Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/44/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému G. Y. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 25. 3. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 21. septembra 2015 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného Róberta Y..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. 3. 2015 uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 30.11.2011 okolo 21.40 hod. pred priemyselným parkom, pri obci Kechnec, okres Košice - okolie, viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČ: KS - 161 CI neprimeranou rýchlosťou v rozmedzí od 77,5 do 82,4 km/hod, pričom primeraná rýchlosť vozidla zodpovedajúca rozhľadu vodiča na neosvetlenú vozovku v nočných podmienkach bola za aktuálnych adhéznych podmienok v rozmedzí 48,7 až 52,8 km/hod., kde na priamom úseku vozovky v čase, kedy míňal autobus, ktorý sa rozbiehal zo zastávky v protismernom jazdnom pruhu, spoza neho z ľavej strany vybehla na vozovku do jeho smeru jazdy chodkyňa P. V., na ktorú nereagoval včas a prednou časťou vozidla narazil do chodkyne, v dôsledku čoho táto utrpela pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri polytraume, na následky ktorého dňa 4.12.2011 zomrela v Nemocnici s poliklinikou v Košiciach.

Bol mu zato podľa , , , , uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa , sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa , mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor a obžalovaný.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania nenamietal zistenie skutkového stavu, ale namietal prekvalifikovanie konania obžalovaného z odseku 2 na odsek 1 § 149 Tr. zák., pretože podľa názoru prokurátora obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Svoj právny názor odôvodnil tým, že obžalovaný G. Y. aj keď v kritickom úseku premával dovolenou rýchlosťou v rozmedzí 77,5 - 82,4 km/hod. viedol motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou, pretože za primeranú rýchlosť vozidla bola znalcom z odboru dopravy vypočítaná rýchlosť v rozmedzí 59,6 - 62,7 km/hod., ktorá bola zodpovedajúca rozhľadu vodiča na neosvetlenú vozovku v nočných podmienkach za aktuálnych adhéznych podmienok suchej vozovky v čase dopravnej nehody.

Podľa názoru prokurátora obžalovaný videl zastavený autobus pred vchodom do firmy Magneti Marelli a mal možnosť predpokladať chodcov na vozovke a tak prispôsobiť rýchlosť svojho vozidla svetelným podmienkam dohľadu a adhéznym podmienkam vozovky.

V danom prípade porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi, t. j. obžalovanému bolo spojené so vznikom ťažkého následku - smrti poškodenej, ktorý je nenapraviteľný a preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením okresného súdu, že o porušenie dôležitej povinnosti ide iba v prípade, keď konanie páchateľa v značnej miere zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie.

V súvislosti s tým považoval aj uložený trest za mierny a neadekvátny.

Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vo výroku o vine a treste a sám vo veci rozhodol. Konkrétny druh a výšku uložených trestov nenavrhol.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby krajský súd alternatívne sám rozhodol a uznal prísnejšiu kvalifikáciu žalovaného skutku, resp. aby vec zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s vysloveným právnym názorom o prísnejšej kvalifikácii. Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní veľmi podrobne rozobral dopravnú situáciu, za ktorej došlo k dopravnej nehode a poukázal na skutočnosť, že z výpovedí svedkov sa preukázalo, že k nehode došlo na mieste, kde autobus obvykle nestál.

Svedkovia nehody sa dokonca vyjadrili, že v mieste dopravnej nehody autobus zastavovať nesmel, pretože šoféri tam obvykle zastavovať odmietali. Išlo o miesto, kde nebolo žiadnym spôsobom označené ako zastávka, nenachádzal sa tam ani prechod pre chodcov, ani žiadne dopravné značenie, ktoré by na možný zvýšený pohyb chodcov upozorňovalo.

Obžalovaný ďalej poukázal na výpoveď svedka P., ako aj na ďalších svedkov, ktorí vypovedali, že autobus už bol v čase stretu jeho vozidla s poškodenou v pohybe, pričom z jeho pohľadu až do momentu „míňania sa s autobusom“ nebolo možné zistiť, že sa jedná o približujúci autobus a že tento autobus stál na mieste, ktoré na to nie je určené a nie je žiadnym spôsobom ako zastávka označené. Podľa názoru odvolateľa nemohol a nemal dôvod predvídať, že za autobusom stoja na ceste ľudia, ktorí budú cez cestu prechádzať.

Obžalovaný ďalej podrobne rozobral závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že poškodená vbehla do jazdnej dráhy vozidla, ktoré on riadil, ktoré bolo takmer do poslednej chvíle pred zrážkou zakryté odchádzajúcim autobusom. Poukázal na výpovede svedkov K. a L., ktorí vypovedali, že poškodená vbehla na vozovku bez toho, aby sa presvedčila, či sa po nej pohybuje nejaké vozidlo. Poškodená sa pohybovala rýchlo po vozovke a mala nasadenú aj kapucňu, čo znižovalo jej možnosť reagovať na zvuk prichádzajúceho vozidla. Poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej zaregistrovanie objektov na krajnici ešte nutne neznamená ich rozpoznanie a vyhodnotenie ako chodcov, ktorí môžu vstúpiť do vozovky.

V ďalšom podrobne rozobral a dospel k záveru, že pokiaľ za štandartných, nesťažených poveternostných podmienok premával na rovnej ceste rýchlosťou, ktorá neprekročuje rýchlosť maximálne povolenú, ani sa nepohyboval na jej hranici, nie je možné „hovoriť“ o zavinenom porušení dôležitej povinnosti.

V ďalšej časti písomného odôvodnenia podrobne poukázal a rozobral aj konanie poškodenej, ktorá, čo bolo potvrdené aj znaleckým dokazovaním, vbehla do jazdnej dráhy vozidla, pričom v danom čase už mala možnosť vozidlo vidieť, avšak žiadnym spôsobom sa nepresvedčila o tom, či môže na vozovku vstúpiť. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej obmedzenie týkajúce sa primeranej rýchlosti má úzky vzťah s povinnosťou vodiča, napríklad prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného okolnostiam, ktoré možno predvídať. Z technického hľadiska tak nemôže ísť o prekážku náhlu vtedy, ak vodičovi vbehne do vozovky napríklad dieťa hrajúce sa vedľa cesty a ktoré vodič predtým videl alebo napríklad aj vstúpi do vozovky chodec spoza autobusu, stojaceho na vyznačenej autobusovej zastávke, čo sa však v danom prípade nestalo.

Obžalovaný tak v podrobnom podanom odvolaní, na ktoré krajský súd poukazuje len v jeho podstatných častiach navrhol, že pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru o jeho vine je toho názoru, že jeho konanie nie je možné kvalifikovať ako porušenie dôležitej povinnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného navrhol rozhodnúť v zmysle petitu podaného odvolania a zároveň aby odvolanie prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajcu a na verejnom zasadnutí vyjadril ľútosť, že z ľudského hľadiska je život nenahraditeľný, ale on skutočne tomu nevedel zabrániť.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom všetky vykonané dôkazy vykonával v súlade so zákonom a dôkazy po ich vykonaní vyhodnocoval jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne a aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu a zákonnému zisteniu skutkového stavu tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Tu krajský súd konštatuje, že zistenie skutkového stavu tak, ako ho ustálil okresný súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v podstate ani nenapádal prokurátor a ani obžalovaný.

K zistenému skutkovému stavu krajský súd poukazuje na veľmi podrobné zdôvodnenie zo strany okresného súdu, ktorý v rozsudku veľmi podrobne poukázal na výpoveď obžalovaného, ako aj na výpovede svedkov Kataríny K., Andrey S., U. V., P. L., ako aj na výpoveď svedka H. U., na vykonané znalecké dokazovanie znalcov z odboru dopravy a z odboru zdravotníctva o príčine smrti poškodenej.

Z výpovedí týchto svedkov, na ktoré krajský súd poukázal bolo preukázané, že autobus zastal oproti firme s tým, že všetci vystúpili a keď autobus odišiel, poškodená chcela prejsť na druhú stranu, pričom sprava išlo vozidlo, ktoré zachytilo poškodenú.

Z výpovede svedka T. P. - spolujazdca vo vozidle, ktoré viedol obžalovaný vyplýva, že pri firme Magneti Marelli spoza autobusu „vyskočila“ neznáma osoba, kde došlo k zrážke s poškodenou.

Okresný súd ďalej podrobne poukázal na výpoveď svedka H. U., ktorý vypovedal, že on ako vodič autobusu viezol zamestnancov v priemyselnom parku na nočnú smenu a keďže cestujúci ho poprosili, aby zastal pred závodom, lebo medzi dvoma zastávkami je veľká vzdialenosť, on zastal. Po zastavení na autobuse otvoril predné dvere a upozornil cestujúcich, aby počkali, kým autobus odíde.

V súvislosti s týmito svedeckými výpoveďami okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne rozobral závery znalca z odboru dopravy N.. Y. G., pretože znalec pri podaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých zistených skutočností majúcich vplyv na zistenie príčin dopravnej nehody.

Znalec N.. Y. G. v svojom závere sa tak vyjadril, že základnou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo vbehnutie poškodenej do jazdného koridoru vozidla VW Passat spoza zadnej časti autobusu SAD v čase, keď sa vo vzdialenosti od miesta zrážky v rozmedzí 15,2 metra až 23 metra v protismernom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo VW Passat prevádzkovou rýchlosťou 77,5 až 82,4 km/ hod. Z technického hľadiska primeraná rýchlosť vozidla bola v rozmedzí 59,6 až 62,7 km/hod.

Jednou z príčin dopravnej nehody tak bola aj jazda vyššou rýchlosťou, než bola technicky primeraná, ktorú znalec po vykonaní rekonštrukcie, vzhľadom na zameranie dosvitu reflektorov, ktoré mali dosvit do vzdialenosti 41,7 metra, bola určená v rozpätí 48,7 až 52,8 km/hod.

Zo záverov znaleckého posudku, ako aj z protokolu o dopravnej nehode vyplýva, že v danom úseku cesty, kde došlo k dopravnej nehode bola najvyššia povolená rýchlosť 90 km/hod.

Po vyhodnotení takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k právnemu názoru, že konanie obžalovaného z hľadiska subjektívnej stránky treba posudzovať ako vedomú nedbanlivosť, pretože obžalovaný vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Podľa názoru okresného súdu obžalovaný keď videl pred sebou na ľavej strane vozovky v nočných podmienkach „pohýnajúci sa autobus“, mal znížiť rýchlosť vozidla aj napriek tomu, že na danom úseku cesty nebolo dopravnými značkami riadne obmedzenie rýchlosti, pretože mohol predpokladať prítomnosť chodcov na vozovke.

Podľa názoru okresného súdu pohyb poškodenej, ktorá vybehla spoza autobusu nemožno vyhodnotiť ako náhlu prekážku, pretože obžalovaný mal jazdiť takou rýchlosťou, aby zastavil vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

S týmto vysloveným právnym názorom okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd, pretože má oporu v rozsiahlom vykonanom dokazovaní a je v súlade aj s vykonaným znaleckým dokazovaním z odboru dopravy o príčinách vzniku dopravnej nehody.

Okresný súd po správnom zistenom skutkovom stave konanie obžalovaného prekvalifikoval z odseku 2 na odsek 1 § 149, pretože dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby obžalovaný závažnejším spôsobom porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, postavenia, funkcie alebo mu uložené podľa zákona v zmysle § 138 písm. a/ Tr. zák.

Podľa názoru okresného súdu o porušenie dôležitej povinnosti ide iba v prípade, keď konanie páchateľa v značnej miere zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie.

Aj podľa názoru krajského súdu po vykonanom dokazovaní na vznik a príčinu dopravnej nehody nebolo možné dospieť k záveru, že by obžalovaný tak, ako na to poukázal okresný súd porušil dôležitú povinnosť vodiča motorového vozidla.

K tomuto záveru krajský súd dospel v súlade s právnym názorom okresného súdu a oproti okresnému súdu tento záver ešte dopĺňa :

Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný síce viedol motorové vozidlo dovolenou rýchlosťou v danom úseku, kde bola povolená rýchlosť 90 km/hod., ale vzhľadom tak, ako to správne konštatoval okresný súd, na výhľadové pomery vozidlo viedol neprimeranou rýchlosťou v rozmedzí od 77,5 do 82,4 km/hod., pričom na vzniknutú dopravnú situáciu z technického hľadiska primeraná rýchlosť bola 48,7 - 52,8 km/hod. Samotné prekročenie primeranej rýchlosti s konkrétnou rýchlosťou, ktorou viedol obžalovaný motorové vozidlo by podľa názoru krajského súdu bolo porušenie dôležitej povinnosti, avšak v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj spoluzavinenie poškodenej, ktorá v nočných podmienkach vybehla spoza autobusu do vozovky bez toho, aby prechádzala cez prechod pre chodcov, resp. ako chodkyňa sa presvedčila, či môže bezpečne prejsť cez vozovku, kde nie je určený prechod pre chodcov.

Porušenie dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla v tomto konkrétnom prípade by bolo možné kvalifikovať ako porušenie dôležitej povinnosti v súvislosti s prekročením primeranej rýchlosti v konkrétnych podmienkach, podľa názoru krajského súdu len vtedy, pokiaľ by to bolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody a stretu motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný s poškodenou bez toho, aby poškodená svojím „vybehnutím“ spoza autobusu mala vplyv na vznik stretu s motorovým vozidlom.

V konkrétnom posudzovanom prípade bolo preukázané, že autobus zastavil mimo priestorov vyznačenom ako zastávka a poškodená prechádzala cez vozovku do jazdnej dráhy v protismere idúceho motorového vozidla, čo podľa zaužívanej súdnej praxe, na čo správne poukázal aj obžalovaný v podanom odvolaní, nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyhodnocovať pri kvalifikácii konania obžalovaného ako vodiča motorového vozidla ako porušenie dôležitej povinnosti, pretože podľa názoru krajského súdu pri tomto konkrétnom posudzovanom prípade a pri posudzovaní právnej kvalifikácie odstavca 2 § 149 Tr. zák. je potrebné brať do úvahy v súvislosti s konaním obžalovaného, aj konanie poškodenej.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie prokurátora do viny a neuznania prísnejšej právnej kvalifikácie považoval ako nedôvodné. Taktiež ako nedôvodné považoval odvolanie obžalovaného do viny ako nedôvodné, akceptujúc vyslovený právny názor zo strany okresného súdu v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V súlade so zákonom je aj uložený trest obžalovanému vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov, pretože okresný súd sa zákonným spôsobom riadil ustanovením § 34 Tr. zák. a prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri prevahe poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu prihliadol aj na spoluzavinenie poškodenej na vzniku dopravnej nehody.

Aj podľa názoru krajského súdu podmienečne uložený trest odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 30 mesiacov splní účel trestu a je v súlade so základnými zásadami ukladania druhu a výmery trestu podľa § 34 Tr. zák.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.