Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3To-56-2022.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. októbra 2022 prejednal odvolanie podané obžalovanou O. P. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/138/2021 z 24.3.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/138/2021 z 24.3.2022.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú O. P., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom F., J. XX/XX, okres F.,
o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Čadci, č.k. Pv 580/20/5502 z 29.12.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2020 v obci W., okres F. z rodinného domu č. XXXX pri svojich viacerých návštevách v miestnosti spálne otvorila uzamknutú drevenú dvojdverovú skriňu kľúčom nachádzajúcim sa v zámke skrine a z vrchnej poličky zobrala bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 700,- €, následne prešla k druhej neuzamknutej skrini, odkiaľ zobrala 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2018 červenej farby, 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2019 tmavej farby, 3 ks pánske košele s dlhým rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby, 2 ks pánske košele s krátkym rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby a 1 ks pánska biela košeľa s dlhým rukávom v celkovej hodnote 41,99 €, čím S. J., nar. XX.X.XXXX spôsobila škodu v celkovej výške 741,99 €,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. č. XXXX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/138/2021 z 24.3.2022, bola obžalovaná O. P. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného dňa v mesiaci január 2020 v obci W., okres F. z rodinného domu č. XXXX pri svojich viacerých návštevách v miestnosti spálne otvorila uzamknutú drevenú dvojdverovú skriňu kľúčom nachádzajúcim sa v zámke skrine a z vrchnej poličky zobrala bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 700,- €, následne prešla k druhej neuzamknutej skrini, odkiaľ zobrala 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2018 červenej farby, 1 ks tričko, veľkosť 3XL s logom Beskydy 2019 tmavej farby, 3 ks pánske košele s dlhým rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby, 2 ks pánske košele s krátkym rukávom s nápisom ČSAD, veľkosť 3XL, bledomodrej farby a 1 ks pánska biela košeľa s dlhým rukávom v celkovej hodnote 41,99 €, čím S. J., nar. XX.XX.XXXX spôsobila škodu v celkovej výške 741,99 €.
Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanej uložila povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu v sume 741,99 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanej uložila povinnosť nahradiť škodu poškodenému S. J. v sume 741,99 €.
Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie obžalovaná. Uviedla, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a krajskému súdu navrhuje, aby ho v celom rozsahu prehodnotil.
Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovanej nevyjadril.
Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovanej O. P. je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom podľa § 285 písm. c) Tr. por. krajský súd poznamenáva, že k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že citovanými zákonnými ustanoveniami sa okresný súd dôsledne neriadil. Podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu nie je správny a zákonný a nemá ani dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.
Krajský súd zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so
skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom, podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k jednoznačnému záveru.
Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutý základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená čo i len jedna z nich oprávnene a opodstatnene, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.
Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.
V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní, najmä v štádiu prípravného konania nepostupovali v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci - § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, spáchala práve obžalovaná.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že v danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o vine obžalovanej. Skutočnosť, že súdený skutok spáchala práve obžalovaná je len hypotetickou úvahou prokurátora, ktorá nemá oporu v žiadnom dôkaze.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamy dôkaz o vine obžalovanej neexistuje. Rozhodnutie okresného súdu bolo opreté len o nepriame dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, aby nepriame dôkazy boli spôsobilé na preukázanie viny obžalovanej, musia tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovanej a zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom závere. Súhrn nepriamych dôkazov musí podávať ucelený obraz o trestnom konaní obžalovanej tak, aby žiadny z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný, ani pravdepodobný výklad, ktorý by odporoval alebo narušoval verziu obžalovanej. V súvislosti s existujúcou dôkaznou situáciou, krajský súd dospel k záveru, že nepriame dôkazy v súdenom prípade nevyznievajú jednoznačne a netvoria úplne ucelenú reťaz, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovanej.
V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Hlavným dôkazom, ktorý mal podľa názoru okresného súdu usvedčovať obžalovanú zo spáchania súdeného trestného činu, bola výpoveď svedka poškodeného S. J.. Vo vzťahu k výpovedi poškodeného, odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani konštantná judikatúra nevylučuje, aby bola
výpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere aj oznamovateľom trestného činu, použitá ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy) musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.
Výpovede poškodeného však krajský súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, nepovažuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné, ani vierohodné. Výpovede poškodeného sú podľa názoru krajského súdu rozporuplné a zmätočné a vo výpovediach poškodeného sú navyše podstatné rozpory, ktoré okresný súd nechal bez povšimnutia. Je nesporným faktom, že poškodený v priebehu celého trestného konania nevedel detailne popísať podstatné okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu súdeného skutku. Z vyjadrení poškodeného nebolo možné jednoznačne ustáliť čas, kedy došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, vecí a košieľ, kedy ich naposledy videl a kedy zistil ich zmiznutie. Poškodený tvrdil, že obžalovaná u neho bola 4-5 krát v roku 2020, niekedy v lete. Bola u neho v júli, júni alebo máji 2020. V ďalšej výpovedi uviedol, že to bolo od januára do mája 2020. V trestnom oznámení uviedol, že v obálke mal sumu 700,- eur, ktoré naposledy videl v máji 2020. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že peniaze videl naposledy asi v septembri. On obálku kontroloval pravidelne, aj peniaze prepočítaval. V tej istej výpovedi poškodený uviedol, že v máji 2020 bol s obžalovanou na cintoríne u J.. Už vtedy vedel, že mu pokradla peniaze a veci. Navyše aj okresný súd poznamenal, že výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania je nekompatibilná s jeho výpoveďou v prípravnom konaní. Neobstojí názor okresného súdu, že odchýlky vo výpovediach poškodeného možno pripísať veku a zdravotnému stavu poškodeného. V okolnostiach danej veci je nepochybné, že okresný súd pri vykonávaní výsluchu svedka poškodeného dôsledne nedbal na aplikáciu ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por. (odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka).
Krajský súd poukazuje aj na ďalšie okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Poškodený S. J. nevidel obžalovanú ukradnúť bielu obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 700,- eur, ani tričká a pánske košele s nápisom ČSD. Na otázku, či videl, že by mu obžalovaná prehľadávala skrine, doslova uviedol, že to nevidel. Obvinil ju na základe toho, že ju pristihol, ako mu chce ukradnúť z chladničky drahú magnetku. Tiež videl, ako mu skladala ČSD košele.
Pokiaľ okresný súd svoje odsudzujúce rozhodnutie opieral aj o dôkaz, ktorým bolo odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, podľa ktorého na základe numerickej analýzy testovaného formátu YOU PHASE/CTF je možné určiť, že subjekt bol nepravdovravný pri odpovediach na relevantné otázky položené v tomto teste, krajský súd považuje tento dôkaz za nezákonný. Výsledky vyšetrenia na detektore lži nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní, pretože nemá náležitosti predpokladané zákonom. Takýto dôkazný prostriedok - overovanie pravdivosti výpovede obžalovanej nie je formálne upravený v Trestnom poriadku. V trestnom konaní možno ako dôkaz použiť len tie poznatky, ktoré obžalovaná poskytla v súlade so zákonom, čo v prípade vyšetrenia na tzv. detektore lži splnené nie je.
V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa obžalovaná nachádzala v ťažkej životnej situácii alebo v hmotnej núdzi a musela poškodenému odcudziť finančné prostriedky. Nebolo preukázané ani to, že by si niekedy od poškodeného nejaké peniaze žiadala. V predmetnej veci je preto krajský súd názoru, že za danej dôkaznej situácie je obžaloba neudržateľná a obžalovanú je potrebné spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. c) Tr. por. Výpovede poškodeného, ktorý sa len domnieva, že to musela byť práve obžalovaná, ktorá mu uvedené veci ukradla, lebo nikto iný ho v dome nenavštívil a videl obžalovanú ako mu chce ukradnúť magnetku z chladničky a skladá mu košele, na uznanie viny bez ďalších podporných dôkazov, nestačia.
S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že aj keď bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchala obžalovaná.
Krajský súd preto napravil pochybenie okresného súdu tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám obžalovanú O. P. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.