Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-33-2020.pdf
PDF · 144.54 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX-XX, XXX XX U., právne zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom Hodžova 13, 010 01Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline domáhal vyslovenia nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu rozhodnutia správneho orgánu v prvom stupni č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 27. apríla 2020. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, ktoré posúdenie malo vplyv na určenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko mu neboli zohľadnené iné diagnózy, ktoré majú vplyv na obmedzenie jeho pohyblivosti. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín, ktorý zotrval na svojom pôvodnom závere miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%. Namietal žalobca, že žalovaný posúdil jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Žilina v jeho neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 11.08.2020, a to z dôvodu opatrení prijatých počas krízovej situácie podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Došlo k vysloveniu záverov, že účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z., vzhľadom pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 25%, ale je 35%. Súčasťou odôvodnenia postihnutia žalobcu je aj označenie právnej úpravy, podľa ktorej bola určená choroba podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v platnom znení zaradené do kapitoly XV, oddiel E, ako aj podkladov lekárskych správ uvedených v odôvodnení. V žalobe žalobca citoval § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca mal za to, že jeho zdravotný stav bol posúdený nesprávne, bez jeho prítomnosti, a preto sú dôvody na zrušenie rozhodnutia.
2. Žalobca v žalobe primárne dôvodil, že k posudzovaniu jeho zdravotného stavu došlo bez jeho prítomnosti v rozpore s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je súčasťou posudzovanej osoby v čase samotného posudzovania účasť nevyhnutná. Citované zákonné ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť osobnej účasti posudzovanej osoby, pokiaľ táto osoba trvá na svojej prítomnosti. Okrem preukázania ďalších diagnóz, ktoré podľa žalobcu neboli v rámci posudzovania zohľadnené, pričom podľa žalobcu majú vplyv na záver vyslovenia miery poklesu vykonávania zárobkovej činnosti, je zrejmé, že žalobca vyjadril požiadavku svojej osobnej účasti pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Žalovaný posudzovanie zdravotného stavu bez jeho neprítomnosti odvodzoval výlučne s poukazom na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa mení Zákonník práce a ktorým sa doplňujú niektoré zákony. Pre účely zisťovania tak závažnej skutočnosti, akou je posúdenie zdravotného stavu pre účely priznania, resp. nepriznania invalidity, neumožňujú aplikáciu daných ustanovení, nakoľko platí výlučne postup podľa „§ 135 ods. 5“ zákona č. 461/2003 Z. z. (č. l. 3 spisu). Z ustanovení § 135 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, a to § 153 ods. 8 zákona, posudkový lekár pre účely zistenia objektívneho stavu a vyslovenia záveru o miere poklesu schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti môže, teda musí vplyv diagnózy, a to aj bez ohľadu prípadného zlepšenia, konzultovať a posudzovať za prítomnosti obvodného lekára, resp. odborného lekára, u ktorého je táto osoba v liečení. Výlučne týmto postupom je možné dospieť k správnemu určeniu percentuálnej miery poklesu vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá v danom prípade mohla byť posúdená podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) - prílohy k zákonu č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Vo vzťahu k pridruženým ochoreniam, ktoré boli v rámci odvolacieho konania podľa žalobcu preukázané, je podľa žalobcu nepostačujúce tvrdenie pridruženého ochorenia dokladované lekárskymi vyšetreniami, neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože vyšetreniami je dokumentované pri ambulantnej liečbe zlepšenie. Zdôraznil žalobca, že ide o ochorenia, ktoré sú nezvratné, chvíľkové zlepšenie nemôže byť záverom pre priznanie zvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10%. Práve z týchto dôvodov sa vyžadovala podľa žalobcu prítomnosť ošetrujúceho lekára, resp. záver neurologického vyšetrenia, ktorý uvádza koxartróza obojstranne, výsledok nálezu RTG. Posudok neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, prečo pridružené ochorenia nie sú hodnotené z hľadiska zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené tvrdenia a neschopnosť vykonávať prácu vo vyučenom odbore sú dôkazmi, ktoré nestačí vyhodnotiť v rovine uvedený nález nie je posudkovo významný, a preto je nesporné, že zdravotný stav žalobcu nebol zistený dostatočne, riadne a úplne. Žalobca preukázal iné ochorenia, ktoré majú vplyv na pokles jeho pracovnej schopnosti, a teda spĺňa podmienky podľa žalobcu pre priznanie invalidity. Vychádza sa nielen z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti dosiahnutého vzdelaním a skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie, ale aj v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako dôsledok viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č. l. 30 spisu) uviedol, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 30. júna 2020 a 11. augusta 2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Žilina dňa 11. augusta 2020 uviedol, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 25%, ale je 35%. Poukázal na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom špecializačnom odbore posudkového lekárstva, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe vyšetrenia žalobcu z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej a nedošlo k zmene v posudkových záveroch, ktorá by podmienila priznanie invalidného dôchodku žalobcu. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, či zistení. Žalovaný trvá na tom, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone. Námietka účastníka konania, že jeho zdravotný stav bo posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 11. augusta 2020 v jeho neprítomnosti, na základe čoho bol jeho zdravotný stav
prehodnotený z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je podľa žalovaného nedôvodná. Poukázal na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia Covid-19 na území Slovenskej republiky, v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia, v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 4. apríla 2020, bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Odvolací orgán jasným, právne korektným, zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podľa žalovaného podstatné, právne významné. Žiadal, aby žalobu správny súd zamietol.
3. Podaním krajského súdu zo dňa 15.12.2020 (č. l. 34 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vyjadrenie žalobcovi (doručenka č. l. 35 spisu).
4. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2020 rozhodla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 27. apríla 2020. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zákona o sociálnom poistení, podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a s poukazom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Dolný Kubín z 27. apríla 2020, žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27. apríla 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú Sociálnou poisťovňou, poukázal na to, že neurológ I.. Y. M., HNsP Trstená mu doporučil kľudový režim, naďalej PN od prvého vyšetrenia po magnetickej rezonancii zo dňa 29.09.2016 až doposiaľ a lekár vykonávajúci posudkovú činnosť I.. I. to neberie v úvahu, má k nej určité výhrady. Nedôveruje jej z toho dôvodu, akým spôsobom jednala pri kontrolách a nasledovne, jednala vehementne, povýšenecky, až mu to pripadalo nehumánne. Ak bude potrebné, vyjadrí sa k tomu aj konfrontačne. Tiež neboli zohľadnené iné diagnózy, ktoré vyplývajú z obmedzenia pohyblivosti, ako napr. 3. série RTG, terapie pri bolesti šľachy v členku pri úpone, záznam od algeziológa zo dňa 21.08.2018, ktorý vraví, že má slabé nohy, na pravej nohe aj silné bolesti bedrových krížov, tento úraz mal po dobu jedného mesiaca, liečil si ho sám, tiež mal bolesti od náplasti TRANSTEC doporučenej algeziológom, úraz kolena 02.12.2019, pre ktorý bol mesiac ošetrovaný na chirurgickej ambulancii a pri ošetrení mu bolo odporučené nechať sa zaočkovať proti tetanu a má tiež bolesti v driekovej oblasti, pálenie v dolných častiach končatín, konkrétne od podkolenia nadol a už 2 mesiace mu opúchajú nohy od prstov až ponad členky. Kópiu zdravotnej dokumentácie ohľadom zdravotného stavu chrbtice pridružených chorôb odovzdal na posúdenie pobočke Sociálnej poisťovne.
6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.09.2020 č. XXX XXX XXXX X tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v rozhodnutí citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej dňa 27. apríla 2020, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 13. mája 2020, ktorým žalobcovi podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo. V napadnutom rozhodnutí citoval žalovaný § 71 ods. 1, § 71 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8, 9, zákona č. 461/2003 Z. z..
7. Na základe podaného odvolania bol preskúmaný zdravotný stav žalobcu a odvolací správny orgán zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%. Na základe neprítomnosti žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu na základe dostupnej dokumentácie dňa 11. augusta 2020. „Účastník konania, vyučený mechanik elektronických zariadení, je viac rokov v pravidelnej ambulantnej liečbe neurológa aj algeziológa pre chrbticové ťažkosti v driekovo-krížovom úseku na podklade potvrdených degeneratívnych zmien, prítomná je mierna kompresia koreňa L5 vľavo. Objektívne neurologicky je od roku 2016 až do konca roka 2019 dokumentovaný prakticky identický objektívny nález. Na končatinách sú šlachovo-kosticové reflexy symetrické, sila dorzálnej flexie nohy (t. j. zdvihnutia špičky nohy) vľavo je 4/5, tonus je v norme, postoj a chôdza sú v norme, citlivosť nie je porušená, v driekovo-krížovej chrbtici je popisovaný blok. V závere je hodnotený lumbofemorálny syndróm s radikulopatiou - spočiatku L5 vľavo, od júla 2017 radikulopatia L4 a L5 vľavo, pri identickom objektívnom náleze. Exacerbácia ťažkostí je v závere hodnotená pri vyšetreniach v júli 2017 a novembri 2019, s objektívnym nálezom bez zmeny. Neurochirurgom bol navrhovateľ vyšetrený dva krát, pričom nebolo indikované operačné riešenie. Pri ukončení rehabilitačnej liečby v roku 2018 je pozitívny napínací manéver vpravo, viazne dynamika, predklon na úroveň vzdialenosti prstov od podložky 40 cm. Je tiež v liečbe algeziológa, s úpravou dávkovania pri ťažkostiach. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Po zhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych vyšetrení, objektívneho neurologického nálezu, je z posudkového hľadiska dôvodné zaradenie pod písmeno b), pretože objektívny nález je bez areflexie, tonus je v norme, citlivosť je neporušená, postoj aj chôdza sú v norme, sila ľavej nohy pri zdvihnutí špičky je oslabená na úrovni 4/5. Dokumentovaný funkčný nález, s exacerbáciami napriek realizovanej ambulantnej liečbe, obmedzenými pohybmi v postihnutom úseku, opodstatňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t. j. 35 %. Pridružené ochorenia, dokladované lekárskymi vyšetreniami neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože vyšetreniami je dokumentované pri ambulantnej liečbe zlepšenie. Pre entezopatiu vnútornej časti ľavej nohy bol v ambulantnej liečbe ortopéda, na zobrazovacom RTG vyšetrení negatívny nález. V roku 2018 a 2019 bola absolvovaná rádioterapia (celkovo tri série), po ktorých je dokumentovaná úľava, výrazné zlepšenie, voľnejší pohyb. Hodnotená je artróza skĺbení na ľavej nohe v regresii. Uvedený funkčný nález so zlepšením po liečbe nie je posudkovo významný. V roku 2019 bol tiež v ambulantnej liečbe chirurga po úraze - pád so zmliaždením pravého kolena s exkoriáciou a zmliaždením distálnej časti driekovej chrbtice. Po ambulantnej liečbe hojenie defektu pravého kolena výrazne pokročilo až k zhojeniu defektu. Realizované bolo v decembri 2019 zobrazovacie USG vyšetrenie hĺbkového žilného systému dolných končatín, ktoré bolo bez známok flebotrombózy, v strednej proximálnej časti lýtka bočné sa zobrazujú funkčné perforátory, podkožný lymfedém predkolenia. Uvedený nález nie je posudkovo významný. V záveroch neurologických vyšetrení je uvádzaná koxartróza obojstranne II., čo je nález pri realizovanom zobrazovacom RTG vyšetrení. V liečbe pre ťažkosti s bedrovými kĺbami navrhovateľ nie je, vyšetrenia ortopédom boli pre ťažkosti s ľavou nohou. Samotné r?ntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: magnetická rezonancia LS chrbtice zo dňa 2. septembra 2016 a 3. augusta 2017, neurologické vyšetrenia zo dňa 19. júla 2016, 12. augusta 2016, 3. júla 2017, 13. novembra 2017, 12. marca 2018, 18. januára 2019 a 12. novembra 2019, I.. Y., neurochirurgické vyšetrenie v ÚVN Ružomberok zo dňa 27. januára 2017, I.. G., vyšetrenie v ambulancii chronickej bolesti Dolný Kubín zo dňa 24. augusta 2017, I.. Z., rehabilitačné vyšetrenie v HoNsP Trstená zo dňa 22. októbra 2018, I.. T., chirurgické vyšetrenie v HoNsP Trstená zo dňa 4. augusta 2016, I.. Y., ortopedické vyšetrenie v HoNsP Trstená zo dňa 30. júla 2018, I.. R., chirurgické vyšetrenie v HoNsP Trstená zo dňa 2. decembra 2019, I.. C.. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chorobu podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) -s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %.
Účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 25 %, ale je 35 %. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací orgán po preskúmaní nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku účastníka konania bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Pochybnosti účastníka konania o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Účastník konania bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.“
8. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP) zohľadniac skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná. V nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
15. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
17. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
19. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
20. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
21. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
22. Správnym súdom bol ustálený skutkový stav veci, ktorý bol posudzovaný nielen v rozsahu žalobných dôvodov uvádzaných v žalobe žalobcom, ale keďže išlo o sociálnu vec, tak bol povinný správny súd postupovať neformálne a preskúmať napadnuté rozhodnutia nielen v rozsahu dôvodov vymedzených žalobcom. Základom argumentácie žalobcu v žalobe bol tvrdený rozpor postupu žalovaného s právnou úpravou, keď žalovaný posudzoval zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, pričom žalobca mal za to, že vo veci bolo potrebné zohľadniť jeho požiadavku osobnej účasti pri posudzovaní jeho zdravotného stavu tak, ako to vyplývalo z odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu v prvom stupni, v ktorom uviedol: „ak bude potrebné, vyjadrím sa k tomu konfrontačne“. Uvedené je podľa žalobcu potrebné vykladať ako jeho požiadavku osobnej účasti pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom. Tiež v žalobe poukázal na § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy posudkový lekár pre účely zistenia objektívneho stavu veci a vyslovenia záveru o miere poklesu schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti musí vplyv diagnózy, a to aj bez ohľadu prípadného zlepšenia konzultovať a posudzovať za prítomnosti obvodného lekára.
23. Vo vzťahu k tejto argumentácii považuje správny súd za podstatné poukázať podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z. z. v platnom znení: „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenej alebo poškodený požiada. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v
prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.“ Z uvedeného zákonného znenia podľa správneho súdu vyplýva možnosť posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, avšak pre posúdenie zdravotného stavu teda posudkový lekár spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom, s revíznym lekárom a môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, avšak nevyplýva zo zákonnej dikcie povinnosť, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti musel byť prítomný obvodný lekár, resp. odborný lekár, u ktorého je táto osoba v liečení tak, ako uvádzal žalobca v žalobe. Z uvedeného dôvodu nebolo možné tento žalobný bod vyhodnotiť ako taký, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť záverov žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.
24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
26. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
27. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
28. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, ak lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobcu s odkazom na zákon č. 66/2020 Z. z., správny súd uvádza, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní zákona č. 66/2020 Z. z. k § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu - chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu. Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti poistenca. Už novela Zákona o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci mu umožnilo takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie ustanovenia § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení. Preto, ak posudkový lekár oznámil žalobcu, že jeho zdravotný stav bude posudzovať v jej neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.
29. K tvrdenému nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne v konaní pri aplikácii § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení správny súd tiež uvádza, že v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP správne súdy prihliadajú na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Žalobca v žalobe neuviedol, aký mal vplyv ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného stavu na záver posudkového lekára. Neuviedol, akoby sa zmenilo toto posúdenie, pokiaľ by za danej situácie sa dostal osobne k posudkovému lekárovi neuviedol, v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by vedel on tomu zabrániť svojou osobnou účasťou. Neuviedol, aký „pozitívny dopad pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu by malo priniesť posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho uskutočnenia za jeho účasti. Pokiaľ uvádzal, že okrem hlavného zdravotného postihnutia trpí aj mnohopočetnými inými zdravotnými postihnutiami, posúdenie ktorých si vyžaduje jeho osobnú účasť, správny súd zastáva názor, že aj táto skutočnosť mala vplyv na vydanie iného rozhodnutia. Tiež nie je zrejmé, akoby práve prítomnosťou žalovaného na prejednaní veci posudkovým lekárom bolo možné dospieť k správnemu určeniu percentuálnej miery poklesu vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá v danom prípade mohla byť posúdená podľa kapitoly XV. odd. E, položka 3, písm. c) - prílohy k zákonu č. 461/2003 Z. z.“.
30. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalobcu správny súd cituje z kapitoly XV. oddiel E, položka 3, písm. c) - prílohy k zákonu č. 461/2003 Z. z. v platnom znení a opakovane uvádza, že ani osobná prítomnosť na záveroch prijatých posudkovým lekárom, nemohli naplniť zákonom stanovenú podmienku pre uznanie invalidity, t.j. o viac ako 10 %. Stanovisko žalobcu, že nesúhlasil s posudzovaním zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, je pri posudzovaní zákonnosti konkrétneho rozhodnutia žalovaného v prejednávanej veci irelevantné. Významným bolo len to, či v prípade porušenia procesných ustanovení, čo však správny súd nezistil, mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Je zrejmé, že žalovaný dostatočným spôsobom vyhodnotil pridružené ochorenia, ku vzťahu, ku ktorým záverom žalobca uviedol, že tvrdenia sú nedostatočné. Mal za to žalobca, že vyplýva z nich, že ide o ochorenia, ktoré sú nezvratné a chvíľkové zlepšenie nemôže byť záverom pre nepriznanie zvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10 %. Práve za týmto účelom sa podľa žalobcu vyžadovala prítomnosť ošetrujúceho lekára, napr. záver neurologického vyšetrenia, ktorý uvádza koxartróza obojstrane, výsledok nálezu RTG. Vo vzťahu k tejto argumentácii sa poukazuje na napadnuté rozhodnutie, kde je konštatované, že funkčný nález so zlepšením po liečbe nie je posudkovo významný, tak isto ani skutočnosť, že v roku 2019 bol v ambulantnej liečbe chirurga po úraze - pád so zmliaždením pravého kolena s exkoriáciou a zmliaždením distálnej časti driekovej chrbtice vzhľadom na skutočnosť, že po ambulantnej liečbe hojenie defektu pravého kolena výrazne pokročilo až v zhojenie defektu. V tejto súvislosti považoval správny súd za podstatné oboznámiť sa s administratívnym spisom žalovaného, súčasťou ktorého sú aj vyšetrenia, z ktorých žalovaný pri svojich záveroch vychádzal, v konečnom dôsledku to, že žalobca namietal, že uvedený nález nie je posudkovo významný, nie je možné vyhodnotiť ako nedostatočný, ak žalovaný uviedol k posudkovej bezvýznamnosti i skutočnosť, že uvedený funkčný nález so zlepšením po liečbe nie je posudkovo významný. V tejto časti považuje správny súd za podstatné citovať z napadnutého rozhodnutia: „Pridružené ochorenia, dokladované lekárskymi vyšetreniami neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože vyšetreniami je dokumentované pri ambulantnej liečbe zlepšenie. Pre entezopatiu vnútornej časti ľavej nohy bol v ambulantnej liečbe ortopéda, na zobrazovacom RTG vyšetrení negatívny nález. V roku 2018 a 2019 bola absolvovaná rádioterapia (celkovo tri série), po ktorých je dokumentovaná úľava, výrazné zlepšenie, voľnejší pohyb. Hodnotená je artróza skĺbení na ľavej nohe v regresii. Uvedený funkčný nález so zlepšením po liečbe nie je posudkovo významný. V roku 2019 bol tiež v ambulantnej liečbe chirurga po úraze - pád so zmliaždením pravého kolena s exkoriáciou a zmliaždením distálnej časti driekovej chrbtice. Po ambulančnej liečbe hojenie defektu pravého kolena výrazne pokročilo až k zhojeniu defektu. Realizované bolo v decembri 2019 zobrazovacie flebotrombózy, v strednej proximálnej časti lýtka bočne sa zobrazujú funkčné perforátory, podkožný lymfedém predkolenia. Uvedený nález nie je posudkovo významný. V záveroch neurologických vyšetrení je uvádzaná koxatróza obojstranne II., čo je nález pri realizovanom zobrazovacom RTG vyšetrení. V liečbe pre ťažkosti s bedrovými kĺbami navrhovateľ nie je, vyšetrenia ortopédom boli pre ťažkosti s ľavou nohou. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
31. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý považoval nedostatočné odôvodnenie a prítomnosť ošetrujúceho lekára žalobcu, napr. vo vzťahu k záveru neurologického vyšetrenia, ktorý uvádza
koxartróza obojstranne, výsledok z náletu RTG, kde sa ďalej uvádza: „V liečbe pri ťažkosti s bedrovými kĺbami navrhovateľ nie je, vyšetrenia ortopédom boli pre ťažkosti s ľavou nohou. Samotné röntgenologické zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Ani na základe týchto uvedených skutočností sa potom správny súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že správny orgán druhého stupňa nedostatočne vyhodnotil rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vzhľadom na dostatočné odôvodnenie, ktoré citoval i správny súd, potom prijatý záver, že uvedený nález nie je posudkovo významný, nepredstavuje nedostatočné zistenie v rovine neúplnosti posúdenia pridružených ochorení žalobcu.
32. Správny súd k vyššie uvedenému s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné, nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé prípadné porušenie procesného predpisu by mohlo mať za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Ž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.
33. Považuje správny súd za podstatné na tomto mieste opakovane uviesť, že zákon č. 66/2020 Z. z. zmenil a doplnil zákon č. 461/2003 Z. z., keď v § 293eu ods. 1 upravil, že počas krízovej situácie v súvislosti so šírením Covid-19 sa ustanovenia § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou, zákon o sociálnom poistení nebudú uplatňovať. Zákon č. 66/2020 Z. z. sa dotkol viacerých zákonov, okrem iných aj zákona o sociálnom poistení. V žiadnom prípade sa nejedná o zneužitie situácie, ak Sociálna poisťovňa postupuje v súlade so zákonom, ktorým zákonodarca dočasne odlišne upravil postup posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu poistencov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo za jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených, jemu dostupných lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Napokon ani žalobca neuviedol, čo posudkový lekár v dôsledku jeho neúčasti pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil, resp. zistil nesprávne.
34. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
35. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
36. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobkyne podľa vymenovaných odborných nálezov (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej
úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti.
37. Vzhľadom na žalobné tvrdenie žalobcu, že žalobca preukázal iné ochorenia, ktoré majú vplyv na pokles jeho pracovnej schopnosti, kde na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza nielen z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností, schopnosti, rekvalifikácie, ale aj v prípade poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako dôsledok viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd uvádza, že podstatným je, či by rozhodovanie o invalidnom dôchodku boli naplnené predpoklady, t.j. vznik invalidity, ďalšie podmienky, pri splnení ktorých je možné invalidný dôchodok priznať. V predmetnom konaní nebola splnená podmienka invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Invalidný dôchodok ako dôchodková dávka poistenia nenahrádza ani mzdu ani dávky sociálneho poistenia.
38. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t.j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom nie je podstatné, o koľko takýchto ďalších ochorení ide.
39. Pokiaľ žalobca teda namietal, že nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % vzhľadom na pridružené ochorenia v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, tak správny súd konštatuje, že uvedená skutočnosť je v zásade irelevantná, ak pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo posudkoví lekári náležite odôvodnili. Opakovane však správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ak aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobcu je len subjektívnym presvedčením o nesprávnosti posúdenia jeho zdravotného stavu, jeho námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné a ani arbitrárne. Žalovaný sa dostatočne rozhodujúcimi otázkami zaoberal, pričom sa poukazuje na to, že nie na každú námietku musí dať rozhodujúci orgán odpoveď, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie významné.
40. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by záver žalovaného spochybňovali alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase rozhodovania.
41. Správny súd poznamenáva, že ak v zmysle § 135 ods. 1 SSP pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, preto by ani nemohol prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume. Pokiaľ by nepreukazovali zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu, má žalobca možnosť a podať na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne novú žiadosť o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní sa zohľadní, posúdi aj dlhodobo z nepriaznivého zdravotného stavu v ďalšom ochorení vyplývajúcich z novších lekárskych správ, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli byť posudkovým lekárom v odvolacom konaní ešte posúdené.
42. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
43. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 SSP bez použitia § 175 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil. Krajský súd preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.