Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-310-2014.pdf
PDF · 129.8 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/310/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Bratislava, Rača, Osadná 2, IČO: 46 132 767, zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881 proti odporcovi M. P., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., N. XX, o zaplatenie 255,20 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 90,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100,- € od 27.04.2012 do 07.08.2013 a zo sumy 90,- € od 08.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v čl. I zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX. uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 29.03.2012 a v čl. 15 bod 15.2. Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX v znení: „Ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 (tridsať) kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorázovú pokutu za omeškanie plnenia:
- vo výške 25 € (slovom dvadsaťpäť eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 1 € - 99 €;
- vo výške 50 € (slovom päťdesiat eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 100 € - 199 €;
- vo výške 75 € (slovom sedemdesiatpäť eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 200 € - 300 €“ je n e p r i j a t e ľ n á a z toho dôvodu n e p l a t n á.
IV. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 255,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,- € od 27.05.2012 do 07.08.2013, 9,50 % ročne zo sumy 122,- € od 08.08.2013 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 50,- € od 28.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 29.03.2012 bola medzi ním ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi sumu 100,- €, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť. Súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky. Úrok bol 32,- € a celková výška úveru bola 132,- €. V súlade s čl. 2 bod 2.2. Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že peňažné prostriedky poukázal bankovým prevodom na účet odporcu, z ktorého odporca uhradil registračný poplatok 0,01 €. Poukázal na čl. 3 bod 3.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého má nárok na úrok z omeškania 2 % denne zo splatnej sumy s tým, že si uplatňuje takýto úrok z omeškania len za dobu 30 dní, následne si uplatňuje
len zákonný úrok z omeškania. Taktiež si uplatnil zmluvnú pokutu 50,- €, podľa čl. 15 bodu 15.2 Všeobecných obchodných podmienok.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Na výzvu súdu navrhovateľ dňa 09.07.2015 oznámil, že nedisponuje dokladom o úhrade sumy 10,- € zo strany odporcu, ktorú sumu odporca uhradil bankovým prevodom, pričom uvedené nepovažoval za prekážku vydania platobného rozkazu vo veci. Zopakoval, že podľa čl. 3 bod 3.1 Všeobecných obchodných podmienok má nárok na úrok z omeškania 2 % denne zo splatnej sumy s tým, že si uplatňuje takýto úrok z omeškania len za dobu 30 dní po splatnosti úveru, následne si uplatňuje len zákonný úrok z omeškania.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 372u a § 200ea ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia boli účastníkom doručené poštou. Súd vychádzal z návrhu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX zo dňa 29.03.2012, výpisov z účtu navrhovateľa, písomného vyjadrenia navrhovateľa a zistil nasledovné:
Dňa 29.03.2012 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver 100,- €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť zvýšený o úrok 32,- € (417,44 % ročne), s jednorazovou splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 26.04.2012. RPMN úveru predstavovala 3630,50 %. Podľa bodu 1 zmluvy klient, ktorý nesplnil povinnosť platiť pôžičku v deň splatnosti, musí zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 2 % za každý deň omeškania zo splatnej sumy, ktorá nebola včas splatená, a to za každú jednu poskytnutú pôžičku. Úroky z omeškania sa začnú merať nasledujúci kalendárny deň po dni splatnosti pôžičky a účtovanie končí v ten deň, keď bude klientom zaplatená splatná čiastka, vrátane sankčných poplatkov za neplnenie, pripísané na bankový účet veriteľa nasledujúcim dňom po dni splatnosti pôžičky a účtovanie končí v ten deň, kedy klient uhradí splatnú čiastku, vrátane sankčných poplatkov za neplnenie, na bankový účet veriteľa. Ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 (tridsať) kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorázovú pokutu za omeškanie plnenia: vo výške 25 € (slovom dvadsaťpäť eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 1 € - 99 €; vo výške 50 € (slovom päťdesiat eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 100 € - 199 €; vo výške 75 € (slovom sedemdesiatpäť eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 200 € - 300 €. Priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nebola.
Súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 3 bod 3.1. a v čl. 15 bod 15.1 obsahujú obsahovo podobné dojednanie o úroku z omeškania ako bod č. I zmluvy. Taktiež v čl. 15 bod 15.2 sa nachádza obsahovo podobné dojednanie zmluvnej pokuty ako v bode č. I zmluvy.
Navrhovateľ dňa 29.03.2012 odoslal na účet odporcu sumu 100,- €.
Odporca svoj dlh zo zmluvy o úvere splnil len čiastočne, pričom podľa tvrdení navrhovateľa, ktoré odporca žiadnym spôsobom nerozporoval, uhradil sumu 10,- €, a to dňa 07.08.2013.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetných zmlúv v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 29.03.2012.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 29.03.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.03.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. c/ na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 2 z.č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu 29.03.2012 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“) na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1) 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2) 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 3) 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4) 5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6) 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona.
Podľa § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11) 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností, 12)
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov. 13)
Podľa § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku informácie uvedené v odseku 1 je dodávateľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v primeranom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je k dispozícii a je dostupné spotrebiteľovi; to platí aj pre informácie uvedené v odseku 5, ak osobitný zákon 15) neustanovuje inak. Primeraným časovým predstihom sa rozumie čas, ktorý potrebuje spotrebiteľ na posúdenie informácií a zmluvných podmienok podľa tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný sčasti.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi účastníkmi došlo k poskytnutiu finančnej služby navrhovateľom odporcovi - k uzavretiu zmluvy na diaľku v zmysle § 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ v zmysle § 2 písm. c/ a d/ zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ dodržal svoju zákonnú povinnosť poskytnúť odporcovi informácie stanovené v § 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, spôsobom stanoveným v § 4 ods. 6 zákona.
Na druhej strane nebolo v konaní zistené, že by odporca od zmluvy odstúpil podľa § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
Účastníci teda uzatvorili dňa 29.03.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na diaľku, prostriedkami elektronickej komunikácie, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol na jeho požiadanie peňažné prostriedky a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené odplatu za poskytnutie úveru jednorazovo, ku dňu 28.04.2012. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke definované v § 657 Občianskeho zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcom - dlžníkom ako spotrebiteľom.
Súd zmluvu posudzoval aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je pravdou, že vo veci ide o spotrebiteľský úver, ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, a teda nejde o spotrebiteľský úver v pravom slova zmysle (§ 1 ods. 2 písm. písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch), avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je tzv. iným veriteľom podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, aj na takýto zmluvný vzťah sa podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch aplikujú niektoré zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, a to o.i. aj § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sankcie za nedodržanie ust. § 9 zákona.
Súd po preskúmaní veci zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.03.2012 neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. y/).
Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a súčasne priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však text zmluvy ani Zmluvných podmienok údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnený podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, neobsahuje. Vzhľadom k tomu považuje sa predmetná pôžička v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov.
Je pravdou, že doslovné znenie § 11 ods. 1 písm. a/ z.č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu 29.03.2012 sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úver len v takom prípade, ak zmluva nebola uzavretá písomne a zároveň neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa dôvodovej správy k § 11 z.č. 129/2010 v znení účinnom do 31.12.2012 zákon mal ustanoviť určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver. Predmetné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 352/2012 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu cieľom tejto zákonnej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice 2008/48/ES na stanovenie účinných, primeraných a odrážajúcich sankcií. Tento mechanizmus by mal motivovať veriteľa a zároveň prinášať spotrebiteľovi finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa.
Z uvedeného vyplýva, že pôvodným zámerom zákonodarcu bolo v súlade so smernicou 2008/48/ES sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úver jednak v prípade, že zmluva o úvere nebola uzavretá písomne a jednak v prípade, že zmluva je síce uzavretá písomne, ale neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Uvedené vyplýva i z logického výkladu citovaného zákonného ustanovenia, pretože v prípade, že zmluva o úvere by nebola uzavretá v písomnej forme, zrejme by bolo prakticky nemožné pre veriteľa dostatočne preukázať, že napriek tomu v nej boli dojednané v ústnej forme všetky zákonné náležitosti, ktoré pozostávajú z množstva číselných údajov.
Keďže úver je v dôsledku absencie údaja o priemernej RPMN bezúročný a bez poplatkov, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len nesplatenú istinu. Odporca z poskytnutej sumy 100,- € uhradil navrhovateľovi sumu 10,- € dňa 07.08.2013. Neuhradená suma istiny je tak vo výške 90,- €. Vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie úroku 32,- € a poplatku za notifikačnú SMS/e-mail alebo poštovú zásielku 4,- €, súd návrh zamietol. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o uplatnený poplatok, navrhovateľ v konaní ani nepreukázal, že by odporcovi takúto notifikačnú SMS/e-mail alebo poštovú zásielku odoslal.
Keďže odporca dobrovoľne neplnil navrhovateľovi svoj dlh, dostal sa s plnením celej dlžnej sumy do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru 26.04.2012, teda dňom 27.04.2012. Základná úroková sadzba ECB platná od 14.12.2011 do 10.07.2012 bola 1 %.
Navrhovateľ si uplatnil zo žalovanej sumy úveru jednak úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 132,- € od 27.05.2012 do 07.08.2013, 9,50 % ročne zo sumy 122,- € od 08.08.2013 do zaplatenia a jednak vyčíslený úrok z omeškania 2 % denne (t.j. 730 % ročne) zo sumy 132,- € od 27.04.2015 do 27.05.2012 vo výške 79,20 €.
Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu pritom nevylučuje, aby si zmluvné strany dohodli úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou aj odchylne od
zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je ale jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. R 5/2000).
V zmysle uvedeného, je dohoda účastníkov o výške úroku z omeškania, obsiahnutá v bode I. zmluvy, čl. 3 bod 3.1. a čl. 15 bod 15.1 Všeobecných podmienok absolútne neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška dojednaného úroku z omeškania (2 % denne, t.j. 730 % ročne) viac ako 700-násobne prekračuje hornú hranicu stanovenú § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013.
Súd ďalej navrhovateľovi nepriznal úrok z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne od 08.08.2013, pretože podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 9 % platných ku dňu 27.04.2012 (8 % + 1 %). Je pravdou, že podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba ECB, je výška úrokov z omeškania o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, ale len za predpokladu, že je to pre veriteľa výhodnejšie. Keďže ku dňu 08.08.2013 bola základná sadzba ECB 1,50 %, takto vypočítaný úrok z omeškania by predstavoval sadzbu 8,50 % (7 % + 1,5 %), čo by pre veriteľa výhodnejšie nebolo.
Navrhovateľovi teda súd v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal zákonný úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 100,- € od 27.04.2012 do dňa 07.08.2013 a zo sumy 90,- € od 08.08.2013 do zaplatenia.
Vo zvyšku úrokov z omeškania, vrátane vyčísleného úroku z omeškania 2 % denne zo sumy 132,- € od 27.04.2015 do 27.05.2012 vo výške 79,20 €, súd návrh zamietol.
Ďalej si navrhovateľ v konaní uplatnil zmluvnú pokutu 50,- €. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práv a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne, so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.03.2012 má charakter formuláru a jej súčasťou boli Všeobecné podmienky, ktorých text odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Z úradnej činnosti súdu je totiž známe, že navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom obdobných štandardných formulárových zmlúv, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy, teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo zistené a navrhovateľom ani tvrdené, že by zmluvnú pokutu s odporcom individuálne vyjednal.
Uvedené súd konštatoval s ohľadom na to, že zmluvné dojednanie, obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.03.2012, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu. Súd pritom nespochybňuje možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch, musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok, s ohľadom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov a so zreteľom na sankcionovanie neplnenia si povinností na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu.
V danej veci zmluvná pokuta, tak, ako je dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.03.2012, je neprimeranou sankciou, a to vzhľadom na viaceré aspekty:
V danej veci bol pri uzatváraní zmluvy prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ktorá skutočnosť sama osebe vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Navrhovateľ pritom vôbec nerozlišuje výšku neuhradenej sumy dlhu, ktoré spotrebiteľ nezaplatí (či neuhradí dlh vôbec, alebo ho uhradí len čiastočne). Ďalším aspektom je výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, keď odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 100,- €. Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná na sumu 50,- €, čo predstavuje 50 % z výška samotnej pôžičky.
Na základe všetkých uvedených okolností súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú a z tohto dôvodu návrhu navrhovateľa vani v tejto časti (o zaplatenie 50,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.05.2012 do zaplatenia) nemohol vyhovieť.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ i odporca mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 255,20 € prevýšil pomer úspechu (35 %) a neúspechu (35 %) odporcu pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a predstavoval zhruba 30 %, v ktorej výške mu vzniklo i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.