Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-9-2022.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. U., nar. XX. decembra XXXX, U. hôrkami XXX/XX, L. a 2/ T. U., nar. XX. marca XXXX, U. hôrkami XXX/XX, L., o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17Vyd/1/2021-72 zo dňa 25. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 17Vyd/1/2021-72 zo dňa 25. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh navrhovateľov zamietol (prvá výroková veta). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia sa domáhali potvrdenia vydržania pozemku parc. č. K. XXXX/X (list vlastníctva nezaložený) v k.ú. L.. Návrh odôvodnili tým, že uvedená parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX, resp. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 24.09.1984, overeného správou katastra v Banskej Bystrici dňa 30.10.1984 (ďalej aj „geometrický plán“). O uvedenom geometrickom pláne sa domnievali, že je zapísaný v katastri nehnuteľností a ich vlastníctvo k tvrdenej parcele preukazuje. V doplnení návrhu uviedli, že ešte pred rokom 1984 starí rodičia navrhovateľky nadobudli pozemky vedené na LV č. XXX dedením aj kúpou, vrátane pozemku CKN XXXX/X. O uvedenom čiastočne prejednával aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/2619/84-46 zo dňa 17. novembra 1987, ktorý bral do úvahy predmetný geometrický plán a na základe ktorého boli vytvorené parcely CKN XXXX/X aj parcely CKN XXXX/X a CKN XXXX/X zapísané na LV č. XXX, k.ú. L.. Navrhovatelia vyslovili predpoklad, že omylom, nedopatrením alebo ľudskou chybou nebola parcela CKN XXXX/X zapísaná na liste vlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva, pretože ostatné parcely vytvorené geometrickým plánom boli zapísané. Navrhovatelia sa domnievali, že tak ako sú vysporiadané ostatné parcely vzniknuté na základe geometrického plánu a dohody s bratom navrhovateľky, je riadne vysporiadaná a zapísaná aj ich parcela, keďže parcela CKN XXXX/X je vo vlastníctve brata navrhovateľky pána K. S.. Uviedli tiež, že parcelu užívajú od roku 1984.
1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 359e zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), ustanovenie § 134 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka. Oboznámil sa s návrhom o potvrdení vydržania, doplnením návrhu, listinami predloženými navrhovateľmi. Zistil, že podľa navrhovateľmi predloženého geometrického plánu, overeného dňa 30.10.1984, vznikla parcela CKN XXXX/X o výmere 187 m2, orná pôda, a to oddelením od parcely č. XXX. Novovzniknutým vlastníkom parcely podľa geometrického plánu mal byť navrhovateľ 1/. Z rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 13C/2619/86-46 vyplýva, že F. S. a L. S. sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe, v zápisnici č. XXX, k.ú. L., parcely č. XXX, ktorá zodpovedá geometrickému plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, XXX-XXX-XXX-XX, a to parcely EN XXXX/X, orná pôda. Rozsudok bol založený na konštatovaní, že v dávnej minulosti došlo pravdepodobne k deľbe celej parcely č. XXX medzi jednotlivých spoluvlastníkov, pred viac ako 85 rokmi a odvtedy sa nehnuteľnosť užívala takto podelená a spoluvlastníci ju užívali ako vlastnú. Zároveň okresný súd z notárskej zápisnice predloženej navrhovateľmi zo dňa 14.07.1975 zistil, L. L. predal navrhovateľom rodinný dom v L. č. XXX spolu so zastavaným miestom v k.ú. L. na LV č. XXX, parcela č. EN XXX/X pod A I.
1.3 Okresný súd poukázal na podmienky vydržania vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorými sú oprávnená držba, vydržacia doba 10 rokov pre vydržanie nehnuteľnosti a spôsobilý predmet vydržania. Poukázal na právne východiská vo vzťahu k oprávnenej držbe.
1.4 Pokiaľ okresný súd návrh zamietol, zdôraznil, že navrhovatelia nepreukázali dobromyseľnú držbu predmetného pozemku. Povinnosť tvrdiť a preukázať oprávnenosť držby pozemku splnili nedostatočne; z návrhu pre okresný súd vyplynuli len čiastkové a neúplné skutočnosti, z ktorých súd nevedel dostatočne vytvoriť ucelený skutkový dej, ktorý by založil dôvody oprávnenej držby. Ak navrhovatelia svoju držbu odvodzovali od geometrického plánu, okresný súd uviedol, že samotný geometrický plán oprávnenú držbu navrhovateľov založiť nemohol, nakoľko slúži iba ako technický podklad k právnym úkonom. Samotný geometrický plán nie je právnym úkonom, ktorý by vyvolával vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností konkrétneho subjektu; nie je právnym titulom spôsobilým založiť vecné právo ku konkrétnej nehnuteľnosti. Ak teda žalobcovia poukazovali, že došlo k oddeleniu zo spoločnej parcely č. XXX a vytvoreniu parcely č. XXXX/X, mali preukázať, že boli spoluvlastníkmi pôvodnej parcely č. XXX, z ktorej na základe dohody spoluvlastníkov došlo k reálnej, aj keď právne neperfektnej deľbe. Navrhovatelia však jasne neuviedli, na základe akej skutočnosti došlo k vzniku novej parcely č. XXXX/X, či boli spoluvlastníkmi PK parcely č. XXX a na základe akej právnej skutočnosti. Iba v takom prípade by súd vedel posúdiť dobromyseľnosť ich držby. Iba skutočnosť, že sa o uvedenú parcelu starajú od roku 1984, nemôže sama o sebe založiť z objektívneho hľadiska i v dobrú vieru, že sú vlastníkmi predmetnej parcely. Ak žalobcovia poukazovali na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/2619/86-46 zo dňa 17.11.1987, okresný súd zdôraznil, že v tomto rozhodnutí súd posudzoval PK parcelu č. XXX a parcelu č. XXX, pričom v navrhovateľmi predloženom geometrickom pláne je PK č. XXX s parcelou č. XXX. Ide o rozdielne čísla pozemkových kníh a rozdielne parcelné čísla pozemkov. Oprávnenosť držby pritom okresný súd nezistil ani z ďalších predložených listín; uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia je povinnosť navrhovateľov a nemožno nahradiť ich opis s predloženými dôkazmi. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh podľa ustanovenia § 359e ods. 2 a 3 C.m.p. zamietol.
1.5 Okresný súd zároveň poukázal na otázku účastníctva v predmetnom konaní, pričom vyvodil, že je nesprávnou domnienkou navrhovateľov, že ak parcela CKN XXXX/X nemá založený list vlastníctva, nemajú koho označiť. Okresný súd sám zistil, že daný pozemok označený ako parcela CKN XXXX/X sa v realite prelína s viacerými parcelami katastrálneho operátu EKN, ku ktorým sú vedené viaceré listy vlastníctva a evidovaní vlastníci. Okresný súd mal síce povinnosť podľa § 10 ods.1 C.m.p. tieto subjekty pribrať do konania; s poukazom na článok 7 C.m.p. v rámci hospodárnosti konania okresný súd upustil od pribratia uvedených vlastníkov do konania, nakoľko návrh považoval ako taký za nedôvodný. Bolo nehospodárne, aby súd účastníkov do konania pribral uznesením a následne by rozhodol o zamietnutí návrhu pre jeho neopodstatnenosť.
1.6 O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia (ďalej aj „odvolatelia“), v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu ako nepreskúmateľné, predčasne vydané, nedôvodné, nezákonné a arbitrárne a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f), g) a h) C.s.p., tvrdili tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V podanom odvolaní poukázali na inštitút držby, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť držiteľa, ponúkli historický exkurz k vydržaniu v československom občianskom práve, resp. slovenskom právnom poriadku; citovali pritom závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018. Poukázali v tomto smere na závery vyplývajúce z rôznych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a poukázali, že vývoj v judikatúre viedol k dvom právnym názorom, pričom z jedného vyplýva, že skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti držby nemá podstatný vplyv. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu; pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon ohľadne spornej nehnuteľnosti iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci. Tento názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/117/94, publikovaného pod R 44/96. Druhý názor presadzoval, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, sú tak povediac kultúrne známe právne podmienky prevodu nehnuteľnosti. Na základe týchto kritérií si z objektívneho hľadiska dospelý človek nemôže myslieť, že nehnuteľnosť možno previesť ústnym spôsobom, prípadne bez účasti úradov, a to ani uprostred 70tych rokov. V tomto smere poukázali aj na rozhodnutie R 74/2015, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.
2.2 Poukázali však aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018, v ktorom ústavný súd vyslovil, že za ústavne konformný treba považovať skorší výklad, ktorého podstata vyplýva z veci rozhodnutej pod sp.zn. 3Cdo/117/94. K uvedenému rozhodnutiu ústavný súd vyslovil, že pri vydržaní je potrebné za ústavne konformný považovať taký výklad, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom faktickým. A contrario výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.
2.3 Navrhovatelia ďalej tvrdili, že aj po dohľadaní listín v katastri nehnuteľností si nevedia vysvetliť, či došlo k chybe pri písaní rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13C/2619/86-46 alebo k chybe v písaní predmetného geometrického plánu, nakoľko z geometrického plánu aj rozsudku vyplývajú rovnaké skutočnosti týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov ešte rodičmi navrhovateľky. Navyše uviedli, že pozemno-knižná vložka č. 44 bola uzatvorená rozhodnutím č. 343/2009 z 30.04.2009 o schválení ROEP a rovnaké rozhodnutie je uvedené aj na LV č. XXXX pre k.ú. L., kde pod Q je zapísaná matka navrhovateľky - L. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. O uvedenom doposiaľ navrhovatelia ani nemali vedomosť, keďže podiel po zomrelej nikdy nebol predmetom dedenia z toho titulu, že sa domnievali, že pozemky sú vysporiadané ku dňu ich darovania rodičmi navrhovateľky a jej brata. Navrhovatelia tak mali zato, že postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, vec posúdil formalisticky, nepridržal sa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a nebral do úvahy vyjadrenie obce L..
2.4 Navrhovatelia síce tvrdili, že nemali v návrhu dôvod označiť iných účastníkov konania, nakoľko títo by sa stali účastníkmi až podaním prípadných námietok voči vyzývaciemu uzneseniu. V podanom odvolaní však označili ďalšie osoby ako účastníkov, evidovaných na LV č. XXXX k parcele EKN XXX/X pre k.ú. L., na LV č. XXXX k parc. č. EKN XXX pre k.ú. L. a na LV č. XXXX k parc. č. EKN XX/X pre k.ú. L..
2.5 K podanému odvolaniu pripojili fotokópiu PK vložky č. XX, ktorá je pôvodnou k vložke č. XXX pojednávajúcej parcele XXX a XXX.
3. Iné vyjadrenie (podanie) do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu predložené nebolo.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
4.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľov, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
5.1 Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia sa návrhom domáhali vydania uznesenia, ktorým potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. CKN XXXX/X orná pôda o výmere 187m2 pre k.ú. L., v prospech navrhovateľov do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh v zásade odôvodnili tým, že predmetná parcela bola vytvorená geometrickým plánom, ktorý však zapísaný v katastri nebol avšak ich vlastníctvo k nehnuteľnosti preukazuje; navrhovatelia sa domnievali, že pozemok je v ich podielovom spoluvlastníctve, nakoľko v minulosti došlo k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemku neperfektnými zmluvami. Inak v návrhu iba poukázali na právne východiská a predpoklady k vydržaniu, ktorými súd spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba.
5.2 V doplnení návrhu uviedli ďalšie skutočnosti, tvrdili nadobudnutie aj pozemku CKN XXXX/X (v doplnení návrhu uviedli nesprávne XXXX/X) - orná pôda o výmere 187m2 právnymi predchodcami navrhovateľky 2/ - jej starými rodičmi. O uvedenom mal podľa navrhovateľov pojednávať aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/2619/96-46 zo dňa 17.11.1987; tvrdili tiež, že zrejme omylom alebo nedopatrením nebola parcela CKN XXXX/X zapísaná na LV do ich podielového spoluvlastníctva; iné parcely, vytvorené predmetným geometrickým plánom do katastra zapísané boli. Tvrdili, že došlo k dohode s bratom navrhovateľky 2/ a pozemky sa vysporiadali na základe nimi uvádzaného geometrického plánu; ostatné pozemky boli zapísané, okrem namietanej parcely. Namietaný pozemok pritom s ostatnými pozemkami navrhovateľov tvorí súvislý celok, užívajú ho riadne a to už od roku 1984; voči ich držbe a užívaniu nikto nevzniesol žiadne námietky. Doplnenie návrhu navrhovatelia uzavreli tvrdením, že do oprávnenej držby pozemku vstúpili 30.10.1984, kedy došlo k overeniu geometrického plánu; k vydržaniu pozemku došlo dňa 1.11.1994. Navrhovatelia sa o tom, že nie sú (evidovanými) vlastníkmi nehnuteľnosti, sa dozvedeli vo februári 2021.
6. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že navrhovatelia nepreukázali dobromyseľnú držbu pozemku CKN XXXX/X; povinnosť tvrdiť a preukázať oprávnenosť držby pozemku si splnili nedostatočne; geometrický plán nie je právnym úkonom a nemohol založiť oprávnenú držbu navrhovateľov; žalobcovia nepreukázali, že boli spoluvlastníkmi spoločnej parcely č.XXX, z ktorej mala geometrickým plánom vzniknúť parcela č.XXXX/X. Okresný súd zdôraznil, že iba skutočnosť, že sa o parcelu od roku 1984 starajú navrhovatelia, nemôže samo o sebe založiť ich dobrú vieru, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia tak podľa záverov súdu prvej inštancie neuviedli dostatočne rozhodujúce skutkové tvrdenia; súd nemôže skúmaním dôkazov nahradiť procesnú povinnosť účastníka konania tvrdiť rozhodujúce skutočnosti by bolo v rozpore s účelom sporového aj mimosporového konania.
7. Pokiaľ ide o samotné konanie o potvrdení vydržania (§ 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku) ide o „nové“ civilné mimosporové konanie zavedené do C.m.p. od 1.5.2021; podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2001 Z.z. (ktorým sa mení na dopĺňa C.m.p. a zavádza sa konanie o potvrdení vydržania) základnou úlohou tohto konania je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom garantovanom procese, aby sa zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok. Predpoklady vydržania vyplývajúce z ustanovenia § 134 ods.1, ods.2 nie sú novým právnym konaním o potvrdení vydržania dotknuté;
predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnená držba, trvanie držby 10 rokov a nepretržitosť trvania držby. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa zakladajúca sa na neplatnom ale aj domnelom titule.
7.1 Konanie o potvrdení vydržania podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie súdom, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa bezpodmienečné preukázanie splnenia predpokladov; postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Ide o mimosporové konanie; uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa Civilného sporového poriadku); súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
7.2 Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie postupoval; navrhovateľov vyzval na doplnenie skutkových tvrdení smerujúcich k tomu, aby ozrejmili titul nadobudnutia nehnuteľností v ich vlastníctve zapísané na LV č.XXX (k.ú. L.), doplnili svoje tvrdenia, akými neperfektnými zmluvami došlo k vyporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa navrhovatelia domáhajú vydržania; kedy zistili, že nie sú vlastníkmi pozemku; z akého titulu, čo aj domnelého vyvodzujú, že predmetný pozemok by mal byť vo vlastníctve navrhovateľov; k akému dátumu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemku a kedy navrhovatelia vstúpili do oprávnenej držby.
7.3 Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí rozhodnutím o zamietnutí vydržania (ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia) alebo vydaním samotného vyzývacieho uznesenia, ktoré súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
7.4 Druhá fáza konania o potvrdenie vydržania začatá vydaním vyzývacieho uznesenia zabezpečuje publicitu informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov; vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia; uznesenie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku.
7.5 Súd prvej inštancie návrh zamietol už v prvej fáze konania o potvrdení vydržania z dôvodu, že neosvedčili dobromyseľnú držbu pozemku, ktorý mienili vydržať.
8. Uvedený záver považuje odvolací súd za správny. Ústavný súd Slovenskej republiky v nálete II.ÚS 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018 uviedol (právna veta), že „pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsobom nadobudnutia vec treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.
8.1 Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že držba netrvala zákonom vyžadovanú dobu; uvedené nespochybňuje ani odvolací súd. Ani z vyššie citovaného právneho názoru ústavného súdu nemožno vyvodiť, že pri posudzovaní dobromyseľnosti držby postačuje iba držba samotná; bez toho, aby bol tvrdený, preukázaný, resp. pre účely konania o potvrdení vydržania aspoň osvedčený titul nadobudnutia.
8.2 Odvolatelia iba tvrdili, že držanú nehnuteľnosť nadobudli, absentuje však tvrdenie o tom, akým spôsobom pozemok nadobudli, resp. aký je titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva. Z návrhu na začatie konania (resp. jeho doplnenia) vyplýva, že nehnuteľnosť ešte pred rokom 1984 tento pozemok spolu s inými nehnuteľnosťami nadobudli starí rodičia navrhovateľky (navrhovateľka 2/); malo dôjsť k dohode s bratom navrhovateľky (nie je však zrejmé k akej); v odvolaní uvádzajú, že vlastnícke vzťahy usporiadali už rodičia navrhovateľky 2/; v pozemnoknižnej vložke č.44 uzatvorenej rozhodnutím o schválení ROEP (30.4.2009) je pod B43 zapísaná matka navrhovateľky 2/; podiel po zomrelej matke
navrhovateľky nikdy nebol predmetom dedenia; došlo k dohode s bratom navrhovateľky 2/a napokon iba okrajovo tvrdili, že sa domnievali, že pozemky sú vysporiadané ku dňu ich darovania rodičmi navrhovateľky 2/ a jej brata.
8.3 Práve absencia tvrdenia a osvedčenia titulu nadobudnutia vlastníctva k pozemku bola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie držbu navrhovateľov 1/ a 2/ nemohol považovať za dobromyseľnú; s uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že ak sa možno len domnievať, na základe akého titulu nadobudli navrhovatelia vlastníctvo, nie je splnená potrebná miera osvedčenia vyžadujúca v konaní o potvrdenie vydržania podľa ustanovenia § 359e Civilného mimosporového poriadku. Navrhovatelia v potrebnom rozsahu neosvedčili, či došlo, čo aj k právne neperfektnej, zmluve medzi nimi a bratom navrhovateľky; medzi navrhovateľkou a jej bratom, prípadne medzi rodičmi navrhovateľky na strane jednej a navrhovateľkou a jej bratom na strane druhej. Z návrhu teda nevyplýva žiaden titul nadobudnutia (čo aj neperfektný); okresný súd správne konštatoval, že geometrický plán je len technickým podkladom a bez ďalšieho iba z geometrického plánu nemožno titul nadobudnutia vyvodiť.
8.4 Dôvodom zamietnutia návrhu súdom prvej inštancie nebolo, že navrhovatelia v návrhu neuviedli ako účastníkov tých, ktorí majú v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka a ani postup súdu prvej inštancie, ktorý týchto účastníkov uznesením nepribral z dôvodu, že návrh zamietol. Postup súdu prvej inštancie bol súladný so zásadou hospodárnosti konania.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
9.1 Iba na okraj odvolací súd dodáva, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu nie je prekážkou pre to, aby sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva v konaní podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p., nárok na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.), a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).