Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. R., nar. XX.X.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, maloletej dcéry rodičov: matka - H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., otec - C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., U. XXX/X, o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -208 zo dňa 16.5.2022, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú I. R. nar. XX.X.XXXX tak, že:

„ Z n i ž u j e výživné na maloletú I. nar. XX.X.XXXX počnúc 22.3. 2021 zo sumy 120 eur mesačne na 70 eur mesačne, ktorou sumou zníženého výživného je povinnosťou otca prispievať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Zároveň m e n í rozsudok OS Žilina č.k. -38 zo dňa 30.10.2019 vo výroku dotýkajúceho sa vyživovacej povinnosti otca na maloletú I. R. nar. XX.X.XXXX.

Vo zvyšnej časti návrh otca o zníženie výživného na mal. I. nar. XX.X.XXXX z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal dňa 22.3.2021 zníženia výživného na maloletú I.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Meritórny záver o neopodstatnenosti predmetného návrhu otca v rovine právnej okresný súd oprel o hmotnoprávne ustanovenia § 28 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine.

3. V skutkových zisteniach primárne ozrejmil, že podľa pôvodnej súdnej úpravy- rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -83 zo dňa 30.10.2019 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej maloletá I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch rodičov ju zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 eur mesačne, styk s dieťaťom na základe dohody rodičov upravený nebol. V dobe uvedenej/pôvodnej úpravy matka bola zamestnaná s hrubým mesačným príjmom 240 eur, otec bol poberateľom nemocenských

dávok v priemere od 448 eur do 496 eur mesačne, pri rozhodovaní bolo vychádzané z otcom poberaného príjmu vo výške nemocenských dávok v sume 480 eur mesačne.

4. V aktuálnej dobe rozhodovania súd zistil z vykonaných dôkazov, že matka býva s maloletou v nájomnom byte, je dobrovoľne nezamestnaná, privyrába si brigádne a jej príjem je okolo 450 až 500 eur mesačne. Maloletá I. navštevuje materskú školu, za čo matka platí poplatok 15 eur mesačne a stravu okolo 30 eur mesačne. Okrem uvedených výdajov sú bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu dieťaťa. Otec býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom v 1/2, druhým vlastníkom je jeho synovec. Výdaje otca predstavujú : náklady elektrickej energie 60 eur mesačne, polročne platí poplatok za vodu, spláca pôžičku, ktorú bral na prerobenie podkrovia vo výške 87 eur mesačne. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Ďalšie nehnuteľnosti nevlastní, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

5. Porovnaním pomerov existujúcich v dobe pôvodného rozhodovania o výživnom a zistení vyplývajúcich z dokazovania v aktuálnom konaní o návrhu otca o zníženie výživného okresný súd nezistil takú zmenu pomerov na strane otca, na základe ktorej by pristúpil k zníženiu výživného. V danej súvislosti súd argumentoval tým, že otec už v čase posledného rozhodovania bol dlhodobo práceneschopný, poberal nemocenské dávky. V dobe aktuálnej pre rozhodovanie súdu otec uviedol, že čaká na rozhodnutie sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku, ktoré mu zatiaľ nebolo doručené, pritom súd na základe oznámenia Sociálnej poisťovne mal preukázané, že otcovi invalidita nevznikla a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 30%. Okresný súd poukázal aj na ďalšiu zistenú skutočnosť, že otec trestným rozkazom bol odsúdený pre neplnenie vyživovacej povinnosti k dcére I. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na 24 mesiacov, nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol otec zaplatil v určenej skúšobnej dobe, čo matka potvrdila.

6. Súd hodnotiac výsledky dokazovania tiež konštatoval, že v tomto súdenom prípade otec nepreukázal, že nie je spôsobilý nájsť si prácu a zabezpečiť si príjem, aby mohol prispievať na výživu svojej dcéry v pôvodne stanovenej výške výživného. Navyše, aj na pojednávaní pred súdom uviedol, že požil alkoholické nápoje (pivo). Súd zdôraznením priority vyživovacej povinnosti otca, neuznal jeho výdavok v súvislosti so splácaním pôžičky, zazlieval otcovi, že na jednej strane navrhuje znížiť výživné na maloletú na minimálnu sumu ( 30 eur mesačne ), avšak na druhej strane vo svojom návrhu uvádza výdavok na telefón s internetom vo výške 40 eur mesačne. Súd v ďalšej časti hodnotenia pomerov otca uviedol, že pokiaľ otec predloží doklady preukazujúce jeho neschopnosť pracovať, prípadne obmedzenú schopnosť zabezpečovať si príjem, následne tieto dôkazy vyhodnotí a rozhodne o jeho vyživovacej povinnosti.

7. Zmenu pomerov oproti pôvodnému obdobiu vzhliadol na strane maloletej, keď v dôsledku jej vývinu, rastu sa zvýšili náklady na jej odôvodnené potreby. Súd dodal, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní formou osobnej starostlivosti o ňu a uspokojením bytových potrieb. Otec by mal matke so starostlivosťou a výživou ich spoločnej dcéry pomáhať, tak ale nekoná a so svojim dieťaťom sa ani nestretáva.

8. V závere odôvodnenia rozsudku okresný súd osobitne zdôraznil povinnosť rodiča plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť ( ktorá je prioritná ) a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, by si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu, podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine.

9. Postupom podľa („CMP“) rozhodoval okresný súd o náhrade trov konania účastníkov a žiadnemu z nich tento procesný nárok nepriznal.

10. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote otec. V nesúhlasom stanovisku k zamietnutiu jeho návrhu, argumentoval najmä svojou finančnou situáciou v období od 1.3.2020 do 31.12.2021, teda v trvaní 22 mesiacov. Zdôraznil, že aj v súdnom rozhodnutí je konštatovaná celková výška ním poberanej sumy - 5.540,87 eur, po zaplatení alimentov - 930 eur v zostatkovej výške 4.610,87 eur, teda za 22 mesiacov jeho príjem je vo výške 209,585 eur na mesiac, z tohto príjmu po zaplatení nákladov, napr. na elektriku v sume 60 eur mesačne, polročne 60 eur na vodu, pôžičku splácal v sume 87 eur, mu zostávalo na jedlo 52,58 eur mesačne. Ešte uhradzoval aj röntgeny, ožarovania, magnetické rezonancie, cestu do Žiliny a k lekárom a na sociálnu poisťovňu. V roku 2022 boli mesiace, že mu nezostali žiadne peniaze

ani na jedlo. Buď si vypýtal jedlo z charity v G., alebo mu potraviny doniesol brat, aby vôbec mohol prežiť. Aj na alimenty v mesiaci jún 2022 mu požičal brat. Výšku životného minima v sume 218,06 eur (na jednu plnoletú osobu) nedosiahol ani jeden krát za posledné dva roky, ak sa zoberie do úvahy priemer všetkých financií ktoré poberal. Je mu ľúto, že prispievať na svoju dcéru viac nemôže, ale sám nemá koľkokrát čo do úst. Mieni sa odvolať na sociálnu poisťovňu, keďže mu vôbec nebrali v úvahu zranenia chrbtice „poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek “. Kontrolu zdravotného stavu má absolvovať o 12 mesiacov so všetkými vyšetreniami nanovo, čo bude v decembri 2022. Udialo sa veľa vecí, ktoré mu skomplikovali život, nevládze ísť do práce a stáť 8 hodín v kuse, hoc by sa rád vrátil do svojho bývalého zamestnania a nechodil po doktoroch. Pokiaľ mal finančné prostriedky snažil sa posielať čo najviac na maloletú dcéru, ale aj on potrebuje z niečoho žiť. Ani pôžičku už nespláca, nemá z čoho. Už si podal žiadosť o prácu, avšak s jeho zdravotným stavom je to ťažké. Súd nesprávne uvádza v časti 20. rozhodnutia, že sa jeho finančná situácia nezmenila oproti roku 2019, jeho príjem totiž zle vyrátal.

11. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a keď peniaze na alkohol má, musí ich mať aj na dieťa. Otec pôžičku mal ešte pred narodením maloletej I., exekúcie - v dôsledku osobného bankrotu, ona jeho peniaze svojvoľne nemíňala. K ďalším skutočnostiam sa vyjadrí na súde, ak bude potrebné ju vo veci vypočuť.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“), po zistení že odvolanie uplatnil v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku voči ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v type konania nesporového charakteru, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesne postupujúc podľa v spojení s , rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, odvolaniu otca čiastočne vyhovel.

14. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že vychádzal z totožného skutkového stavu ako to zistil okresný súd, taktiež aplikoval pri právnom posúdení totožné ustanovenia hmotnoprávnej úpravy ako súd prvej inštancie, avšak na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že nastala oproti obdobiu pôvodnej úpravy taká zmena, ktorá založila záver o splnení podmienok ust. § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine aj pre zmenu - čiastočným znížením výšky výživného na maloleté dieťa, ktorou je povinnosťou otca prispievať k rukám matky.

15. Niet polemiky o tom, že vyživovacia povinnosť rodiča k svojmu maloletému dieťaťu je zákonná a je aj prioritná a ani o tom, že každý rodič je povinný využívať svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol túto vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu plniť v čo najoptimálnejšej miere. Nemožno ale vylúčiť ani takú individuálnu okolnosť, že sa povinný rodič dostane do takej etapy svojho života, ktorá obmedzuje jeho schopnosť pracovať, zabezpečiť si dostatočný príjem, tým následne sú obmedzené aj jeho možnosti a schopnosti plniť si voči svojmu dieťaťu vyživovaciu povinnosť v požadovanej výške, teda v takej ktorú by odôvodnené potreby dieťaťa od povinného rodiča vyžadovali.

16. Podľa hmotno-právnej úpravy ( viď ust. § 78 Zákona o rodine ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa je možné zmeniť ak sa zmenili pomery. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností a ich vyživovacia povinnosť k deťom trvá pokiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť.

17. Pre zmenu výšky výživného ( zvýšenie, zníženie ) nepostačuje iba akákoľvek zmena v pomeroch rodičov a v odôvodnených potrebách dieťaťa, ale musí ísť o takú zmenu, ktorá výraznejším spôsobom zasiahne do pomerov dotknutých osôb, teda do pomerov osoby výživou povinnej a do pomerov osoby na výživu oprávnenej.

18. V dobe pôvodnej úpravy výživného na maloletú I. vo výške sumy 120 eur mesačne sa vychádzalo z príjmových možností a schopností otca - v tej dobe ním poberaných nemocenských dávok v sume 480 eur mesačne. Matka v dobe pôvodnej úpravy bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok.

19. Podľa skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania v aktuálnej veci hodnotí odvolací súd za preukázaný pokles príjmu otca, čo ani okresný súd nevylúčil. Nebolo pritom zistené, že by tento pokles príjmu otca bol dôsledkom subjektívnej okolnosti existujúcej na jeho strane. Otec už aj v dobe pôvodného rozhodovania mal zhoršený zdravotný stav, poberal nemocenské dávky, avšak jeho pracovný pomer trval. Zmenenou skutočnosťou je, že otec ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa - A2B s.r.o. Považský Chlmec ( jeho pracovný pomer trval od 9.3.2015 do 15.5.2020 ) ako to vyplýva z dokazovania stalo sa tak na základe vzájomnej dohody, keďže pre zhoršený zdravotný stav a dlhodobú práceneschopnosť ( trvajúcu od 21.1.2019 až 30.4.2020 ) sa stal nespôsobilý na výkon svojej pracovnej pozície a plnenie pracovných povinností (pôsobil v pracovnej pozícii technik servisu - murár). Takéto skutkové zistenie uvádza okresný súd v bode 7. V období od 6.5.2020 do 15.11.2020 boli mu vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 2 629,50 eur ( uvádza okresný súd v bode 8 rozsudku ), od 16.5.2020 bol totiž evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od uvedenej doby sa už otec nezamestnal - jeho príjem tvoril v určitom časovom období dávka nezamestnanosti, v určitom časovom období dávka v hmotnej núdzi - tieto skutočnosti okresný súd presnejšie uvádza v rozhodnutí napr. v bode 9, 11, 12 ). Podľa zistení súdu ( viď bod 13 rozsudku ) vyplývajúcich zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 6.5.2022 otec podal žiadosť o priznanie dôchodku dňa 8.1.2020, jeho žiadosť bola prejednaná dňa 21.3.2022 so záverom neuznaná, keď v jeho prípade bol konštatovaný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, invalidita otcovi nevznikla.

20. Za stavu týchto skutkových zistení, ktorými súd prvej inštancie ku dňu svojho rozhodovania už disponoval, bolo možné uznať splnenie podmienok pre zmenu/ čiastočné zníženie výživného, keďže v dôsledku ukončenia pracovného pomeru otca u zamestnávateľa A2B s.r.o. ku dňu 15.5.2020 nastal výrazný pokles jeho príjmu ( bez preukázania jeho subjektívneho zavinenia ) oproti pôvodnému obdobiu. V následnom období ( rozhodnom aj pre aktuálne konanie ) už otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, stal sa poberateľom dávok v nezamestnanosti, poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Hoc je možné pripustiť, že v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu mal otec obmedzenú možnosť pracovať a uplatniť sa na trhu práce, jeho zdravotný stav ho ale úplne nevylúčil zo spôsobilosti výkonu práce - je totiž preukázaná jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % o čom svedčí záver rozhodnutia Sociálnej poisťovne pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie invalidity ( invalidného dôchodku ). Síce otec uvádza, že sa jedná o neprávoplatné rozhodnutie voči ktorému sa mieni odvolať, bolo ale nutné zohľadniť stav veci existujúci ku dňu rozhodovania o jeho návrhu. Dôvod na to, aby otec prispieval na výživu svojho dieťaťa iba sumou tzv. minimálneho výživného odvolací súd nevzhliadol, pretože nastala zmena aj v odôvodnených potrebách maloletej, medzičasom sa totiž v dôsledku nástupu dieťaťa do materskej školy zvýšili náklady na jeho odôvodnené potreby. Napokon je správne a spravodlivé, aby sa aj otec podieľal aspoň čiastočne - sumou výživného 70 eur mesačne na nákladoch súvisiacich so starostlivosťou maloletej dcéry a aj tým si uvedomoval, že narodenie dieťaťa neznamená pre neho ako rodiča iba formálny záväzok, ale je nositeľom aj rodičovskej zodpovednosti za materiálne zabezpečenie života svojho dieťaťa. V neposlednom rade je nielen správne ale je aj nutné , aby otec bol náležite ( aj týmto súdnym rozhodnutím ) motivovaný do budúcna pri hľadaní zamestnania.

21. Na základe súhrnu uvádzaných skutočností odvolací súd primerane zmeneným pomerom z pohľadu všetkých zúčastnených ( rodičov a maloletého dieťaťa ) znížil výživné ( vyživovaciu povinnosť otca ) na maloletú zo sumy 120 eur mesačne na 70 eur mesačne počnúc 22.3.2021 t.j. odo dňa podania návrhu. Požiadavku otca na zníženie výživného na maloletú na sumu tzv. minimálneho výživného - odvolací súd už v bode 20 rozhodnutia z rozoberaných dôvodov neakceptoval, preto jeho návrh o zníženie výživného vo zvyšnej časti zamietol.

22. V dôsledku zmeny rozsudku krajský súd postupujúc podľa rozhodoval o náhrade trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) a to tak, že aplikáciou ustanovenia žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. Predmetom odvolacieho konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a v takomto type konania ( nesporového charakteru ) každý z účastníkov si platí svoje trovy sám.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .