Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/306/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: O. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/XX, XXX XX Ž.O., Š. Z. J., o zaplatenie 236,56 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 236,56 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 6,37 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 236,56 eur od 29.05.2015 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 28.05.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.06.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 236,56 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 6,37 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 236,56 eur od 29.05.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 71,93 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že v súlade s ust. boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2012, na základe zmluvy zo dňa 08.01.2015 postúpené na neho. Jeho právny predchodca tak uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 27.03.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,- eur zo strany jeho právneho predchodcu odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 53,47 eur splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 08.01.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ v návrhu uplatnil vo výške 8,25 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 27.01.2015 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 6,37 eur z čiastky 236,56 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na začatie konania Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi dlh vo výške 236,56 eur v členení: 38,08 eur istina, 7,34 eur úrok, 181,61 eur zosplatnená istina, 7,54 eur poistenie Bill protection a 1,99 eur poplatok za možnosť odloženia splátok. Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, písomne vyjadril podaním zo dňa 07.09.2015, v ktorom namietal, že zmluvný vzťah trvá naďalej medzi ním a HCS. Listom právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.03.2015 (pozn. ako ho predložil navrhovateľ vo fotokópii k návrhu na začatie konania) bol oboznámený so skutočnosťou, že HCS, s ktorým podpísal zmluvu, už nie je jeho veriteľom. Zmena veriteľa sa mala údajne udiať postúpením pohľadávok z predmetnej úverovej zmluvy na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2012. Pritom sa neudáva, aký právny vzťah je medzi HCS a navrhovateľom, čo sa postupuje a za akých podmienok, resp. čím sa má navrhovateľ zaoberať. Odporca ďalej namietal, že v podmienkach zmluvy mal byť informovaný, že už pred podpisom úverovej zmluvy mal HCS podpísanú inú zmluvu o tom, že úverovú zmluvu postúpi inému. Odporca vzniesol otázku, či by z jeho strany došlo k podpisu úverovej zmluvy, ak by bol informovaný pri podpise zmluvy, že HCS má jeho záväzky už zmluvne pri podpise zmluvy prenechať inému subjektu ako právnemu nástupcovi, o ktorom on nemá žiadne relevantné informácie. Nikde v úverovej zmluve nie je pritom v podmienkach zmluvy uvedené, že HCS ako veriteľ môže prenechať plnenie z uzatvorených úverových zmlúv pre ďalšieho „nástupníckeho“ veriteľa, v danom prípade navrhovateľa. Ďalej odporca namietal, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky uvedené na samostatných listoch mimo úverovej zmluvy, pričom mal podpisom potvrdiť, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Tieto úverové podmienky pri tom nie sú nikde, ani na poslednej strane, ním podpísané a teda nemusia byť ani totožné s tými, ktoré mu mali byť ukázané a dané k prečítaniu pred podpisom úverovej zmluvy. V ďalšej časti svojho vyjadrenia odporca vo všeobecnosti poukázal na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to či už podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, alebo vnútroštátneho práva SR, avšak v konkrétnostiach nenamietal neprijateľnosť akejkoľvek zmluvnej podmienky obsiahnutej v predmetnej úverovej zmluve. Napokon odporca potvrdil, že s HCS uzavrel úverovú zmluvu č. 4203114225 zo dňa 27.03.2012, na základe ktorej mu HCS poskytla úver vo výške 1.200,- eur, ktoré mal uhradiť 36-timi mesačnými splátkami po 53,47 eur počnúc 15.05.2012, t. j. celkovo sumu 1.789,20 eur s RPMN 31 až 33,2 %. Časť splátok neuhradil, nakoľko sa dostal do zlej finančnej situácie, ktorá stále pretrváva. Rozhodnutie súd v jeho neprospech by mohlo vážne narušiť finančnú existenciu jeho rodiny a prispieť k jej sociálnemu úpadku a rozvratu. Uznáva vyčíslenie svojho záväzku voči HCS ako veriteľovi, s ktorým uzatvoril úverovú zmluvu, pričom však namieta vyčíslenie trov právneho zastúpenia z dôvodu nemorálnosti jeho výšky, keďže ide o cyklostylovaný návrh na začatie konania. Odporca na záver navrhol primeraný odklad splátok, nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácii, za súčasného spísania nového splátkového kalendára po uplynutí doby odkladu splátok. Podľa ust. veta druhá , súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur (ďalej len "drobné spory"). Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. súd v zmysle ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 22.09.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.09.2015. Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Dňa 27.03.2012 uzavrel HCS ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 22 spisu), ktorou sa zaviazal HCS poskytnúť odporcovi bezúčelový úver vo výške 1.200,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,47 eur, a to so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pričom ak by nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahoval poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť tejto splátky mala byť stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, ďalej so splatnosťou ďalších splátok 15. dňa v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 25,44 %, RPMN od 31 % do 33,2 % (pričom odporca mal súhlasiť s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi HCS po poskytnutí úveru), priemernej hodnote RPMN 45,23 %, poplatku za vedeniu účtu (zahrnutom v splátke) vo výške 1,99 eur a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 1.789,20 eur. Odporca zároveň svojim podpisom súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu za úhradu poistného 3,77 eur (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia), ktoré malo byť súčasťou splátky úveru vo výške 53,47 eur. Odporca svojim podpisom na zmluve prehlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi HCS ako poistníkom a Českou poisťovňou ZDRAVÍ a. s. ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Ďalej odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami HCS s kódom ISH211, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tieto prevzal. Podľa ust. Hlavy 5 § 7 Úverových zmluvných podmienok HCS - hotovostný úver s kódom ISH211 (ďalej len „ÚZP“; dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 23 spisu) zmluvné strany sa dohodli, že HCS nie je viazaná tým, na ký účel klient platbu HCS určí. HCS je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky HCS v tomto poradí: na záväzky klienta voči HCS, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. HCS je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí. Podľa ust. Hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie HCS v prípade, že a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa ust. Hlavy 7 § 5 veta posledná ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP alebo v právnych predpisoch. Podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. Podľa ust. Hlavy 20 § 12 ÚZP následkami nesplácania úveru podľa úverovej zmluvy je najmä povinnosť platiť sankcie podľa Hlavy 18, splatenie úveru na požiadanie za podmienok uvedených v Hlave 7 § 3, zmena výšky dohodnutého obchodného úroku, vymáhanie záväzkov klienta v rozhodcovskom alebo súdnom konaní (podľa toho, či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) a postúpenie údajov klienta do evidencie dlžníkov podľa pravidiel uvedených v Hlave 17 § 3. Zo svojej činnosti (napr. z konania vedeného pod spis. zn. ) má súd vedomosť, že podľa zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T má HCS zapísaný v obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom (tento mal zapísaný v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy). Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 08.01.2015 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 32 spisu) vyzýval HCS odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy 496,56 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Podľa str. 23 hromadného poštového podacieho hárku č. L. (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 33 spisu) HCS podal výzvu na odoslanie poštovému doručovateľovi s uvedením adresy odporcu na doručovanie, zhodnou s adresou odporcu, uvedenou v záhlaví tohto rozsudku. Z tejto listiny však nevyplýva konkrétny deň odoslania tejto výzvy. Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 34 spisu) bol úver vo výške 1.200,- eur čerpaný dňa 17.04.2012. Odporcovi bolo predpísaných do zosplatnenia na úhradu 32 splátok vo výške 53,47 eur so splatnosťou prvej splátky 20.05.2012 a nasledujúcich splátok do 15. dňa nasledujúceho mesiaca (15.06.2012 až 15.12.2014). Odporca vykonal nasledovné úhrady: dňa 25.05.2012 v sume 53,47 eur, dňa 08.06.2012 v sume 53,47 eur, dňa 01.08.2012 v sume 58,47 eur, dňa 15.08.2012 v sume 53,47 eur, dňa 17.09.2012 v sume 53,47 eur, dňa 12.10.2012 v sume 53,47 eur, dňa 08.11.2012 v sume 53,47 eur, dňa 19.12.2012 v sume 53,47 eur, dňa 07.01.2013 v sume 53,47 eur, dňa 01.02.2013 v sume 53,47 eur, dňa 01.03.2013 v sume 53,47 eur, dňa 04.04.2013 v sume 53,47 eur, dňa 09.05.2013 v sume 53,47 eur, dňa 31.05.2013 v sume 53,47 eur, dňa 04.07.2013 v sume 53,47 eur, dňa 21.08.2013 v sume 53,47 eur, dňa 22.08.2013 v sume 5,- eur, dňa 12.09.2013 v sume 53,47 eur, dňa 07.10.2013 v sume 53,47 eur, dňa 07.11.2013 v sume 53,47 eur, dňa 09.01.2014 v sume 53,47 eur, dňa 13.02.2014 v sume 53,47 eur, dňa 24.03.2014 v sume 58,47 eur, dňa 07.04.2014 v sume 53,47 eur, dňa 04.06.2014 v sume 58,47 eur, dňa 04.08.2014 v sume 123,94 eur a dňa 21.01.2015 v sume 260,- eur, t. j. celkovo uhradil sumu 1.740,69 eur. Odporcovi boli súčasne účtované poplatky za upomienku I. každý v sume 5,- eur dňa 20.07.2012, dňa 19.08.2013, dňa 20.03.2014, dňa 20.05.2014, dňa 19.06.2014 a dňa 20.08.2014 (celkovo tak 30,- eur) a poplatky za upomienku II. každý v sume 12,- eur dňa 22.07.2014, dňa 16.09.2014, dňa 15.11.2014 a dňa 27.11.2014 (celkovo tak 48,- eur). Napokon boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 38,08 eur (predpis 1.018,39 eur - úhrada 980,31 eur), dlh na úroku vo výške 7,34 eur (predpis 511,16 eur - úhrada 503,82 eur), dlh na zosplatnenej istine vo výške 181,61 eur (predpis 181,61 eur - úhrada 0,- eur), dlh na poistení Bill Protection vo výške 7,54 eur (predpis 124,41 eur - úhrada 116,87 eur), dlh na poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 1,99 eur (predpis 37,81 eur - úhrada 35,82 eur), dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 6,37 eur (1,02 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 38,08 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 + 0,05 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1,99 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 + 0,20 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7,34 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 + 4,89 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 181,61 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 + 0,20 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7,54 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015), t. j. spolu dlh vo výške 242,93 eur. Právny zástupca navrhovateľa, zároveň aj ako splnomocnený zástupca HCS (podľa predloženej plnej moci zo dňa 31.05.2014 na č. l. 16 spisu) listom zo dňa 18.03.2015 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 18 spisu) oznamoval odporcovi, že pohľadávky HCS ako postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2012 boli postúpené na navrhovateľa ako postupníka na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012. Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 1.740,69 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 1.740,69 eur. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. v znení účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. Podľa ust. , , , , , a v znení 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa , j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. 9 ods. 2 v znení účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa ( až 60 v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a . Podľa ust. (ďalej len „“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. v znení účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. v znení účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. v znení účinnom od 01.07.2011 do 31.05.2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa ust. účinnom od 01.07.2011, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ust. v znení účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ust. (ďalej len „“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( ), zmluvy o úvere ( ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o otvorení akreditívu ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ) a zmluvy o vkladovom účte ( ). Podľa ust. , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa ust. v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. , práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na , nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Zmluva o úvere podľa ust. je v zmysle v znení účinnom do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi HCS a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 27.03.2012. Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. a zo strany odporcu nešlo o poskytnutie úveru na účely jeho zamestnania, podnikania alebo povolania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov HCS odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. o spotrebiteľských úveroch a rovnako v zmysle ust. a nasl. . Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. , v zmluve o pôžičke podľa ust. , v kúpnej zmluve podľa ust. a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. . Súd tak vychádzal z toho, že HCS svoju povinnosť podľa ust. splnil poskytnutím peňažnej sumy 1.200,- eur odporcovi dňa 17.04.2012 s tým, že odporca sa mal zaviazať zaplatiť HCS celkovú čiastku v sume 1.789,20 eur a celkovú úhradu za poistenie 135,72 eur (mesačná úhrada za poistenie vo výške 3,77 eur x 36 splátok = 135,72 eur), t. j., že odporca sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 1.924,92 eur, a to v 36 mesačných splátkach vo výške 53,47 eur (36 x 53,47 eur = 1.924,92 eur). Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. a , t. j. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN bola v zmluve uvedená v rozpätí od 31 % do 33,2 %, čo nezodpovedá zneniu ust. , keďže túto je treba uviesť a vypočítať presne na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd mal za to, že neuvedenie určitého jedného údaja o RPMN je nutné považovať z hľadiska dôsledkov takejto chyby navrhovateľa ako veriteľa, ako by tento údaj nebol v zmluve uvedený vôbec. Súčasne aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 53,47 eur, ďalej výška úhrady za poistenie v sume 3,77 eur, ktorá bola súčasťou každej splátky a napokon aj celková čiastka splatná spotrebiteľom (t. j. celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť) v sume 1.789,20 eur [ktorá sa rovnala súčtu všetkých 36-tich splátok bez poistenia, ktoré bolo nákladmi na doplnkovú službu, ktoré však v zmysle cit. ust. nebolo súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a teda ani súčasťou celkovej čiastky, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť podľa cit. ust. ; 53,47 eur - 3,77 eur) x 36 = 49,70 eur x 36 = 1.789,20 eur], nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 53,47 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.200,- eur, je však v zmysle v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (t. j. bez poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok). Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo navrhovateľovi vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.200,- eur a uhradiť poistné vo výške 91,08 eur (mesačne vo výške 2,53 eur ako 7,58 % zo sumy 33,3333 eur, t. j. 1/36 zo sumy 1.200,- eur, ktorá suma 33,3333 eur by mala po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti zodpovedať výške mesačnej splátky úveru bez poistenia), t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi 36 mesačných splátok vo výške 35,8633 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 17.05.2012 (nie ako to bolo uvedené vo výpise čerpania, splátok a úhrad dňa 20.05.2012, keďže prvá splátka mala byť splatná po mesiaci od poskytnutia úveru, k čomu došlo dňa 17.04.2012) a poslednej 36. splátky dňa 15.04.2015 a pri splatnosti 2. až 35. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Preto súd už bez ďalšieho s odkazom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru musí konštatovať, že HCS nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvných úrokov v sume 7,34 eur ako si navrhovateľ uplatňoval, ako aj príslušenstva tejto pohľadávky, t. j. úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7,34 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 v kapitalizovanej sume 0,20 eur a následne od 29.05.2015 do zaplatenia. Rovnako z dôvodu na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru, ako aj z dôvodu, že navrhovateľ vôbec nepreukázal dohodu účastníkov o povinnosti odporcu platiť poplatok za možnosť odloženia splátok, musí konštatovať, že HCS nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie poplatku za možnosť odloženia splátok v sume 1,99 eur ako si navrhovateľ uplatňoval, ako aj príslušenstva tejto pohľadávky, t. j. úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1,99 eur od 27.01.2015 do 28.05.2015 v kapitalizovanej sume 0,05 eur a následne od 29.05.2015 do zaplatenia. Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS a odporcom založený predmetnou úverovou zmluvou sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. a nasl. . Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do (ust. a nasl.) inkorporovaná novelou , ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky podľa vyššie uvedeného ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, na základe ktorej požadoval HCS od odporcu zaplatenie poplatkov za upomienky I. a II. v súhrnnej výške 78,- eur (v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ si návrhom nárok na zaplatenie týchto poplatkov neuplatňoval, keďže na úhradu tejto pohľadávky HCS už započítala časť z úhrad odporcu, ako to vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č. l. 35 spisu; v prípade konštatovania neplatnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP by musela byť časť úhrady odporcu vo výške 78,- eur započítaná na splatenie iných nárokov HCS zo zmluvy, ktoré si však navrhovateľ návrhom uplatňoval). V súvislosti s uvedeným súd považuje tiež za potrebné vysporiadať sa s námietkou odporcu, ktorou spochybňoval to, že navrhovateľom predložený listinný dôkaz - Úverové zmluvné podmienky HCS - hotovostný úver s kódom ISH211 - nemusí byť totožný s úverovými zmluvnými podmienkami, na ktoré odkazuje predmetná úverová zmluva, resp. s ktorými mal mať odporca možnosť sa oboznámiť pred podpisom úverovej zmluvy. Súd túto námietku odporcu považoval za účelovú, a to vzhľadom k tomu, že odporca nepopieral, že by neprevzal úverové zmluvné podmienky, popieral len to, že tie, ktoré predložil navrhovateľ nemusia byť totožné s tými, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy. Ak odporca obdržal pri podpise iné úverové zmluvné podmienky, nič mu nebránilo, aby takýto dôkaz produkoval, čo však odporca neurobil, iba vlastne hypoteticky len spochybňoval identickosť uvedených listín. V kontexte posúdenia otázky (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky podľa ust. Hlavy 18 ods. 1 ÚZP, ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom, je potrebné pristaviť sa pri otázke individuálneho dojednania tejto zmluvnej podmienky. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust , ako aj v ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. v spojení s cit. ust. , ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak), a preto vychádzal súd z toho, že dotknutá zmluvná podmienka nebola individuálne HCS s odporcom dojednaná. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy platného cit. ust. . Toto ustanovenie zásadne transponuje cit. ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.07.2012) Pokiaľ ide o dotknutú zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 ÚZP, kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za upomienku I. vo výške 5,- eur, resp. za upomienku II. vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok HCS na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, za nárok na poplatok za službu poskytnutú HCS spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom) vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal HCS o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 18 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku HCS. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy HCS vyúčtoval titulom poplatkov za upomienky celkovo odporcovi na úhradu sumu 78,- eur (6 x za upomienku I. v sume 5,- eur a 4 x za upomienku II. v sume 12,- eur; vyplýva to z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad), že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z úverovej zmluvy - výška splátky, splatnosť prvej až poslednej splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ). V danom prípade dosiahla výška týchto poplatkov sumu (78,- eur) zodpovedajúcu cca dvom splátkam úveru v súdom konštatovanej výške 35,8633 eur. Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 18 ÚZP nebola individuálne dojednaná, súd dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. . Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy. Neprijateľnosť obsahovo zásadne totožnej zmluvnej podmienky HCS súd navyše judikoval už vo výroku rozsudku č. k. -49 zo dňa 31.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2015, o čom navrhovateľ musí mať vedomosť, keďže bol účastníkom v konaní súdu v uvedenej veci ako navrhovateľ. O tomto má súd vedomosť zo svojej činnosti ( , v dotknutej veci rozhodoval ten istý sudca Mgr. Andrej Kekely). Vzhľadom k tomu, že súd považoval zmluvný základ pre vznik nároku HCS na zaplatenie sumy 78,- eur za neplatný, nebolo možné zo strany HCS oprávnene započítať úhrady odporcu v sume 78,- eur na tieto nároky a súd tak úhrady odporcu v tomto rozsahu započítal na iné oprávnené nároky HCS z predmetnej úverovej zmluvy. Je tak možné konštatovať, že HCS vznikol len nárok na zaplatenie 36 splátok úveru v už konštatovanej výške súdom 35,8633 eur vrátane úhrady za poistenie (z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), t. j. sumy 1.291,08 eur (36 x 35,8633 eur = po zaokrúhlení 1.291,08 eur). Ako vyšlo v konaní najavo odporca v danom prípade zaplatil HCS sumu 1.740,69 eur, t. j. sumu o 449,61 eur vyššiu ako bol povinný (sumu 1.291,08 eur uhradil odporca už ku dňu 07.04.2014, t. j. ešte pred splatnosťou 24. splátky). Preto pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 219,69 eur ako úverovej istiny (38,08 eur ako istina + 181,61 eur ako zosplatnená istina), súd musí konštatovať, že takýto nárok HCS zanikol už plnením zo strany odporcu ( ). Uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o nároky HCS na zaplatenie úhrady za poistenie v celkovej oprávnenej výške 91,08 eur (2,53 eur x 36 splátok). Keďže k uhradeniu celej sumy 1.740,69 eur zo strany odporcu došlo dňa 21.01.2015, kedy odporca vykonal poslednú úhradu v sume 260,- eur, odporca sa s plnením jeho peňažných záväzkov nemohol dostať do omeškania dňom 27.01.2015, t. j. dňom, od ktorého si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to či už v kapitalizovanej sume, resp. následne od 29.05.2015 do zaplatenia, a to z dôvodu, že plnením odporcu jeho peňažné záväzky z predmetnej úverovej zmluvy zanikli ešte predo dňom 27.01.2015. Súd tak v konaní nemal preukázané, že by niektorý z nárokov uplatnených navrhovateľom, ktoré súd považoval za vzniknutý oprávnene, nebol už zanikol pred podaním návrhu na začatie konania. Súčasne s poukazom na už vyššie konštatovanú neoprávnenosť ostatných navrhovateľom uplatňovaných nárokov (ktoré ani HCS platne nevznikli) súd musel návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietnuť. Na dôvažok však súd považuje za potrebné, aj vzhľadom k obsahu vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania, poukázať na to, že navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno ( ) na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že mal nadobudnúť žalovanú pohľadávku s jej príslušenstvom postúpením na základe zmluvy uzavretej s HCS ako postupcom dňa 08.01.2015 (ako je to uvedené v návrhu na začatie konania), t. j. že vstúpil do práv pôvodného veriteľa. Ako dôkaz preukazujúci postúpenie pohľadávky navrhovateľ v konaní produkoval oznámenie Advokátskej kancelárie GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. ako právneho zástupcu HCS zo dňa 18.03.2015 adresovaného odporcovi (oznámenie podľa ust. ), v ktorom sa však udáva, že k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS a odporcom dňa 27.03.2012 pod č. 4203114225 malo dôjsť na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 (teda nie zo dňa 08.01.2015 ako to tvrdil navrhovateľ v návrhu na začatie konania). Pochybnosti o pravdivosti údajov v predmetnom oznámení zo dňa 18.03.2015 vyvoláva u súdu aj tá skutočnosť, že pokiaľ mala byť pohľadávka HCS postúpená zmluvou zo dňa 12.09.2012, je nelogické, aby HCS ešte ako veriteľ vyzýval odporcu k splateniu celého úveru výzvou až zo dňa 08.01.2015 (ktorú navrhovateľ sám ako listinný dôkaz produkoval). Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. , nakoľko odporca bol bezpochybne v celom rozsahu úspešný. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. veta prvá odporca návrhom neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.