Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/92/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. V., narodený X.X.XXXX, bytom X. XX, E., pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Henčelom so sídlom Švéniho 8, Prievidza od 20.4.2015 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Súkeníkom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti odporkyniam: 1/ S.. S. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, K. a 2/ G. S., narodená XX.X.XXXX, bytom J. A. H. XXX/XX, K., obe zastúpené advokátom Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r.o. so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é zaplatiť navrhovateľovi 50 000 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8.673,62 eur (trovy právneho zastúpenia 5.673,62 eur a iné trovy 3.000,- eur), ktoré sú povinné zaplatiť sčasti vo výške 4.249,84 advokátovi navrhovateľa JUDr. Romanovi Henčelovi a sčasti vo výške 4.423,78 eur advokátovi navrhovateľa JUDr. Jánovi Súkeníkovi, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é nahradiť štátu trovy konania vo výške 61,87 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho advokáta návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2012 proti odporkyniam spoločne a nerozdielne domáha zaplatenia 50.000,- eur s úrokom v sadzbe 10 % ročne z 30.000,- eur od 22.2.2010 do zaplatenia a z 20.000,- eur od 4.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania pričom tvrdí, že otcovi odporkýň, ktoré po ňom zdedili majetok v hodnote 1.882.759,32 eur ako pôžičku s úrokom vo výške 10 % ročne požičal 50.000,- eur s tým, že mu ich vráti do konca roka 2011. Odporkyne sa k návrhu vyjadrili prostredníctvom svojho advokáta podaním doručeným súdu dňa 23.10.2012 tak, že žiadali návrh zamietnuť. Tvrdili, že navrhovateľ si od ich otca žiadne peniaze nepožičal, keďže to nepotreboval z dôvodu, že bol solventný. Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: príkazmi na úhradu (čl. 5 - 7), prihlásením pohľadávky (čl. 8), osvedčením o dedičstve (čl. 9 - 22), prípisom (čl. 23), výpismi z účtov (čl. 45 - 48, 58 - 91, 92 - 115, 131 - 137, 147 - 190,), splnomocnením a prezenčnou listinou (čl. 126 - 127), dokladmi o registrácii záložného práva (čl. 217 - 218, 268 - 269), listinami k prevodu obchodného podielu otca odporkýň (čl. 270 - 281), výsluchom navrhovateľa, opakovaným výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkýň, výsluchom svedkov Z. J., I. M., X. L., ním predloženými listinami (čl. 192 - 216), opakovaným výsluchom svedka X. L. a výsluchom svedka F. I.. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur. Otec odporkýň dňa 19.7.2011 zomrel, pričom navrhovateľ v dedičskom konaní dňa 18.10.2011 prihlásil pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Odporkyne túto pohľadávku v dedičskom konaní popreli a ako dedičstvo po svojom otcovi nadobudli majetok v hodnote 1.882.759,03 eur. To, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur vyplynulo z príkazov na úhradu (čl. 5 - 7), ktoré priamo potvrdzovali vloženie týchto peňazí navrhovateľom na účet otca odporkýň. Okrem toho túto skutočnosť nepriamo potvrdzoval výsluch svedka Z. J., ktorý bol advokátom otca odporkýň, ktorý uviedol, že ho otec odporkýň vo februári 2010 kontaktoval s tým, aby pripravil zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal otec odporkýň za bližšie jemu neznámych podmienok požičať od navrhovateľa presne nešpecifikovanú čiastku peňazí. Okrem toho túto skutočnosť nepriamo dokazoval výsluch svedka I. M., priateľa navrhovateľa, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ ho požiadal o to, aby poskytol pôžičku 50.000,- eur tretej osobe, no on s tým nesúhlasil, súhlasil len s tým, že tieto peniaze poskytne ako pôžičku priamo navrhovateľovi, pričom z výpisu z účtu navrhovateľa vyplynulo, že peniaze mu skutočne na jeho účet previedol svedok I. M.. Okrem toho poskytnutiu pôžičky navrhovateľom otcovi odporkýň nasvedčoval aj výsluch svedka X. L., ktorý navrhovateľa a otca odporkýň vnímal ako rovnocenných partnerov, a to v období rokov 2009 až 2010, keď vykonával pre otca odporkýň rozsiahle rekonštrukčné stavebné práce na obchodnom centre v Prievidzi, pričom v tomto čase mu otec odporkýň za takto vykonané práce neplatil pravidelne v lehote splatnosti vystavených faktúr a niektoré otázky súvisiace s touto rekonštrukciou riešil aj s navrhovateľom, pričom v priebehu leta 2010 bol svedkom rozhovoru navrhovateľa a otca odporkýň, z ktorého vyplynulo, že otec odporkýň mal navrhovateľovi dlhovať svedkovi bližšie neznámu čiastku peňazí. Okrem toho poskytnutiu pôžičky navrhovateľom otcovi odporkýň nasvedčoval aj výsluch svedka F. I., ktorý má s navrhovateľom blízky, kamarátsky vzťah, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že s otcom odporkýň ho zoznámil navrhovateľ, pričom na stretnutí s ním, navrhovateľom a otcom odporkýň na začiatku roka 2010 ho otec odporkýň požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 50.000 eur, s tým, že otec odporkýň na jeho otázku týkajúcu sa zabezpečenia splatenia pôžičky odkázal na svoj vzťah s navrhovateľom a na to, že o pôžičke bude vyhotovená zmluva. Svedok uviedol, že v dôsledku nedostatku iného zabezpečenia sa rozhodol otcovi odporkýň žiadanú pôžičku neposkytnúť. Svedok vylúčil, že by pri tejto komunikácii bolo spomínané niečo o finančných záväzkoch navrhovateľa voči otcovi odporkýň. Nakoniec svedok uviedol, že v komunikácii s navrhovateľom vnímal to, že otec odporkýň a následne odporkyne mu odmietali vrátiť poskytnutú pôžičku. Pri hodnotení uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že nebol dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede svedka Z. J., ktorý bol advokátom otca odporkýň, ktorý uviedol, že ho otec odporkýň vo februári 2010 kontaktoval s tým, aby pripravil zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal otec odporkýň za bližšie jemu neznámych podmienok požičať od navrhovateľa presne nešpecifikovanú čiastku peňazí. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by znižovali dôveryhodnosť výpovede tohto svedka v tom zmysle, že by mal akýkoľvek záujem na uvádzaní nepravdivých údajov týkajúcich sa vzťahu navrhovateľa na strane jednej a otca odporkýň, resp. odporkýň na strane druhej, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zaujatosť svedka k účastníkom konania. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani ničím nepreukázané tvrdenie odporkyne 2/, podľa ktorého nemal jej otec so svedkom dobrý vzťah. K tomu treba uviesť, že svedok J. bol vypočutý na návrh navrhovateľa predneseného na prvom pojednávaní, pričom k tomuto návrhu sa pripojili prednesom svojho advokáta aj odporkyne, a teda ho rovnako navrhli vypočuť ako svedka. V tejto súvislosti treba uviesť, že neobstojí námietka odporkýň v tom zmysle, že nemožno prihliadnuť na výpoveď svedka J., keďže ako advokát ich otca nebol pred svojím výsluchom zbavený mlčanlivosti, a to z toho dôvodu, že samé odporkyne ako právne nástupkyne svojho otca prejavili súhlas s výsluchom svedka J., pričom ho týmto súhlasným prejavom zbavili mlčanlivosti. I keby svedok J. nebol zbavený mlčanlivosti a vypovedal, nemožno dospieť k záveru, že by takáto skutočnosť mala mať za následok nemožnosť prihliadnutia na jeho výpoveď, keďže takáto sankcia nevyplýva z , ale je vyjadrená v zákona o advokácii. Rovnako možno hodnotiť i výpoveď svedka X. L., ktorý navrhovateľa a otca odporkýň vnímal ako rovnocenných partnerov, a to v období rokov 2009 až 2010, keď vykonával pre otca odporkýň rozsiahle rekonštrukčné stavebné práce na obchodnom centre v Prievidzi, pričom v tomto čase mu otec odporkýň za takto vykonané práce neplatil pravidelne v lehote splatnosti vystavených faktúr a niektoré otázky súvisiace s touto rekonštrukciou riešil aj s navrhovateľom, pričom v priebehu leta 2010 bol svedkom rozhovoru navrhovateľa a otca odporkýň, z ktorého vyplynulo, že otec odporkýň mal navrhovateľovi dlhovať svedkovi bližšie neznámu čiastku peňazí. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne

skutočnosti, ktoré by znižovali dôveryhodnosť výpovede tohto svedka v tom zmysle, že by mal akýkoľvek záujem na uvádzaní nepravdivých údajov týkajúcich sa vzťahu navrhovateľa na strane jednej a otca odporkýň, resp. odporkýň na strane druhej, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zaujatosť svedka k účastníkom konania. Pochybnosti možno mať o výpovediach svedkov I. M. a F. I., ktorý majú s navrhovateľom priateľský a bežný podnikateľský vzťah. Tieto vzťahy však nemožno vyhodnotiť v tom smere, že by z nich bolo možné vyvodiť, že vo veci ako svedkovia vypovedali nepravdivo, keďže ich výpovede vo svojom obsahu zodpovedali zisteniam z ostatných vykonaných dôkazov a z ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by svojim obsahom boli v rozpore s výpoveďami týchto svedkov. Inak povedané pre hodnotenie výpovede svedkov v uvedenom prípade nemôže byť rozhodujúce to, aký vzťah mali svedkovia k účastníkom konania, ale to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s výpoveďami týchto svedkov. Okrem toho neobstojí ani námietka odporkýň proti tomu, že výsluch svedka Andela bol navrhnutý až po dvoch pojednávaniach. Návrh na výsluch tohto svedka bol súdu doručený dňa 12.3.2013, teda v čase medzi prvým a druhým pojednávaním spolu s návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Je zrejmé, že návrh na výsluch tohto svedka bol následkom priebehu prvého pojednávania, na ktorom odporkyne svojimi tvrdeniami spochybňovali navrhovateľom uplatnený nárok. Tomu, že navrhovateľ otcovi odporkýň nepožičal 50.000,- eur nepriamo nasvedčoval len výsluch odporkýň, ktoré tvrdili, že ich otec sa im zveril o tom, že navrhovateľovi požičal peniaze, čo inak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a to, že ich otec mal z navrhovateľa strach, čo rovnako inak z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Skôr naopak listiny k prevodu obchodného podielu otca odporkýň (čl. 270 - 281) svedčia o tom, že v čase poskytnutia pôžičky mal otec odporkýň s navrhovateľom dôverný a obchodno-partnerský vzťah tak, ako to uvádzali aj navrhovateľom označení svedkovia, keď z týchto listín vyplýva, že otec odporkýň 4.5.2010 splnomocnil navrhovateľa na predaj svojho obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzením, pričom výnos z tohto predaja v prospech otca odporkýň predstavoval čiastku 300.000,- eur. Tomu, že otec odporkýň nemal dôvod požičiavať si peniaze nepriamo nasvedčovala v konaní nepochybne zistená skutočnosť, že otec odporkýň mal vo finančnom, vysoko likvidnom majetku hodnotu vysoko prevyšujúcu čiastku 50.000,- eur, teda, že hotovosť 50.000,- eur si mohol obstarať z vlastných vkladov do rôznych investičných produktov. Tieto zistené skutočnosti, ktoré vyplynuli predovšetkým z výsluchu odporkýň však priamo nevyvracali z iných dôkazov zistenú skutočnosť, že odporca ich otcovi ako pôžičku dal 50.000,- eur. Inak povedané to, že má niekto likvidný majetok v hodnote takmer 2.000.000,- eur tak, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po otcovi odporkýň, nevylučuje, že si požičia čiastku 50.000,- eur. Požičanie peňazí napriek dostatku likvidnej hotovosti je v súčasnosti bežné aj v spotrebiteľských vzťahoch a je prirodzenou súčasťou podnikania, pričom je zrejmé, že otec odporkýň bol v čase poskytnutia pôžičky podnikateľsky aktívny. Aj v tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že otec odporkýň sa napriek svojej nepochybnej majetnosti nevyhýbal čerpaniu pôžičiek, keď z listín o zriadení záložného práva (čl. 217 - 218, 268 - 269) vyplýva, že v roku 2007 si požičal v banke úver, ktorého najvyššia hodnota istiny predstavovala približne 16.000,- eur, teda čiastku, ktorá tvorila zlomok jeho majetku. Preto súd dospel k skutkového záveru, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur, pričom poskytnutie týchto peňazí vyplýva z príkazov na úhradu (čl. 5 - 7), pričom výsluchy navrhovateľa a svedkov Z. J., I. M., X. L., F. I., ktoré si vzájomne žiadnym spôsobom neodporujú svedčia tomu, že tieto peniaze boli poskytnuté ako pôžička. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť to, že dôvodom prevodu týchto peňazí by bol iný právny dôvod (napr. vrátenie peňazí navrhovateľom otcovi odporkýň z iného právneho vzťahu), keďže obdobnému právnemu dôvodu nenasvedčovalo nič okrem spomienok odporkýň na ich rozhovory s otcom o tom, že navrhovateľ mu mal byť niečo dlžný. Inak povedané tomu, že išlo o pôžičku svedčia výpovede štyroch svedkov, ktoré v spojení s nespochybniteľným faktom prevodu peňazí z účtu navrhovateľa na účet otca odporkýň vytvárajú taký objektívny stav poznania, z ktorého možno dospieť k zisteniu, že uvedené peniaze boli poskytnuté ako pôžička. K tomu treba uviesť, že i v prípade, ak by súd dospel k záveru, že o pôžičku nešlo, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že pri prevode peňazí išlo o iný právny dôvod. Teda by zrejme išlo o bezdôvodné obohatenie a takýto skutkový záver by nevyhnutne viedol k právnemu posúdeniu smerujúcemu k rovnakému rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené dôkazy a ich vzájomné súvislosti súd považoval za nadbytočné vykonať dokazovanie odporkyňami navrhnutej svedkyne H. A., ktorá sa mala ako banková poradkyňa otca odporkýň vyjadriť k jeho finančným pomerom a na zistenie toho, že otec odporkýň mal mať na svojich

vkladoch dostatok finančných prostriedkov, resp. navrhovateľom navrhnutého dožiadania banky na zistenie toho, aké úvery mal mať otec odporkýň v rokoch 2007 až 2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec odporkýň mal dostatok finančných prostriedkov a peniaze si od navrhovateľa nevyhnutne požičať nemusel. Rovnako by bolo nadbytočné dokazovať to, aké úvery mal alebo nemal otec odporkýň v čase poskytnutia pôžičky. Z vykonaného dokazovania dostatočne vyplynulo to, že otec odporkýň napriek tomu, že mal likvidný majetok, mal úver v banke, a preto vôbec nie je podstatné, či mal úvery dva alebo jeden. Išlo by o dokazovanie skutočností, ktoré súd mal za preukázané, resp. dokazovanie skutočností nie k tomu, či si otec odporkýň od navrhovateľa peniaze požičal, ale skôr k tomu, aké boli jeho motívy si požičať. V takomto prípade by už súd vykonával dokazovanie nie k tvrdeným sporným skutočnostiam, ale k netvrdeným alebo nesporným skutočnostiam, pričom jediný možný záver, ktorý by z toho bolo možné vyvodiť by bol v tom, že otec odporkýň mal alebo nemal dostatok finančných prostriedkov, a preto nemal alebo mal motív žiadať navrhovateľa o pôžičku. Či už jeden alebo druhý záver však nijak nebol spôsobilý zmeniť vyššie uvedené skutkové závery, keďže prípadné zistenie toho, že otec odporkýň nemal rozumný motív požičať si od navrhovateľa v tomto prípade nemôže viesť k záveru, že si od navrhovateľa 50.000,- eur aj skutočne nepožičal. Celkom nadbytočné bolo vypočutie svedka S. E. na preukázanie toho, že otec odporkýň požičiaval peniaze. Možno obdobne konštatovať, že zistenie toho, že otec odporkýň požičiaval peniaze, nemôže viesť k záveru, že si nemal dôvod požičať od navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na tom, že mu otec odporkýň peniaze vráti do konca roka 2010, resp. následne do konca roka 2011, a to pri úroku vo výške 10 % ročne. Takto navrhovateľom tvrdená skutočnosť vyplynula len z výsluchu navrhovateľa a inak nebola žiadnymi inými dôkazmi preukázaná. Preto súd považoval takto navrhovateľom tvrdené skutočnosti za nepreukázané. Podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur, pričom navrhovateľ v dedičskom konaní po otcovi odporkýň dňa 18.10.2011 prihlásil pohľadávku z uvedenej pôžičky. Otec odporkýň bol podľa povinný vrátiť navrhovateľovi 50.000,- eur, pričom navrhovateľ podľa prihlásením pohľadávky do dedičstva po poručiteľovi požiadal odporkyne o vrátenie tejto pôžičky. Na základe toho, že odporkyne nadobudli po svojom otcovi ako dedičstvo majetok v hodnote 1.882.759,03 eur zodpovedajú navrhovateľovi za dlhy svojho otca, a preto sú povinné zaplatiť navrhovateľovi v návrhu uplatnených 50.000,- eur. Okrem toho sú podľa povinné navrhovateľovi zaplatiť v návrhu uplatnený úrok z omeškania, keďže prihlásením pohľadávky do dedičského konania sa stala pohľadávka navrhovateľa proti odporkyniam splatnou, a preto boli odporkyne k 1.1.2012 v omeškaní so zaplatením svojho dlhu vo vzťahu k navrhovateľovi. Preto súd navrhovateľovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov v sadzbe 10 % ročne z 30.000,- eur od 22.2.2010 do zaplatenia a z 20.000,- eur od 4.3.2010 do zaplatenia súd návrh zamietol, a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na úroku za požičané peniaze. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keďže neúspech navrhovateľa spočívajúci v zamietnutí jeho návrhu sčasti, v ktorej sa domáhal zaplatenia úroku vo výške 10 % ročne treba považovať za jeho nepatrný procesný neúspech. Preto súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 3.000,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.673,62 eur určené podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 9.1.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (iv) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (v) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (vi) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 26.6.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 140,53 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (vii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 16.9.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 140,53 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (viii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 23.9.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (ix) tarifná odmena za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (x) tarifná odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur a (xi) tarifná odmena za účasť na pojednávaní dňa 7.9.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 562,12 eur, náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za šesť začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Považskej Bystrice do Prievidze a späť vo výške 6 x 13,98 eur, čo je 83,88 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Považskej Bystrice do Prievidze a späť vo výške 33,57 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 132 km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe nafty 6,5 l x 132km/100km x priemerná cena nafty 1,099 eur); k tomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 1.186,49 eur vo výške 237,29 eur. Náhradu trov konania sú odporkyne povinné zaplatiť advokátom navrhovateľa tak, ako o to požiadal navrhovateľ, a to podľa . V priebehu konania vznikli štátu trovy konania v súvislosti s obstaraním listinných dôkazov od Tatra banky, a.s. vo výške 31,87 eur () a od Československej obchodnej banky vo výške 30,- eur (). O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa tak, že náhradu trov konania štátu uložil procesne takmer celkom neúspešným odporkyniam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.