Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-152-2015.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/152/2015
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, proti odporkyni R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom obec N., Y. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andreajom Cirom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 178,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a navrhovateľovi Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, krátený súdny poplatok vo výške 9,80 Eur na účet IBAN: SK09 1100 0000 0026 2582 0024, SWIFT: TATRSKBX, variabilný symbol 4428175, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 08. 2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 09. 2013 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 178,47 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty.
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 13Ro/241/2013-31 dňa 16. 12. 2013, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. Tento platobný rozkaz bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 13Ro/241/2013-75 zo dňa 12. 11. 2014, právoplatným dňa 10. 12. 2014 zrušený v plnom rozsahu pre nedoručiteľnosť odporkyni. Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 10. 09. 2015 späťvzatie návrhu zo dňa 07. 09. 2015, ktorým zobral návrh späť v celom rozsahu s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a žiadal, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku za podaný návrh.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na dispozíciu navrhovateľa s návrhom, súd postupoval podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. a konanie pre späťvzatie návrhu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľa. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. 10. 1992, v zmysle záverov ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta, nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si odporkyňa ani žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, súd o ich náhrade rozhodol tak, že náhradu trov konania odporkyni voči navrhovateľovi nepriznal.
Podľa § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 137 O. s. p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V prejednávanej veci sa návrhom na začatie konania navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti poskytnutého úveru podľa zmluvy o úvere. V priebehu konania doručil vedľajší účastník súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu. Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetnú zmluvu uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu potom vedľajší účastník zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom si tiež uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Platné ustanovenie § 93 O. s. p. rozlišuje dve skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. Právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych združení založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho účastníctva, u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny záujem na výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník
osobitným zákonným ustanovením. Keďže právny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi zásadne rovnaké (procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s ohľadom na ústavne zaručené právo každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník sa môže v súdnom konaní nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov vykonaných v rámci konania.
Nárok advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. nie je možné stotožniť s právom (úspešného) účastníka konania na náhradu trov konania v tom zmysle, že (úspešný) účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu trov za všetky úkony advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ust. § 13a vyhlášky. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie práva účastníka a následne účastníkovi neprizná náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ale ani pomocou iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania so zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne. Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 988/2012 zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa zaoberať až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej výške uvažovať.
Súd sa teda najprv zameral na skúmanie toho, či trovy vedľajšieho účastníka, ktoré vynaložil na svoje zastúpenie advokátom, boli trovami účelne vynaloženými v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V prejednávanej veci vedľajší účastník vykonal (okrem samotného vstupu do konania) dva procesné úkony: podaný odpor z 24. 02. 2014 a vyjadrenie zo dňa 21. 11. 2014. Ako už súd uviedol vyššie, obsahom tohto vyjadrenia je 1. poukázanie na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci, odvíjajúci sa od postavenia účastníkov pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere, vrátane poukázania na neprijateľné podmienky, ktoré má táto zmluva obsahovať, avšak bez toho, aby tieto neprijateľné podmienky vedľajší účastník konkretizoval, 2. poukázanie na nedostatok niektorých náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v predmetnej zmluve o úvere a 3. námietka premlčania uplatňovaného nároku.
Na prvom mieste je potrebné uviesť, že všetky vedľajším účastníkom uvádzané argumenty vyplývajú z príslušných ustanovení právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Jednou zo základných zásad konania pred súdmi, ako aj fungovania justície ako takej, je zásada iura novit curia, ktorá má svoj legislatívny odraz v ust. § 121 O. s. p. Súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní bez akýchkoľvek pochybností musí v každej veci, v ktorej sa uplatňuje nárok zo zmluvy, bez návrhu posúdiť prípadný spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd takisto musí aj bez návrhu zistiť, či obsahuje náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež či ich prípadná absencia spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru. Konečne v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2014 (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) musí súd pri rozhodovaní o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliadnuť na prípadné premlčanie tohto nároku.
Súdu je tiež z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 O. s. p. netreba dokazovať, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje ako vedľajší účastník do veľkého množstva prebiehajúcich súdnych konaní na celom území Slovenskej republiky, pričom sa jedná o skutkovo a právne pomerne jednoduché veci, kde si dodávatelia uplatňujú voči spotrebiteľom nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podania, ktoré vedľajší účastník v týchto veciach doručuje súdom, vrátane prejednávanej veci, sú značne všeobecné a rámcové, pod ich (jeden) obsah možno iba dosadiť základné údaje týkajúce za zmluvy o pôžičke, resp. úvere, o odstúpení od zmluvy, resp. vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom konania na tom-ktorom súde v Slovenskej republike. Ide teda o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potom odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na právne závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014, kedy Najvyšší súd SR zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na podnet vedľajšieho účastníka (navyše totožného, ako v prejednávanej veci) proti rozhodnutiam súdov, ktorými nepriznali vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Závery Najvyššieho súdu SR možno aplikovať aj v prejednávanej veci, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne obdobnú situáciu. S prihliadnutím na princíp právnej istoty je tiež potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu, resp. súdov vyššieho stupňa, a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu). V prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd (ne)reflektoval právne závery súdu vyššieho stupňa tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím súdu vyššieho stupňa zmysluplný právny dialóg (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011). Pokiaľ však súd uzavrie, že na odchýlny postup nie sú relevantné dôvody, je rešpektovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súdmi nižšieho stupňa nevyhnutné pre zachovanie princípu právnej istoty, keď jednou zo zákonných úloh Najvyššieho súdu SR je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou rozhodovacou činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Obsahom princípu právnej istoty je princíp predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na predvídateľnosť účinku právnych noriem, ale aj na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku súdneho konania. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. nález sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2007) konštatuje, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Taktiež pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu (napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006).
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanej
veci, nemožno považovať za trovy účelné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
O vrátení súdneho poplatku za návrh súd rozhodol s poukazom na horecitované zákonné ustanovenia a keďže súdny poplatok z návrhu bol zaplatený v sume 16,50,- Eur, po krátení o 6,70 Eur tak súd rozhodol o vrátení 9,80 Eur. Súdny poplatok bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľom systému tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).