Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5P-49-2022.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o malol. N. W., Q.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - G. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. U. XX a otec - N. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. T. XXX, o zmenu rozhodnutia o úprave výkonu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu, a o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd upravuje styk otca s maloletým N. W., Q.. X.X.XXXX nasledovne :
II. Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky a následne po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o úprave styku sa bude realizovať styk v neprítomnosti matky v každom prípade mimo bytu matky.
III. Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec malol. N. W., Q..XX.XX.XXXX, sa návrhom dňa 14.06.2022 domáhal úpravy styku a zníženia výživného na malol. s odôvodnením, že s matkou dieťaťa sa nevedia dohodnúť na pravidelnom styku, keď matka kladie často prekážky realizácie styku. Zníženie výživného žiadal z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane, keď sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti od rodičov, čím sa zvýšili jeho výdavky na bývanie, keď platí nájomné 460,-€ mesačne.
2. Matka nesúhlasila so znížením výživného a nepovažovala za dôvodné ani upraviť styk, keď s otcom dieťaťa sa vedia dohodnúť.
3. Súd odročil prvé pojednávanie v záujme rokovania medzi rodičmi o možnej dohode o úprave styku, keď na pojednávaní dňa 27.10.2022, otec dieťaťa návrh na zníženie výživného vzal späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Matka so späťvzatím návrhu súhlasila. V podstatnej mier sa dohodli aj na styku, keď ostalo sporné, kedy nastane stav, keď si otec môže dieťa vziať v neprítomnosti matky. Otec pristúpil na postupnosť, ale nie podľa výlučnej vôle matky. Matka opakovala, je ochotná, umožniť otcovi styk, v závislosti ako to bude vnímať dieťa, pokiaľ ostane dlhšie samé s otcom.
4. Kolízny opatrovník, odporučil rodičom mediátora, pričom pracujú aj online, čo matka neprijala.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX, na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci:
6. Malol. N. W., Q.. XX.XX.XXXX, Y. Q. N. N. W., Q..XX.XX.XXXX G. G. Y., Q..XX.XX.XXX2, keď súd naposledy rozhodol o úprave práv k malol. dieťaťu na základe rozsudku zo dňa 08.02.2022, keď schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej, zveril malol. dieťa do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia môžu zastupovať dieťa a spravovať majetok dieťaťa v bežných veciach. Otec sa zaviazal platiť výživné po 160,-€ mesačne k rukám matky od 24.08.2021, ktoré dlžné výživné do rozhodnutia vo výške 820,-€ sa otec zaviazal zaplatiť spolu s bežným výživným naraz do 31.03.2022. Styk otca s dieťaťom neupravil.
7. Otec na druhom pojednávaní predniesol, že má záujem o úpravu styku aspoň v minimálnom rozsahu, aby mal určitú pravidelnosť styku. Robí na zmeny, považoval za vhodné zo začiatku na pár hodín a postupom času, keď si na neho dieťa zvykne, na dlhší čas. Dieťa ho inak vníma ako otca.
8. Matka opakovala, že otcovi nebráni v styku, rovnako tak neriešila ani prítomnosť starých rodičov zo strany otca. Bola rovnako toho názoru, že sa má dodržať určitá postupnosť v rozsahu úpravy styku, najprv v jej prítomnosti. Zohľadniť režim dieťaťa, ktoré ešte poobede spí aj do 16,00hod. a cez víkend vstáva aj o 9,00hod. Spať chodieva dieťa večer o 19,30hod. Matka pracuje aj počas soboty do 15,00hod. Nesúhlasila s úpravou styku, výlučne len v nedeľu.
9. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
10. Podľa § 30 ods.1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
11. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia o úprave styku u rodiča s poukazom na čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje medzi inými najmä
úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností., ktorému dieťa nebolo zverené.
16. Súd dospel k záveru, že záujem dieťaťa vzhľadom na to, že ide o dieťa v útlom veku, v čase vyhlásenia rozsudku malo dieťa dva roky, osem mesiacov. Dieťa je v stálej starostlivosti u matky a starých rodičov zo strany matky. Otec býva mimo bydliska matky v okrese Šaľa, čo si vyžaduje strávenie času na ceste na styk do 40 minút a späť rovnako 40min, do bydliska matky F. U.. Obaja rodičia sú v pracovnom pomere. Otec robí na zmeny a matka aj počas soboty do 15,00hod. Matka sa nebránila úpravy styku, pokiaľ by mohla byť prítomná počas styku otca s dieťaťom, prípadne postupom času, by nechávala dieťa s otcom na kratší čas a v závislosti ako to bude dieťa znášať, aj dlhšie. Zatiaľ nesúhlasila ,aby si otec dieťa zobral so sebou. Otec nemal záujem vynucovať si styk, mal záujem, aby vznikla určitá pravidelnosť, aj vzhľadom na výkon jeho práce, vzdialenosť od bydliska matky a možnosti v mieste bydliska matky. Bolo nesporné, že dieťa má určitý denný režim, ktorý nechcel ani otec narušiť, chcel aby v možnom rozsahu sa tento styk realizoval a nezáviselo to len od vôle matky. Dieťa neodmieta otca. Pozná ho, aj sa vzdialilo od bytu matky v prítomnosti otca. Ani matka nezaujala odmietavé stanovisku ku styku, skôr má obavu, ak by plakalo za ňou otec by to nezvládol. Súd je toho názoru, že matka má prehnanú obavu o dieťa, o jeho správanie sa v prítomnosti otca. Prehnane vychádza dieťaťu v ústrety, hoci nie je na to dôvod. Dieťa sa javí byť vyrovnané, len vzhľadom na svoj vek, potrebuje primerane komunikovať čo sa sním deje, že rodičia chcú obaja len dobre, čo bude robiť v prítomnosti otca, kam pôjdu, čo tam zažije a to že matka je vždy jej na blízku, dosažiteľná, hoci aj na telefóne. Zákon dáva právo obom rodičom aby participovali na výchove dieťaťa, hoci nežijú spolu, nie je možné aby samotné zverenie dieťaťa jednému z rodičov ho oprávňovalo neodôvodnene okliešťovať tieto práva, len preto, že si to druhý rodič inak predstavuje. Obaja rodičia si musia byť vedomí toho, že dieťa v tomto veku viac inklinuje k matke, pokiaľ s ňou trávi viac času, rovnako by to bolo, pokiaľ by bolo viac času s otcom. Pravidelnosť styku si vyžaduje aby sa mohol budovať citový vzťah aj medzi otcom G. J.. N., na ktorý sa dá do budúcna budovať, keď otec nebýva blízko bydliska dieťaťa. Matka týmto musí získať presvedčenie, že dieťa u otca je v dobrých rukách. K tomu smerovala aj úprava práv čo do styku otca s dieťaťom. Keďže matka pracuje aj v sobotu do 15,00hod, súd stanovil styk striedavo na sobotu a nedeľu pre otca, keď v nedeľu je matka doma v doobedňajších hodinách a v sobotu poobede, keď už matka sa vráti z práce a to na čas v prítomnosti matky. Následne súd bol toho názoru, že mesiac postačuje aby otec si na stanovený čas mohol tráviť sám s dieťaťom a urobiť si program, keď tri hodiny styku, by nemali byť stresujúce pre dieťa bez matky, pokiaľ obaja rodičia budú nápomocný dieťaťu chápať stav , ktorý oni vytvorili pre dieťa, pričom obaja chcú byť súčasťou jeho života.
17. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)