Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoCsp-37-2022.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoCsp/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: C. F.. so sídlom U. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. R. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenému D. K.-S, so sídlom Z. XXXX/XXX, XXX XX U., o zaplatenie 3.189,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Csp/112/2021-171 zo dňa 09.06.2022, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok vo výroku I. v časti jeho splatnosti, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi priznanú sumu 1.665,20 eura spolu s 5% úrokom ročne zo sumy1.665,20 eura od 01.03.2019 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50 eur vždy k 25. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III.
III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: ,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1665,20 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1665,20 eura od 01.03.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu X.. V. sa žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3 189,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.03.2019 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 105,90 eur pri počte splátok 60. Žalovaný titulom splatenia pôžičky uhradil finančné prostriedky vo výške 2 334,80 eura. Mal za to, že z predloženej zmluvy o pôžičke bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň v zmluve o úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a síce doba trvania zmluvy. Konštatoval, že zmluva o úvere je v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
Poukázal na to, že zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v novembri 2016, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,97 % ročne. Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 21,9 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Poznamenal, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods.1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru vyhovel žalobe iba v časti o zaplatenie sumy 1.665,20 eura z dôvodu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, z ktorého žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2 334,80 eur (4 000- 2 334,80 = 1 665,20). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že jeho aktuálna finančná situácia mu nedovoľuje, aby jednorazovo uhradil dlh vo výške 1665,20 eur s príslušenstvom, a preto požiadal odvolací súd o splácanie dlhu v splátkach, a to mesačnou splátkou vo výške maximálne 50,00 eur. Navrhol, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1665,20 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1665,20 eur od 01.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur k l. dňu v mesiaci po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí s plnením formou pravidelných mesačných splátok v sume 50,00 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, a to všetko pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s čo i len jednou splátkou riadne a včas.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že súhlasí s návrhom úhrady sumy vo výške 1665,20 eura s príslušenstvom mesačnými splátkami vo výške 50,00 eur k 20.dňu v mesiaci po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospelk záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.
6. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
7. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že jeho aktuálna finančná situácia mu nedovoľuje, aby jednorazovo uhradil dlh vo výške 1665,20 eur s príslušenstvom, a preto požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach, a to formou mesačných splátok vo výške maximálne 50,00 eur. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí s plnením formou pravidelných mesačných splátok v sume 50,00 eur.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd s ohľadom na majetkové a sociálne pomery žalovaného a na súhlas žalobcu, povolil žalovanému uhrádzať dlh v splátkach, nakoľko pri majetkových pomeroch žalovaného je preňho nemožné uhradiť rozsudkom priznanú sumu jednorazovo, čo by viedlo k tomu, že žalobca by si svoj nárok vymáhal v exekučnom konaní, a to by spôsobilo ďalšie navýšenie dlhu žalovaného o trovy exekúcie. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, ktorému povolením nižších mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením nižších mesačných splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte.
9. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa § 388 CSP zmenil v časti jeho splatnosti, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi priznanú sumu 1.665, 20 eura spolu s 5% úrokom ročne zo sumy1.665,20 eura od 01.03.2019 do zaplatenia v mesačných
splátkach vo výške 50 eur vždy k 25. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania. Zároveň s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 257. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný síce v odvolacom konaní úspech mal, avšak žalobca s jeho návrhom na povolenie uhradiť dlh v splátkach vo svojom vyjadrení súhlasil, aj napriek tomu, že na úhradu svojej pohľadávky bude musieť v prípade pravidelného splácania dlhu žalovaným čakať niekoľko rokov. Odvolací súd preto považoval za spravodlivé stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).