Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-42-2012.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 proti žalovanému WOOD - HOLZ ŠTENKO SK, s.r.o., SNP 36, Humenné, IČO: 36514781, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, Mierová 87, Humenné, o zaplatenie 3420,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3420,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2011 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3420,94 eur, pričom podaním zo dňa 1.2.2012 žalobca upresnil svoj žalobný návrh tak, že sa domáhal aj zaplatenia 9 % úroku z omeškania zo sumy 3420,94 eur od 14.12.2011 do zaplatenia.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že zamestnanec žalovaného B. M. dňa 2.2.2011 nastúpil do práce na pracovisko drevovýroby žalovaného v Jasenove a následne sa s konateľom žalovaného Ľ. Š. odviezli na pracovisko EKO MAJER - POD PODSKALKOU - časť Podskalka, kde vykonávali prácu, a to zhotovenie prístrešku pre ovce a dodanie drevnej konštrukcie. Po príchode na miesto vystúpili z auta a pristúpili ku konštrukcii dreveného prístrešku, kde sa rozprávali o tom ako budú vymeriavať ďalšie časti drevenej konštrukcie a aký zvolia postup práce. Poškodený B. M. neregistroval, že na konštrukcii sú položené hranoly a dosky, pričom konateľ žalovanej spoločnosti ho neupovedomil o stave konštrukcie. Nakoľko nemali so sebou žiadne náradie, konateľ žalovanej spoločnosti odišiel do dielne vzdialenej cca 50 metrov pre vymeriavacie pásmo, pričom poškodený ostal stáť pri konštrukcii dreveného prístreška. Z konštrukcie dreveného prístreška sa zošmykol jeden z vrchných hranolov, pričom zasiahol hlavu poškodeného a tento v dôsledku nárazu do hlavy spadol a otrasený ostal sedieť na zemi. V zapätí prišiel konateľ žalovanej spoločnosti, ktorý poškodenému poskytol prvú pomoc a zabezpečil prevoz poškodeného do Humenskej nemocnice, kde bol poškodený hospitalizovaný.
Predmetný pracovný úraz bol vyšetrovaný Inšpektorátom práce Prešov pod č. IPV-06-42-2.2/P-J3-11, ktorý vo svojich zisteniach uviedol nasledovné:
- zo strany zamestnávateľa (žalovaného) došlo k porušeniu predpisov BOZP v tom, že po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a, Zákona č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku.
- zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov.
Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný bol v čase utrpenia úrazu poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda žalobcu a žalobca vynaložil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného vo výške 3420,94 eur s tým, že žalovaný bol vyzvaný listom žalobcu zo dňa 21.11.2011, ktorý prevzal dňa 28.11.2012 na úhradu tejto sumy s tým, že žalovaný túto sumu žalobcovi nezaplatil.
Žalobca svoj nárok odôvodnil s poukázaním na ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a, Zákona č. 577/2004 Z.z.
Vo veci súd vydal dňa 7.2.2012 platobný rozkaz pod č.k. 5Ro/340/2011-13, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú rozporné so skutočným stavom veci.
Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pričom tento orgán nesprávne vec právne posúdil, pretože rozhodol bez náležitého preskúmania meritu veci dôkazov a jednotlivých vyjadrení účastníkov konania.
Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu nepoprel skutočnosť, že dňa 2.2.2011 došlo na pracovisku zamestnávateľa k pracovnému úrazu zamestnanca žalovaného B. M., avšak žalovaný nesúhlasil s vyjadrením Inšpektorátu práce Prešov, ktorý konštatoval porušenie povinnosti zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.
Žalovaný tvrdil, že neporušil predpisy bezpečnosti práce, pretože po príchode na pracovisko bol zamestnanec M. vyzvaný a bolo mu povedané, aby čakal mimo staveniska - prístrešku, ktorý bol ohradený, pričom poškodený si ohradu otvoril svojvoľne sám bez prítomnosti nadriadeného, teda zamestnávateľa s tým, že predtým bol poškodený upozornený a poučený o postupe prác a o tom, že práce sa budú vykonávať nie v tej časti, kde sa mu stal úraz. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že po prerušení prác na drevenom prístrešku zabezpečil vhodným spôsobom prvky strešnej konštrukcie proti neželateľnému pohybu a tieto prvky teda nemohli samovoľne spadnúť.
Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Zástupkyňa žalobcu počas konania zotrvala na žalobe, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3420,94 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 14.12.2011 do zaplatenia.
Z obsahu žaloby vyplýva, že zamestnanec žalovaného B. M. dňa 2.2.2011 nastúpil do práce na pracovisko drevovýroby žalovaného v Jasenove a následne sa s konateľom žalovaného Ľ. Š.S. odviezli na pracovisko EKO MAJER - POD PODSKALKOU - časť Podskalka, kde vykonávali prácu, a to zhotovenie prístrešku pre ovce a dodanie drevnej konštrukcie. Po príchode na miesto vystúpili z auta a pristúpili ku konštrukcii dreveného prístreška, kde sa rozprávali o tom ako budú vymeriavať ďalšie časti drevenej konštrukcie a aký zvolia postup práce. Poškodený B. M. neregistroval, že na konštrukcii sú položené hranoly a dosky, pričom konateľ žalovanej spoločnosti ho neupovedomil o stave konštrukcie. Nakoľko nemali so sebou žiadne náradie, konateľ žalovanej spoločnosti odišiel do dielne vzdialenej cca 50 metrov pre vymeriavacie pásmo, pričom poškodený ostal stáť pri konštrukcii dreveného prístreška. Z konštrukcie dreveného prístreška sa zošmykol jeden z vrchných hranolov, pričom zasiahol hlavu poškodeného a tento v dôsledku nárazu do hlavy spadol a otrasený ostal sedieť na zemi. V zapätí prišiel konateľ žalovanej spoločnosti, ktorý poškodenému poskytol prvú pomoc a zabezpečil prevoz poškodeného do Humenskej nemocnice, kde bol poškodený hospitalizovaný.
Predmetný pracovný úraz bol vyšetrovaný Inšpektorátom práce Prešov pod č. IPV-06-42-2.2/P-J3-11, ktorý vo svojich zisteniach uviedol nasledovné:
- zo strany zamestnávateľa (žalovaného) došlo k porušeniu predpisov BOZP v tom, že po prerušení predchádzajúcich prác na drevenom prístrešku nezabezpečil vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie (krokvy a dosky) proti neželateľnému pohybu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a, Zákona č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku.
- zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov.
Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný bol v čase utrpenia úrazu poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda žalobcu a žalobca vynaložil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného vo výške 3420,94 eur s tým, že žalovaný bol vyzvaný listom žalobcu zo dňa 21.11.2011, ktorý prevzal dňa 28.11.2012 na úhradu tejto sumy s tým, že žalovaný túto sumu žalobcovi nezaplatil.
Žalobca svoj nárok odôvodnil s poukázaním na ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a, Zákona č. 577/2004 Z.z.
Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu v súlade s vyjadrením v odpore proti platobnému rozkazu a v súlade s písomným vyjadrením zo dňa 23.5.2015 zamietnuť, pričom poukazoval na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby sa predchádzalo vzniku škody.
Žalovaný zároveň poukazoval na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, pričom tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, a to v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel zamestnanec žalovaného pán M..
Zástupca žalovaného ďalej poukazoval na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by mal súd skúmať aj spoluzodpovednosť poškodeného, ktorý by mal podľa názoru žalovaného znášať škodu pomerne a v tejto súvislosti navrhoval vypočuť poškodeného pána M. za účelom zistenia miery spoluzavinenia poškodeného.
Z obsahu listu žalobcu zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že predmetným listom žalobca vyzýval žalovaného na úhradu sumy 3420,94 eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa 28.11.2011.
Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29.10.2013 vyplýva, že súd predmetným rozsudkom zamietol žalobu spoločnosti WOOD-HOLZ ŠTENKO SK, s.r.o. Humenné vo veci preskúmania rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 22.3.2012 č. S/2012/01058-2.1, O-19/2012. Z odôvodnenia predmetného rozsudku Krajského súdu v Prešove vyplýva, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel zamestnanec žalovaného pán M. dňa 2.2.2011 s tým, že ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby, pri ktorej postačuje preukázať porušenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie a porušenie povinnosti zo strany žalobcu - zamestnávateľa poškodeného pána M. bolo náležite preukázané a rozhodujúcimi boli prvotné úkony - Rýchle hlásenie o závažnom pracovnom úraze zo dňa 4.2.2011, Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 9.2.2011, Záznam zo šetrenia závažného pracovného úrazu zamestnanca firmy dňa 3.2.2011 s tým, že samotný žalobca, teda zamestnávateľ, predložil tieto dôkazy a bez akýchkoľvek pripomienok podpísal aj Zápisnicu o podaní informácie zo dňa 9.2.2011 a vo vyjadrení k protokolu inšpektorátu práce namietal, že žiadne predpisy neporušil, pokutu, ktorá mu bola uložená správnym orgánom dobrovoľne zaplatil. Z prvotných úkonov správneho orgánu a vyjadrení žalobcu nepochybne vyplýva že žalobca nezabezpečil krokvy a dosky na strešnej konštrukcii proti neželanému pádu, a teda porušil povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd tvrdenia zamestnávateľa o tom, že zakázal zamestnancovi pánovi M. vstup na pracovisko ako aj tvrdenia o tom, že krokvy a dosky boli proti posunu zabezpečené zárezmi považoval za účelové v snahe vyhnúť sa pokute.
Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžo/13/2014 zo dňa 4.11.2014 vyplýva, že týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29.10.2013.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a, Zákona č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d, Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a, Nariadenia vlády č. 396/2006, zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 písm. a, prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3.
Podľa Prílohy č. 3 oddiel II bod 4 Nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. padajúce predmety: ak je to technicky možné, zamestnanci musia byť chránení proti padaniu predmetov, predovšetkým kolektívnymi ochrannými prostriedkami. Materiály a pracovné zariadenia musia byť uložené alebo navŕšené tak, aby nemohli skĺznuť alebo zrútiť sa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.(v znení Nariadenia vlády č. 586/2008) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa 2.2.2011 pracovník - zamestnanec žalovaného B. M. utrpel pracovný úraz na pracovisku žalovaného EKO MAJER - POD PODSKALKOU, pričom tak ako to vyplýva z rozhodnutia Inšpektorátu práce v Prešove k pracovnému úrazu došlo z dôvodu, že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to tým, že na drevenom prístrešku po prerušení predchádzajúcich prác neboli zabezpečené vhodným a bezpečným spôsobom prvky strešnej konštrukcie t.j. krokvy a dosky proti neželateľnému pohybu. Bolo preukázané, že zamestnanec žalovaného utrpel úraz v dôsledku toho, že stál pod drevenou konštrukciou prístreška a z konštrukcie sa zošmykol jeden z vrchných hranolov, ktorý nebol dostatočne zabezpečený.
Je dostatočne preukázané, že k vzniku úrazu, ktorý utrpel zamestnanec žalovaného B. M. došlo tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov bezpečnosti na ochranu zdravia pri práci, pričom zo strany iných osôb nebolo zistené porušenie predpisov, čo vyplýva z obsahu spisu Inšpektorátu práce Prešov, a to prvotných dokladov ako aj z vykonaného šetrenia.
Nakoniec o opodstatnenosti žalobného návrhu svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/41/2012-40 zo dňa 29.10.2013, kde Krajský súd konštatuje, že žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil krokvy a dosky na strešnej konštrukcii proti neželanému pádu, a teda žalovaný porušil predpisy na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Tvrdenia žalovaného v tomto konaní týkajúce sa aj spoluzavinenia zamestnanca pána M. súd považoval iba za účelové, pretože Inšpektorátom práce bolo zistené, že zo strany iných osôb nedošlo k porušeniu predpisov, a preto súd návrh na dokazovanie výsluchom poškodeného pána M. zamietol.
Žalobca preukázal opodstatnenosť žaloby tým, že poškodenému zamestnancovi žalovaného bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 2.2.2011, a keďže došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, a teda protiprávnemu konaniu, žalobca má nárok na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú starostlivosť tak ako to vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a, Zákona č. 577/2004 Z.z.
Súd teda priznal žalobcovi sumu 3420,94 eur, ktorú predstavujú náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému B. M., ktorý bol v čase úrazu poistencom žalobcu.
Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku.
Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. Začiatok omeškania súd stanovil tak ako to požadoval žalobca na deň 14.12.2011, a to s poukázaním na skutočnosť, že výzva na úhradu sumy 3420,94 eur bola doručená žalovanému dňa 28.11.2011 a vo výzve bol žalovaný vyzvaný na úhradu tejto sumy v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalobcovi ako úspešnému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.