Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otca G. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/ X, V. a matky T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X/X , E. Q., o návrhu otca dieťaťa na zverenie maloletej O. Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -50 zo dňa 24. júna 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca dieťaťa doručený súdu dňa 01.07. 2021 na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2 až 4, § 62 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa by mala vychádzať zo spoločnej vôle oboch rodičov. Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti o dieťa nevedia dohodnúť a súhlasí s ňou len jeden rodič, súd skúma záujem maloletého dieťaťa. 3. Poukázal na to , že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 02. februára 2016, pričom dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumu 120 eur mesačne. Súčasne bol upravený aj styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou v pánom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., a každý týždeň v stredu od 16.00 ho do štvrtka do 8.00 hod.. Uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa mali v čase rozvodového konania osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie na vzájomné konflikty javila už v tom čase ako nevhodná, navyše rodičia dieťaťa spolu nekomunikovali. Za nevhodné považoval súd aj navštevovanie dvoch materských škôlok dieťaťom. V konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd prvej inštancie vychádza aj z toho názoru, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Konštatoval teiž, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v súlade so záujmom maloletej a to minimálne do času, pokiaľ dieťa nebude vedieť prejaviť svoj názor nielen na výchovné prostredie rodičov ale aj napr. na striedanie škôl.

4. Z hľadiska skutkových zistení považoval za preukázané že maloleté dieťa žije s matkou, navštevuje ZŠ V. v L. a má 10 rokov. Rodičia dieťaťa naďalej spolu nekomunikujú. V súčasnej dobe dieťa obnovilo kontakt s otcom, strávilo u otca 3 víkendy, ktoré vnímalo pozitívne, pričom sa jednalo spontánne rozhodnutie maloletej podporené matkou, ktorá ju ku stretnutiam s otcom nabádala. Poukázal aj na stanovisko dieťaťa, ktoré sa nevedelo vyjadriť ku styku s otcom do budúcna a stretávanie sa s otcom chcelo ponechať na ich vzájomnú dohodu s tým, že by chcelo mať slobodu rozhodovania pri styku s otcom a nechce byť do kontaktov s otcom nútená. Uviedol, že matka dieťaťa ponechala rozhodnutie na dcéru s tým, že kontakt dieťaťa s otcom nateraz podporuje. Otec dieťaťa sa k vlastnej predstave styku s dcérou nevyjadril a na otázky pani psychologičky nereagoval. Bolo mu odporučené, aby bol trpezlivý a rešpektujúci aktuálne potreby dieťaťa v jeho vývinovej kríze. Zdôraznil, že maloleté dieťa v súčasnej dobe uprednostňuje väzby najmä s rovesníkmi a jej aktivity sú orientované na sociálne interakcie s nimi. Konštatoval, že v záujme budovania kladného vzťahu dieťaťa s otcom by bolo vhodné kontakt s otcom zo strany maloletej naďalej udržiavať a aby sa dieťa s otcom stretávalo počas každého druhého víkendu s tým, aby nebolo nútené k prespávaniu u otca vez víkendy. Považoval za nevyhnutné, aby boli zo strany otca akceptované požiadavky dieťaťa, aby následne nedošlo u neho k odporu a následne k úplnému odmietaniu otca. Považoval za dôležité prihliadať na emocionálne prežívanie dieťaťa, aby malo pocit slobody a rozhodovania o sebe. Z uvedených dôvodov prijal záver, že v súčasnom vývinovom období dieťaťa nie je vhodné, aby bolo dieťa akokoľvek nútené fungovať formou striedavej osobnej starostlivosti, pretože s touto formou starostlivosti dieťa nie je stotožnené. Poukázal na to, že dieťa sa cíti bezpečne u matky, v okruhu jej rovesníkov a trávenie času s otcom sa nateraz u nej javí ako druhoradé. Vyjadril obavy, že nátlak zo strany matky a otca nemusí maloletá prijať a to sa môže stať dôvodom na odmietanie jedného alebo druhého rodiča, čo by bol ťažko napraviteľný stav. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka a referátu poradensko - psychologických služieb a prijal záver, že návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je zatiaľ predčasný a súčasný stav vyžaduje prechodné obdobie, v rámci ktorého by došlo k obnove vzťahu s otcom . 5. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania otec uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci zo strany súdu prvej inštancie bolo prijaté bez náležitého zistenia skutkového stavu, bez zistenia dôvodu odmietania jeho osoby zo strany maloletej dcéry, bez možnosti ďalšieho skúmania možnosti striedavej osobnej starostlivosti, rozhodnutie bolo prenechané na vôľu 10 ročného dieťaťa. Súd prvej inštancie opakovane odmietal povoliť striedavú osobnú starostlivosť, čím zabránil vyváženému a plnohodnotnému rozvoju dieťaťa, ktorý mu môžu poskytnúť len obaja rodičia, za spoločnej účasti na výchove maloletej. Podľa názoru otca, súd prvej inštancie nemal preukázané, že by sa on ako otec nestaral o svoju dcéru, nemá preukázaný jednoznačný a negatívny postoj dcéry k otcovi. Poukázal tiež na nedostatočne zistený skutkový stav veci a predčasné rozhodnutie vo veci, ktorým sa upierajú práva otca rovnakým dielom sa aktívne zúčastňovať na výchove maloletej dcéry. 6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 7. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. 8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku ( , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil. 9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. 9.Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa zák. o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12. Odvolací súd po prejedaní veci a preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Závery súd prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ( ) a na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza :

13. Pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa berie súd do úvahy predovšetkým skutočnosť, či zmena výchovného prostredia je rušivým zásahom do procesu výchovy maloletého dieťaťa a či takáto zmena bude prospievať telesnému a duševnému vývoju dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného prostredia, preto zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava o výchove maloletého dieťaťa sa stane, vzhľadom na výraznú zmenu pomerov úpravou, ktorá už naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa. Z tohto hľadiska súd pristupuje k zmene rozhodnutia o výchove dieťaťa, najmä po zistení podstatnej zmeny pomerov u rodiča, ktorý doteraz dieťa doposiaľ vychovával. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na strane rodičov ani dieťaťa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará vytvára mu stabilné prostredie poskytuje mi istotu a bezpečie, ktoré je vzhľadom na vek dieťaťa dôležitým faktorom. 14. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že súd prvoinštančný ani odvolací nespochybňuje otcov záujem o výchovu dieťaťa. Zdôrazňuje avšak, že za situácie, kedy sú oba rodičia spôsobilí sa o svoje dieťa starať je potrebné zohľadniť najmä postoj dieťaťa a jeho názor a záujem, ktorý je prvoradý a rozhodujúci. Treba tiež zohľadniť, ktorý z rodičov má lepšiu schopnosť po rozpade rodiny zabezpečiť dieťaťu pocit istoty a bezpečia domova. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu, v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. 15. Súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie tým smerom, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane rodičov alebo dieťaťa od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu a prijal správny záver, že zatiaľ neboli splnené zákonné podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia v tomto smere. Ohľadne vzájomného vzťahu rodičov nedošlo k žiadnej zmene, pretože rodičia dieťaťa naďalej spolu nekomunikujú. Na strane maloletého dieťaťa taktiež nedošlo k žiadnej zmene. V čase vydania napadnutého rozhodnutia dieťa malo záujem o realizáciu styku s otcom počas víkendu, striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov však dieťa odmietalo. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval stanovisko dieťaťa k návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť. Maloleté dieťa vo veku takmer 11 rokov dokáže jasne vyjadriť svoje stanovisko k súdom prejednávanej veci, ktorá sa ho bezprostredne týka. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď vzal do úvahy vyjadrenie dieťaťa v tomto smere, ktoré vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 1. 2. 2022 ( č.l. 31 spisu) a 08.06.2022 ( č.l. 37 spisu). Z týchto správe vyplýva, že vyplýva, že dňa 13.12.2021 a 25.04.2022 sa uskutočnilo spoločné psychologické sedenie s rodičmi a maloletým dieťaťom na, ktorých maloleté dieťa odmietlo styk s otcom a nebolo pristúpené k žiadnemu z variantov stretávania sa s otcom. Ďalšieho stretnutia sa rodičia spolu s maloletým dieťaťom zúčastnili dňa 01.06.2022 na, ktorom maloleté dieťa potvrdilo, že obnovilo styk a styk sa realizoval počas troch víkendov u otca aj s prespaním, pričom sa rozhodlo ísť otcovi po vlastnom uvážení a tiež na podnet matky. Dieťa verbalizovalo túžbu ponechať stretnutia s otcom na jej vlastnom rozhodnutí a po vzájomnej dohode s otcom. K návrhu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník , ktorý na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania a po výsledku pohovoru s dieťaťom dňa 11.10.2021 a správy RPPS pri UPSVaR Nitra zo dňa 1.2.2022 nie je striedavá osobná starostlivosť rodičov v najlepšom záujme dieťaťa a navrhol návrh otca zamietnuť. 16. Z uvedeného dôvodu je treba prijať záver, že na strane rodičov dieťaťa a ani na strane maloletého dieťaťa nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia. Záujem dieťaťa sledoval v tomto konaní nielen prvoinštančný ale aj odvolací súd a s poukazom na zhodné stanovisko kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je dôvodne podaný. Námietky otca uvedené v podanom odvolaní v tom smere, že súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav a rozhodnutie ponechal len na vôli 10 ročného dieťaťa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Stanovisku maloletého dieťaťa a jeho postoju k otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti rodičov je súd podľa § 43 zák. o rodine povinný venovať náležitú pozornosť a dôsledne sa ním zaoberať. V konaní bolo nad všetky pochybnosti zistené, že maloleté dieťa najskôr úplne odmietalo akýkoľvek styk s otcom, dokonca si otcove telefónne číslo zablokovalo v telefóne a odmietalo aj telefonický kontakt s otcom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa postoj maloletého dieťaťa zmenil v tom, že sa začal styk s otcom realizovať a to počas 3 víkendov avšak dieťa malo k striedavej osobnej starostlivosti rodičov odmietavý postoj. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že maloleté dieťa má na matku silnú väzbu a matka je jeho vzor. K otcovi malo dieťa najskôr silne odmietavý postoj, ktorý sa postupne zmenil a v súčasnosti sa styk realizuje, pričom dieťa vyjadrilo záujem sa s otcom stretávať podľa ich vzájomnej dohody. Na základe týchto zistení je aj podľa názoru odvolacieho súdu najskôr potrebné, aby sa rozvíjal styk otca s dieťaťom a vybudoval sa medzi nimi pevný vzťah. Zohľadňujúc stanovisko maloletého dieťaťa ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka a odbor poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, ktorý s ohľadom aj na vek dieťaťa odporučili akceptovať požiadavky dieťaťa, odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel. Záverom považuje za potrebné uviesť, že výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť, že nariadenie otcom požadovanej striedavej osobnej starostlivosti o dieťa by bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Iba skutočnosť, že otec sa tejto starostlivosti domáha a že má vytvorené podmienky nepostačuje k tomu, aby súd jeho návrhu bez ohľadu na ďalšie okolnosti vyhovel. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie nebráni otcovi podieľať sa na výchove dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že v súčasnej dobe sa realizuje styk otca s dieťaťom počas víkendov po vzájomnej dohode. Realizáciu styk otca s dieťaťom podporuje aj matka maloletého dieťaťa. Existuje teda predpoklad, že v rámci styku sa môže rozvíjať a upevňovať citová väzba medzi otcom a dieťaťom, pričom zároveň sa otec môže primeraným spôsobom podieľať na výchove dieťaťa. 16.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil

17.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).