Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sd-67-2015.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sd/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky D.. F. A. J. T. P. Č. D. H. V. M. P. , bývajúcej V. F. D., Q. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.05.2015 č. XXX XXX XXXX X.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 11.05.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 14.04.2015 z dôvodu, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 14.04.2015 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň odporkyňa konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 14.04.2015, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že jej zdravotný stav bol spôsobený odlúpnutím sietnice a následnými operáciami oboch očí, ktoré majú za následok výrazné zníženie priestorového videnia, čo jej neumožňuje bezpečné riadenie osobného motorového vozidla, pohyb na stavbách a staveniskách, čo bolo nevyhnutnou súčasťou jej pracovnej činnosti, zákaz vykonávať ťažšiu fyzickú prácu ako aj zdvíhanie ťažších bremien, zníženie videnia pri slabom osvetlení za šera a večer (odhad vzdialenosti, výška schodov, posúdenie prekážok, atď.), čo spôsobuje častú kolíziu s nerovnosťami terénu, silné bolesti sprevádzané začervenaním oboch očí pri umelom osvetlení (napr. v kancelárskych a obchodných priestoroch), častý výskyt zábleskov, plávajúcich útvarov v sklovci, zahmlievanie, ktoré jej spôsobuje stratu očného vnímania na určitý čas, pokrivené videnie a znížený farbocit spôsobený opuchom makuly, čo jej znemožňuje prácu na počítači. Tieto následky vyplývajúce z jej zlého zdravotného stavu jej neumožňujú vykonávať pôvodné aktivity ako aj plnohodnotne sa zaradiť do pracovného procesu. Žiadala preto o opätovné prehodnotenie jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.04.2015.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky doručený odporkyni dňa 01.06.2015 nie je dôvodný.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 14.04.2015, pretože podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 14.04.2015 navrhovateľka nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby zmyslových orgánov zaradené do kapitoly VII. oddiel A položka 11.2 písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, následkom ktorých u navrhovateľky bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu, t.j. 30 % s tým, že za iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery postihnutia navrhovateľke nebolo priznané.
Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zotrval aj druhostupňový posudkový orgán odporkyne vo svojom posudku zo dňa 09.07.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach považoval choroby zmyslových orgánov zaradené do kapitoly VII. oddiel A položka 11.2, písm.a/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 20 % do 30 %. U navrhovateľky stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici tohto rozpätia, t.j. v rozsahu 30 %. Iné zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár nehodnotil. Konštatoval, že navrhovateľka je po opakovaných operáciách pre amóciu sietnice v roku 1998 pravého oka, opakovane aj na ľavom oku, naposledy začiatkom roku 2014. Stav na pravom oku je anatomický aj funkčne primeraný, s výborným výsledkom, funkcia ľavého oka je znížená na úrovni slabozrakosti pre cystoidný makrolárny opuch. Takémuto stavu, v zhode s posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Košice zodpovedá záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 30 %. Z uvedeného prijal výrok, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka na pojednávaní pred súdom konanom dňa 21.09.2015 zotrvala na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 09.07.2015 predložila posudkovému lekárovi všetky listinné dôkazy svedčiace o jej zdravotnom stave a nedisponuje ani v súčasnosti žiadnymi inými lekárskymi správami alebo nálezmi, ktoré by spochybňovali takýto posudkový záver. Uviedla, že pri poslednom vyšetrení na očnom oddelení jej bolo povedané, že jej zdravotný stav je ustálený a tento sa už bude iba zhoršovať. Ďalej na spochybnenie záverov posudkového lekára sociálneho poistenia uviedla, že pred 16 rokmi ochorela na jedno oko (odlúpnutie sietnice) a po úspešnej operácii sa veľmi skoro dokázala začleniť do spoločnosti a riadne fungovať. Pri zdravotných komplikáciách jej druhého oka je toto ochorenie podstatne vážnejšie, pretože potrebovala celkovo štyri operácie a stále pretrvávajú problémy a nemôže vykonávať činnosti, ktoré vykonávala predtým. Zdôraznila, že jej bol vyňatý z oka sklovec a má aj umelú šošovku. Následkom týchto ochorení stratila priestorové videnie, čo ju obmedzuje v každodennom živote. Trpí šeroslepotou a je postihnutý aj jej farbocit. Pretrvávajú u nej stále bolesti, čo ju značne znevýhodňuje pri jej práci, ktorá aj keď bola pôvodne výsostne ručná, neskôr sa presunula na prácu s počítačom, ktorú pre ochorenie očí prakticky nemôže vykonávať. Je obmedzená aj tým, že nemôže dvíhať ťažké bremená, nemôže robiť žiadne prudké pohyby a nemôže ani viesť motorové vozidlo.
Zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na zhodné hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi sociálneho poistenia s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nedosahuje 40 %, preto navrhovateľka nie je invalidná, keď nespĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku.
Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4,5,6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky na základe objektívnych odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľka v konaní pred súdom neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, ktoré by mohli jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí spočívajúcom v chorobe zmyslových orgánov zaradených do kapitoly VII. oddiel A položka 11.2 písm.a/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľka stanovená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia pri takomto ochorení. Navrhovateľka z uvedených dôvodov nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, keď nesplnila jednu zo základných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 označeného zákona. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti v podanom opravnom prostriedku ako aj v jej výpovedi pred súdom nie sú spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia, pretože z objektívne vypracovaného odborného lekárskeho posudku, v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu odporkyne vyplýva, že stav na pravom oku u navrhovateľky je anatomicky aj funkčne primeraný, s výborným výsledkom a v prípade pravého oka je jeho funkčnosť znížená na úrovni slabozrakosti pre cystoidný, makrolárny opuch, čomu zodpovedá hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Takéto hodnotenie v sebe zahŕňa aj obmedzenia, ktoré navrhovateľke spôsobuje jej zdravotné postihnutie pri výkone práce ako aj v jej každodennom živote a znižuje jej životný komfort, preto súd na jej tvrdenia o týchto obmedzeniach pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok nemohol osobitne prihliadať.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.05.2015, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 14.04.2015 ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.