Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/263/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. F. XXX, H., právne zastúpeného JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, Prešov proti žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, U. F. Q., o zaplatenie 1 630 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 08.09.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1 630 € s príslušenstvom.

Svoj nárok vyvodzoval z nasledujúceho skutkového stavu.

Účastníci konania boli partnermi od októbra 2011 do novembra 2013, pričom od januára 2012 spolu bývali v rodinnom dome, ktorého je odporkyňa spoluvlastníčkou. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2012, požičal navrhovateľ ako veriteľ odporkyni ako dlžníkovi sumu vo výške 800 € za účelom úhrady nedoplatku za plyn voči SPP a.s.. Odporkyňa sa zaviazala predmetnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 70 €, mesačne počnúc mesiacom február 2012. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.12.2012 požičal navrhovateľ odporkyni sumu vo výške 1 000 €, ktorú odporkyňa nevyhnutne potrebovala na úhradu dlhu voči tretej osobe. Uvedenú pôžičku sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi vrátiť v momente, keď bude mať k dispozícii potrebné peňažné prostriedky. Najneskôr však do konca roka 2013. Žalobca ďalej uviedol, že vo februári 2012 uhradila matka odporkyne sumu vo výške 70 € a v marci 2012 sumu vo výške 100 €. Taktiež uviedol, že celkom dlžnú sumu vo výške 1 630 € odporkyňa uznala ale navrhovateľovi ju do dnešného dňa neuhradila.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila odporom voči podanému platobnému rozkazu doručenému súdu dňa 29.09.2014. V tomto uviedla, že návrh je nedôvodný, tvrdené dve zmluvy o pôžičke neuznáva, neexistuje ani žiaden právny dôvod, ani doklad o tom, žeby mala vyššie uvedenú sumu uhradiť. Potvrdzuje, že s navrhovateľom od roku 2011 do roku 2013 boli partnermi, počas tej doby bývali v spoločnej domácnosti, pričom nespochybňuje, že navrhovateľ prispieval na chod domácnosti. Celú záležitosť posudzuje ako zaujatosť navrhovateľa voči jej osobe z dôvodu rozchodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov, pričom zistil nasledujúce:

Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 (čl. 45-47) žalobca uviedol nasledujúce - Prvá pôžička vo výške 800 € bola poskytnutá žalovanej, jej sestre a matke, keďže všetky tri sú spoluvlastníkmi rodinného domu, v ktorom spolu so žalovanou býval. Zároveň bolo dohodnuté, že tieto peniaze sa mu vrátia v mesačných splátkach vo výške 70 € počnúc mesiacom február 2012. Peniaze boli požičané uvedeným trom osobám a boli odovzdané do rúk žalovanej. Peniaze mali byť žalovanej odovzdané za prítomnosti jej sestry, pričom zo strany sestry žalovanej tu bolo dokonca ponúkané spísanie nejakého písomného dokumentu. Pokiaľ ide o druhú pôžičku vo výške 1 000 €, peniaze mal z predaja auta. Spolu so žalovanou boli v bazáre v Košiciach, kde predal svoje auto, a následne jej poskytol sumu 1 000 € v dvoch 500 € bankovkách, pretože žalovaná uviedla, že má dlh voči tretej osobe. Zároveň mu mala povedať, že peniaze vráti potom, čo sa zamestná, najneskôr však do konca roka 2013. Na predmetnom pojednávaní žalobca ešte uviedol, že poskytnutá suma vo výške 800 € bola pôžička pre žalovanú, jej matku a sestru, ale dohoda o splácaní bola uzatvorená iba s matkou žalovanej.

Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 k predmetu konania žalovaná uviedla - Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 800 €, skutočne tieto peniaze mali byť odovzdané pred jej sestrou. Žalobca ich však odovzdal dobrovoľne s tým, že im chce pomôcť, vediac v akej je žalovaná nepriaznivej finančnej situácii. Žalovaná mu mala priamo povedať, že tieto peniaze mu žiadnym spôsobom nemá z čoho vrátiť, načo navrhovateľ uviedol,, že to nedáva ako pôžičku ale ako pomoc a nežiada vrátenie. Pri odovzdaní sumy vo výške 800 € nepočula zo strany žalobcu nič o tom, že by malo ísť o pôžičku a o tom, že by sa táto pôžička mala vracať vo výške 70 € mesačne. Pokiaľ ide o sumu 1 000 €, čiže o tvrdenú druhú pôžičku, popiera, žeby išlo o pôžičku. Skutočne bola prítomná, keď žalobca predal v bazáre v Košiciach vozidlo a dal jej nejaké peniaze. Nevie presne koľko to bolo, avšak má za to, že o sumu 1 000 € nešlo. Pri odovzdaní peňazí jej žalobca povedal, že je to pomoc za účelom riešenia jej finančných problémov, a o pôžičke nebolo vravené nič. Zároveň žalovaná uviedla, že do októbra 2013, pokiaľ žalobca a žalovaná tvorili pár, vrátenie týchto peňazí nežiadal. Vrátenie týchto peňazí začal žiadať až v čase, keď sa rozišli. O tvrdenej druhej pôžičke, ktorú ona za pôžičku nepovažuje vo výške 1 000 € nepovedala nikomu, povedala len matke, že jej žalobca poskytol finančnú pomoc.

Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2015 súd ako svedkov vypočul sestru a matku žalovanej.

Pokiaľ ide o matku žalovanej L. E., nar. XX.XX.XXXX, táto uviedla, že sa čuduje, že sú vôbec na súde. Pokiaľ ide o sumu 800 €, má informácie od dcéry - žalovanej, že táto suma jej bola daná dobrovoľne. Pri odovzdaní peňazí osobne nebola. Svedkyňa uvádza, že ako matka žalovanej sa cítila zodpovedná za vrátenie tejto finančnej pomoci, a preto ju začala sama bez podnetu žalobcu dobrovoľne splácať do času, kým jej v tom zabránili finančné problémy. Tieto peniaze vo výške 170 € nevrátila z dôvodu pôžičky ale z dôvodu morálneho záväzku jej dcéry žalovanej voči žalobcovi. Pokiaľ ide o tvrdenú druhú pôžičku vo výške 1 000 € uvádza, že o tejto žiadne informácie nemá. Pokiaľ ide o to, že žalovaná na predchádzajúcom pojednávaní mala tvrdiť, že povedala matke, že jej žalobca poskytol pôžičku vo výške 1 000 €, uviedla, že o tom nemá žiadnu vedomosť, a následne upresnila, že má vedomosť o tom, že žalobca poskytol nejaké peniaze jej dcére, nie však ako pôžičku.

Súd ďalej vypočul ako svedkyňu sestru žalovanej J. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o sumu 800 € má vedomosť o tom, že to bola nezištná pomoc od žalobcu jeho sestre, s ktorou sa vtedy dávali ako pár dokopy a že táto suma mala byť použitá na vyrovnanie nedoplatku za plyn. Nevie nič o tom, že by malo ísť o pôžičku alebo žeby tie peniaze bolo potrebné vrátiť, naopak, zo strany sestry malo byť povedané, že aj keby to vrátiť chcel, tak niet z čoho. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej a žalobcu, že pri prevzatí peňazí bola prítomná aj svedkyňa, táto uvádza, že odovzdanie peňazí sa udialo v obývačke, v čase, keď videla žalobcu prvýkrát a vie, že v tom čase položil na stôl nejakú obálku, či tam boli peniaze a v akej sume, to však povedať nevie. Taktiež svedkyňa odmietla tvrdenie žalobcu o tom, že pri odovzdaní peňazí mala žalobcovi navrhnúť spísanie nejakého písomného dokumentu. Pokiaľ ide o tvrdenú druhú pôžičku vo výške 1 000 €, o tejto nemá žiadne informácie.

Pokiaľ ide o telefonický rozhovor účastníkov konania, ktorý bol prehratý na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015, k jeho obsahu súd uvádza, že z neho žiadnym spôsobom nevyplýva žeby žalovaná potvrdzovala slová žalobcu o poskytnutí dvoch pôžičiek.

Čo sa týka legálnosti jeho vyhotovenia ako aj legálnosti vykonania dôkazu ním, o tom sa súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných právnych úvah:

Podľa - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť návrhu. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci nebolo pri sume 800 € sporné, že bola zo strany žalobcu odovzdaná žalovanej. Nebolo však preukázané, že išlo o pôžičku a to nielen pôžičku žalovanej ale aj matke a sestre. Zároveň si odporuje aj sám žalobca, ktorý tvrdí, že išlo o pôžičku aj žalovanej ale podmienky vrátenia si mal dohodnúť len s matkou a sestrou žalovanej, pričom však žalobe uvádza už aj splátky, ktoré mali byť so žalovanou dojednané. Ak so žalovanou podmienky vrátenia sumy dohodnuté neboli, chýba tu zákonný znak pôžičky - dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pokiaľ ide o sumu 1000 €, výška tejto sumy nebola súdu preukázaná a rovnako ako pri sume 800 € žalobca nepreukázal, že touto sumou žalovanej poskytol pôžičku.

Žalobca tak v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia peňazí žalovanej ako pôžičky a preto v konaní neuspel.

Pokiaľ ide o zákonnosť nahrávky vyhotovenej žalobcom, poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn. (vydaný za totožnej právnej úpravy ako je v SR), z ktorého záverom sa stotožňuje

- Pořízení záznamu telefonického hovoru jeho účastníkem není nezákonné a důkaz tímto záznamem lze v občanském soudním řízení provést, avšak jen se svolením fyzické osoby, ktorá byla účastníkem tohto hovoru. Na záver súd len uvádza, že ide o prípad v právnej praxi bežný, ak prostriedky použité druhom a družkou počas spoločného spolužitia a zabezpečené len jedným z nich, táto osoba rozchodom frustrovaná po rozpade spolužitia prezentuje ako pôžičku s požiadavkou ich vrátiť, hoci počas spolužitia takáto požiadavka zo strany tejto osoby proti partnerovi (partnerke) vznesená nebola.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže túto náhradu nežiadala ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a . Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.