čo najrýchlejšie a pokiaľ možno, aby čo najmenej poznačila psychický a fyzický vývoj maloletej, pre ktorú rozpad vzťahu medzi jemu najbližšími a najmilujúcejšími osobami musí byť nesmierne stresujúcou záležitosťou. Úprava styku tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť realizácia tejto úpravy vždy v záujme maloletého dieťaťa a je potrebné vylúčiť akékoľvek stresové situácie. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby v záujme maloletej pre ňu vytvárali také prostredie, v ktorom bude čo najmenej pociťovať rozpad ich vzťahu. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná a každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí mimo iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v aktuálnom či v budúcom) prejaví intenzívnejšie negatívne, než v živote rodiča ako človeka dospelého.
Vzhľadom na vykonané šetrenia, na nezistené nedostatky v starostlivosti oboch rodičov o maloletého, v spojení s posledným rozhodnutím o zverení maloletého do starostlivosti matke a najmä s ohľadom na napätú komunikáciu medzi rodičmi a ochranu záujmov maloletého, bolo nevyhnutné nariadiť predbežným opatrením styk otca s maloletým a to do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej.
Odvolací súd dospel k záveru, že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli záujmy maloletej ohrozené, nakoľko reálne hrozí, že by bol jej kontakt s otcom narušený a tým by ochladli ich citové väzby. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.