Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/29/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú L. V., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matky T. T., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom A. E. XXX/X, XXX XX X. S. Y., právne zastúpenej Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 857 327 a otca G. V., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom M. Q. XXX/XX, XXX XX X. nad Y., t. č. D. XXX/XX, XXX XX X. nad Y., právne zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -61 zo 4. mája 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matky (I. výrok) s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (II. výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 170,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred na účet matky (III. výrok) a skonštatoval, že rodičia styk s maloletou upravili dohodou tak, že otec je oprávnený aj povinný stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtku od 15:00 hod, kedy maloletú prevezme z predškolského zariadenia do nedele 17:00 hod, kedy maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod, kedy maloletú prevezme z predškolského zariadenia do piatku do 7:00 hod, kedy maloletú odovzdá do predškolského zariadenia, pričom matka sa zaväzuje maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v dohodnutom termíne umožniť otcovi maloletú prevziať a otec sa zaväzuje v dohodnutom termíne a mieste maloletú prevziať a po ukončení dohodnutej doby stretávania umožniť matke maloletú prevziať alebo ju matke odovzdať v mieste jej bydliska (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie po vypočutí matky a otca a po oboznámení listinných dôkazov dospel s odkazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine k záveru o potrebe zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará odkedy s otcom v auguste 2020 ukončili spolužitie a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V súvislosti s tým sa následne prvoinštančný súd zaoberal určením vyživovacej povinnosti otca a aplikujúc ust. § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine ustálil jej rozsah na sumu 170,- Eur mesačne. V tomto smere poukázal na to, že: 1/ maloletá navštevuje materskú školu, ktorú platí otec v sume okolo 50,- Eur mesačne a matkou vyčíslené pravidelné výdavky na maloletú predstavujú ďalších 123,- Eur mesačne, 2/ príjem otca zo zamestnania predstavuje sumu

1.200,- Eur mesačne v čistom, nemá inú vyživovaciu povinnosť, má bežné výdavky a vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok a 3/ matka je nezamestnaná, nemá príjem, je evidovaná na úrade práce a ani ona nemá inú vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiaden majetok, býva s maloletou u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, práve naopak, oni finančne podporujú ju. Prvoinštančný súd uzavrel, že uvedená čiastka pokryje odôvodnené výdavky na maloletú vrátane poplatkov za škôlku s tým, že je povinnosťou otca, ktorý nezabezpečuje dennodennú osobnú starostlivosť o dieťa podieľať sa na jeho výžive vo väčšom rozsahu, nakoľko matka svojou osobnou starostlivosťou si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ potom matka navrhla určiť výživné odo dňa podania návrhu 23. 02. 2022, do rozhodnutia dňa 04. 05. 2022 sa stalo zročným výživné v sume 392,27 Eur (ktorej výpočet prvoinštančný súd podrobne popísal v rozsudku) a nakoľko podľa vyjadrenia matky otec za uvedené obdobie uhradil sumu 380,- Eur plus každý mesiac hradil náklady na škôlku po 50,- Eur, zročné výživné nevzniklo. Naostatok prvoinštančný súd skonštatoval, že rodičia dospeli k dohode o stretávaní sa otca s maloletou, pričom úpravu styku počas sviatkov nežiadali upraviť súdnym rozhodnutím. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa (ďalej len „“).

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie obaja rodičia napádajúc iba výrok o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca (III. výrok).

4. Otec v odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a určiť mu výživné v sume 120,- Eur mesačne poukazujúc na to, že matka mu dva dni po rozhodnutí oznámila, že si začne uplatňovať daňový bonus, pretože sa zamestnala. Tým došlo k zmene pomerov. S odkazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine otec následne namietal, že na pojednávaní vyjadril ochotu platiť výživné v sume 120,- Eur mesačne, ktoré pokryje všetky matkou uvedené náklady na maloletú a tiež platiť sumu cca 50,- Eur mesačne na poplatky za škôlku, ktorých výška je variabilná v závislosti od počtu dní strávených maloletou v škôlke a preto prvoinštančný súd tieto poplatky nemal zahrnúť do výživného z dôvodu, že predstavujú jeho peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletej, ktorý je jednou z foriem plnenia si svojej vyživovacej povinnosti. Okrem toho si vyživovaciu povinnosť plní aj vecnou formou prostredníctvom zakupovania vecí pre maloletú a tiež tým, že maloletá s ním bude tráviť dostatočne dlhý čas vzhľadom na obsah rodičovskej dohody. Navyše v porovnaní so stavom v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu matka dosahuje príjem zo zamestnania.

5. Matka vo svojom odvolaní takisto žiadala zmeniť rozsudok ohľadne výživného, avšak toto navrhla určiť na sumu 200,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. V úvode odvolania opísala priebeh pojednávania, na ktorom sa podľa jej názoru zákonná sudkyňa, otec i jeho právna zástupkyňa správali voči nej nevhodne a nedôstojne. K samotnej otázke určenia výšky výživného poukázala na to, že otec je dobre finančne zabezpečený a jeho majetkové pomery sú nepomerne lepšie než jej napriek tomu, že sa medzičasom zamestnala. Do februára otec prispieval na maloletú sumou 200,- Eur mesačne a platil škôlku v sume 30,- až 40,- Eur mesačne (čo nie je možné presne určiť, lebo každý mesiac je to iná suma) a teda ak je v možnostiach otca prispievať sumou 230,- až 240,- Eur mesačne, nie je jej zrejmé, prečo súd neurčil výživné v ňou požadovanej sume 200,- Eur zodpovedajúcej možnostiam otca i potrebám maloletej. Matka tiež namietala nesprávnosť záveru, že otcovi nevzniklo zročné výživné, pretože za čas od podania návrhu jej zaplatil iba sumu 180,- Eur.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky odmietol jej názor o neadekvátnom správaní sa označených osôb na pojednávaní a ohľadne určenia výživného poukázal na to, že náklady na maloletú neodôvodňujú matkou požadovanú sumu. Základom správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je totiž vyhodnotenie nákladov na dieťa. Sumou 200,- Eur mesačne prispieval na maloletú v čase, kedy s ňou matka bola na rodičovskej dovolenke a nakoľko maloletá začala navštevovať škôlku a matka sa už mohla zamestnať, nesúhlasil s uvedenou sumou. Vo vzťahu k námietke ohľadne zročného výživného poukázal otec na nespornosť toho, že za dané obdobie uhradil matke čiastku 380,- Eur plus náklady za škôlku a preto prvoinštančný súd správne uzavrel, že zročné výživné nevzniklo.

7. Kolízny opatrovník v rámci odvolacieho konania vyjadrenie nepodal.

8. Krajský súd, ako súd odvolací [ (ďalej len „“)], preskúmal vec v rozsahu určenom ustanoveniami a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozsudok prvoinštančného súdu podľa zrušil v napadnutom výroku

o výživnom (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) a podľa v tomto rozsahu vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom tohto konania iniciovaného matkou dňa 23. 02. 2022 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa a nasl. , kedy odvolací súd zmysle nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa ani odvolacími dôvodmi.

10. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, stanovil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, určil otcovi výživné na sumu 170,- Eur mesačne a do rozsudku poňal aj dohodu rodičov v otázke styku otca s maloletou, pričom rozhodol i o trovách konania. Odvolací súd vo vzťahu k otázke zverenia maloletej, resp. jej zastupovania či správy majetku a ani v otázke styku otca s maloletou (ktorý sa stal predmetom dohody rodičov) nezistil žiadne nedostatky v rozhodnutí prvoinštančného súdu.

11. Prvoinštančný súd však nerozhodol vecne správne o vyživovacej povinnosti otca k maloletej, kedy v prvom rade prvoinštančný súd pochybil v tom, že vo výroku o výživnom neurčil časový okamih, od ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 170,- Eur mesačne, hoci matka na pojednávaní cestou právneho zástupcu doplnila, že výživné navrhuje určiť odo dňa podania návrhu.

12. Otec v odvolaní dôvodne namietal, že prvoinštančný súd nesprávne stanovil výživné na sumu 170,- Eur mesačne pripočítajúc k mesačným nákladom na maloletú v sume 123,- Eur aj ním uhrádzaný poplatok za škôlku v sume cca 50,- Eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine môže mať formu osobnej starostlivosti, poskytovania bývania, či peňažného alebo vecného plnenia a teda z tohto hľadiska potom náklady na škôlku hradené otcom treba považovať za peňažnú formu plnenia si vyživovacej povinnosti úhradou nákladov na uspokojovanie potrieb maloletej.

13. Podľa odvolacieho súdu mal v dôsledku uvedeného prvoinštančný súd vychádzať z matkou uvádzaných nákladov na maloletú v sume 123,- Eur mesačne, pretože tieto boli v zmysle § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine v prejednávanom prípade rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca (a to je aj odpoveď odvolacieho súdu na námietku matky, prečo prvoinštančný súd nemohol určiť výživné v sume 200,- Eur mesačne). Odvolací súd len poznamenáva, že ak by otec prestal mesačné platby za škôlku uhrádzať, bola by to okolnosť zakladajúca zmenu pomerov a dôvod na prehodnotenie určeného rozsahu vyživovacej povinnosti (ak by k určeniu už došlo).

14. Prvoinštančný súd nezohľadnil ani to (z napadnutého rozhodnutia to totiž nevyplýva), že matka v rámci sociálneho šetrenia uviedla, že otec prispieva aj nad rámec vyživovacej povinnosti, a to darčekmi na narodeniny a sviatky (správa kolízneho opatrovníka na č. l. 28 a nasl. spisu) a nezohľadnil ani dobu, ktorú má otec s maloletou tráviť v zmysle dohody rodičov ohľadne styku.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že otcom navrhované výživné v sume 120,- Eur mesačne plus úhrada poplatkov za škôlku nemožno považovať za nesúladné s kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd však nemohol pristúpiť k zmene rozsudku prvoinštančného súdu, pretože z konania vyplynula zmena pomerov na strane matky, ktorá sa krátko po rozhodnutí prvoinštančného súdu zamestnala, mieni poberať daňový bonus na maloletú a doplnenie dokazovania minimálne v tomto smere (pokiaľ nedošlo aj k iným zmenám) vrátane odstránenia prvoinštančnému súdu vytknutých nedostatkov presahuje rámec odvolacieho konania. Preto odvolací súd musel pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia v časti o výživnom a k vráteniu veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého je potrebné napraviť aj chybný procesný postup, kedy prvoinštančný súd nedoručil ani jedno z odvolaní rodičov (resp. vyjadrenie k nemu) kolíznemu opatrovníkovi, ktorého inak v súlade s a Zákona o rodine ustanovil maloletej na jej zastupovanie v tomto konaní. Prvoinštančný súd tiež musí odstrániť nejasnosti ohľadne prípadného zročného výživného, lebo matka síce na pojednávaní uviedla, že otec jej uhradil vo februári 2022 sumu 200,- Eur, v marci sumu 80,- Eur a v apríli sumu 100,- Eur (t. j. spolu 380,- Eur), ale ani z jej výpovede a ani z výpovede otca nevyplynulo, za ktoré mesiace sa takýmto spôsobom výživné hradilo (podľa Zákona o rodine je suma výživného zročná vždy na mesiac dopredu).

16. Po vrátení veci bude prvoinštančný súd postupovať vyššie popísaným spôsobom s tým, že svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s . Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania ( ).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).