Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoP/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom B. C., D. E. F. G. H., dieťa rodičov – matky I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, H., zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné a otca I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, H., zastúpeného JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletej A. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -402 zo dňa 30.03.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto

,,I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -22 zo dňa 20.12.2012 tak, že z v e r u j e mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. II. Matku z a v ä z u j e prispievať na jej výživu sumou po 40,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 01.06.2021.

III. Dlžné výživné za obdobie od 01.06.2021 do 30.04.2022 vo výške 400,- eur matka zaplatí otcovi do 30.09.2022.

IV. Matka je oprávnená sa s dcérou stretávať dvakrát v týždni a to v stredu a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod..

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“

Citoval ustanovenie , , ,, a , , a o rodine a o zmene a doplnení zákonov (ďalej aj ako ,,ZoR“).

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade došlo k zmene pomerov, lebo po rozchode rodičov bola maloletá striedavo u oboch rodičov a od júna 2021 žije iba u otca a s matkou je v kontakte iba prostredníctvom sociálnych sietí a ak je s matkou osobne, tak aby o tom otec nevedel, ale konštatoval, že narušený vzťah medzi matkou a dcérou sa stabilizuje a to najmä tým, že po počiatočnom odmietaní A.

chce byť so svojou matkou v kontakte, preto zmenil rozhodnutie a zveril A. do osobnej starostlivosti otca, lebo on zabezpečuje starostlivosť o ňu od júna 2021. Vyživovaciu povinnosť súd určil v rozsahu otcom uplatnenom vo výške 40 eur mesačne a keďže matka otcovi na výživu od doby, od ktorej zabezpečuje starostlivosť iba otec, neprispievala, súd prvej inštancie zaviazal matku prispievať na výživu A. od 01.06.2021 do 30.03.2022 vo výške 400 eur predstavujúce dlžné výživné, ktoré umožnil matke zaplatiť do 30.09.2022. Stretávanie matky s dcérou určil dvakrát v týždni prispôsobiac ho rozvrhu A. a každý parný týždeň tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia so záverom súdu, že vyhláseným rozhodnutím došlo k zosúladeniu faktického stavu s konštatovaním, že toto rozhodnutie má poslúžiť na to, aby sa budoval, napravil vzťah medzi matkou a dcérou v ostatnej dobe narušený. Toto rozhodnutie má byť základom toho, aby rodičia prestali bojovať medzi sebou navzájom a našli spôsob, ako vzájomne participovať na výchove ich spoločného dieťaťa.

O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len ,P“).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej A.. Matka maloletej sa s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnila a považuje ho za nesprávny, vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd neskúmal dôkazy predložené matkou, osobitne, že prokurátor J. C. E. H. podal Okresnému súdu Humenné obžalobu na otca pre prečin ublíženia na zdraví spáchanom na matke maloletej, ako ani ostatné rozhodnutia Okresného úradu o uložení sankcií za domáce násilie, ako aj predložený list na rozlúčku nebohého syna matky a brata maloletej ako dôkaz, v ktorom opisuje, ako sa už nevládze dívať na to, ako ich otčim týra, čím tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré následne nadväzuje nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie. Poukázala na to, že súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, ktorým navrhovateľke ako matke nezaopatreného maloletého dieťaťa nevyhovel v návrhu o zvýšenie výživného pre mal. A., ale dokonca svojím rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -22 zo dňa 20.12.2012 tak, že zveril mal. A. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou po 40 eur mesačne. Matka osobitne namietala tvrdenie súdu prvej inštancie, že v danom prípade posudzoval závažnosť zmeny pomerov s poukazom na stabilitu výchovného prostredia a fakt, že mal. A. je od júna 2021 iba u otca, ktorý zabezpečuje jej výchovu. Je toho názoru, že bola na pokyn kolízneho opatrovníka, pred súdom počas konania, arbitrárne a autoritatívne v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -22, zo dňa 20.12.2012 a bez absencie záznamu o uložení výchovného opatrenia, vyzvaná k odovzdaniu a zvereniu maloletej dcéry do starostlivosti otca až do rozhodnutia vo veci, bez možnosti stretávania sa s matkou, čo v konečnom dôsledku využil otec maloletej a súd tento stav následne vyhodnotil ako jeden z dôvodov, kedy malo dôjsť na strane matky a dcéry k zmene pomerov. Sám súd pritom na ostatnom pojednávaní potvrdil, že práve kolíznou opatrovníčkou bolo matke nariadené, aby dcéra bola u otca. Podľa matky otec maloletej zneužil situáciu v svoj prospech a vykreslil matku tak, akoby maloletej A. hrozilo nebezpečenstvo, pričom prenáša vinu na matku maloletej, čo sa jej javí ako absolútne nevhodné a neprípustné, keďže ona svoju dcéru nadovšetko miluje a vždy sa ju snažila chrániť, nakoľko už o jedno dieťa v spolužití s otcom maloletej vo svojom živote prišla. Matka maloletej namieta rozhodnutie súdu, ktorý aj napriek výpovediam procesných strán ako aj samotnej maloletej priamo z výsluchov z pojednávaní (bod 14. odôvodnenia rozsudku), rozhodol tak, že na strane matky došlo k tak podstatnej zmene pomerov a súd matke odobral dcéru a zveril ju do starostlivosti človeka, ktorý bol v správnom konaní uznaný vinným a na ktorého podal prokurátor obžalobu. Matka maloletej počas celého konania v predmetnej právnej veci nepristúpila k postupu v zmysle a nežiadala súd o nariadenie výkonu rozhodnutia, aby tým maloletá nebola traumatizovaná, čo v konečnom dôsledku využil otec maloletej vo svoj prospech. Na strane matky nedošlo podľa jej názoru k žiadnej podstatnej zmene pomerov, aby súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv a povinností. Namietala, že súd nijakým spôsobom nevyhodnotil preukázané skutočnosti, kedy sama kolízna opatrovníčka matku označila iba za dôslednejšiu pri nastavení pravidiel pre vzdelávanie dcéry a že A. sa nachádza vo veľkom konflikte lojality, nechce ublížiť ani jednému rodičovi, pretože aj pri kolíznom opatrovníkovi sa vyjadrila, že oboch rodičov má rada a sama odpovedala, že aj ju odbremení aj hocijaké rozhodnutie súdu, ale podľa čl. 5 treba brať do úvahy názor dieťaťa. Z dôvodu, že maloletá je vystavená konfliktu lojality, treba zabezpečiť, aby obaja rodičia mali možnosť starostlivosti o dcéru približne v rovnakom pomere, lebo do mája 2021 obaja rodičia starostlivosť o A. zabezpečovali. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alebo podľa

(ďalej len ,,CSP“) ho zmenil. O osobnej starostlivosti navrhla rozhodnúť takto: ,,Striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať v dvojtýždňových intervaloch. Rodičia si maloletú budú odovzdávať vždy v nedeľu v čase medzi 18.00 hod. 19.00 hod., pred bydliskom rodiča, u ktorého dvojtýždňový interval končí. Trvalé bydlisko maloletej bude na adrese C. XXXX/XX, XXX XX H.. Obaja rodičia budú maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Rodinné prídavky na maloletú deti bude poberať otec a daňový bonus matka. Výdavky maloletého dieťaťa spojené so školskými aktivitami, mimoškolskými aktivitami, so zdravotnou starostlivosťou a všetky ostatné nepredvídané výdavky, nie bežného charakteru, budú hradiť rodiča na polovicu.“ O bežnom výživnom a dlžnom výživnom navrhla rozhodnúť takto: ,,Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére z doteraz určených 30 % zo sumy životného minima určeného rozsudkom sp.zn. -22 z 20.12.2012 mení a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou po 150,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám matky dieťaťa I. C. vždy do prvého dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 23.11.2020. Dlžné výživné za obdobie od 23.11.2020 do 30.04.2022 vo výške 2 590,- eur otec zaplatí matke do 30.09.2022.“

Vo vyjadrení k odvolaniu matky kolízny opatrovník uviedol, že na základe prešetrených pomerov, opakovaných stretnutí na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a najmä s ohľadom na názor maloletej A., navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že po prvotných úkonoch v rámci výkonu svojej funkcie bolo zistené, že mal. A. je striedavo u oboch rodičov. V tomto čase nevykonával opatrenia pre rodinu, starostlivosť o dieťa si rodičia dohodli sami bez účasti tretej osoby, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel až po začatí konania o zvýšenie výživného. Z uvedeného vyplýva, že starostlivosť o mal. A. v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu bola zabezpečovaná bez vstupu a zásahu kolízneho opatrovníka. V priebehu konania začala maloletá A. odmietať návraty k matke, otec doložil do konania nahrávky, z ktorých je zjavné, ako matka ventiluje svoje pocity voči otcovi smerom k dcére. Rodičom bolo odporúčané, aby nejaký čas rešpektovali názor dcéry a nevystavovali ju tlaku s tým, že im bude poskytnutá pomoc pri náprave vzťahov prostredníctvom K. C. L. F. G. D.. Nejednalo sa o žiaden pokyn kolízneho opatrovníka, na ktorý nemá kompetenciu ani legislatívnu podporu. Kolízny opatrovník poukázal na správy K. C. L. F. G. D. a Referátu poradensko - psychologických služieb H., podľa ktorých striedavá osobná starostlivosť u maloletej nie je vhodná. Maloletá preferuje rodičovský prístup otca, jej vzťah s mamou je narušený a sama matka si uvedomuje svoj podiel na vzniknutej situácii, nevhodný prístup k maloletej pod vplyvom nespracovaných emócií (napr. podaný podnet na trestné stíhanie na dcéru za krádež mačky), čo viedlo k tomu, že sa mal. A. odmietla k nej vrátiť. V súčasnosti je dôležité nevystavovať maloletú ďalšiemu tlaku, nútiť ju rozhodovať sa medzi rodičmi, ktorých má rada, ale zabezpečiť jej stabilné prostredie, ktoré by viedlo k harmonizácii vzťahov. A. vo veľmi náročnom vývinovom období prechádza konaním, ktoré ju emocionálne zaťažuje. Opakovane vyjadrila svoj názor, že chce ostať u otca, možnosť striedavej osobnej starostlivosti bola pre ňu prijateľná, ak by sa rodičia dohodli, k čomu však nedošlo. Za účelom stabilizácie situácie je vhodnejšia „výlučná“ starostlivosť a možnosť nápravy vzťahov prostredníctvom úpravy stretávania. Nie je vylúčené, že mal. A. sama prejaví v budúcnosti želanie starostlivosti oboch rodičov, tak ako to bolo aj v minulosti, bez rozhodnutia súdu.

Vo vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, veľmi citlivo pristupoval k mal. dieťaťu a samotnému rozhodnutiu v predmetnej veci. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s vykonal vyhodnotenie dôkazov tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich základe správne vo veci rozhodol. Má za to, že odvolanie matky pôsobí zmätočne. Sú v ňom síce formálne uvedené dôvody, na základe ktorých vidí matka pochybenia súdu prvej inštancie, ale to je tak asi všetko. V celom odvolaní sa nenachádza jediný argument, na základe ktorého by malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie a už vôbec sa v odvolaní nenachádza, ktorý predpis bol súdom prvej inštancie nesprávne aplikovaný. Uviedol, že podal návrh na zmenu výchovného prostredia po tom, čo dieťa sa samé dožadovalo, aby mohlo bývať u otca, lebo matka na neho slovne útočí, kričí, vyčíta mu veci, za ktoré dieťa nemohlo. Vyvrcholením všetkého bolo, keď matka podala trestné oznámenie na mal. dieťa, lebo jej vraj ukradlo mačku. Dieťa nechce bývať s matkou, lebo táto ho citovo vydiera. Sama matka predložila nahrávku, kde dieťa, ktoré ju prišlo navštíviť, bolo matkou citovo vydierané. Matka nemá správny prístup k dieťaťu, nedokáže s ním ako otcom dieťaťa normálne , racionálne komunikovať. Mal. A. sa zlepšila v prospechu, odkedy je u otca, má tam vytvorené harmonické, láskyplné prostredie. Uviedol, že predložil do spisu nahrávky, ktoré zrealizovalo samo dieťa, ktoré pokiaľ by si senát odvolacieho súdu prehral, tak by veľmi rýchlo zistil, prečo dieťa nechce byť zverené matke. Na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov momentom, kedy odišlo k nemu ako otcovi, lebo už nezvládalo správanie sa matky a útoky matky na neho. Matka nedokáže správne komunikovať, nedokáže si nájsť k dcére cestu tak, aby dcéra chcela byť

zverená jej, alebo aby bola zverená do striedavej starostlivosti. Mal. A. sa nebráni tomu, aby realizovala styk s matkou, ale trvá na tom, aby bola zverená otcovi. Dieťa nemalo u matky stabilné výchovné prostredie. Podľa otca je z celého odvolania možné vidieť, že matke mal. dieťaťa ide iba o výživné. Pokiaľ by mala skutočne záujem o blaho dieťaťa, tak by akceptovala vôľu dieťaťa a zamyslela by sa nad svojim správaním sa k dieťaťu. Napriek tomu, že mal. A. je dlhodobo, od júna 2021 u otca, neopýtala sa ani raz, či A. niečo nepotrebuje, neuhradila na výživné ani euro, neopýtala sa, či A. má všetko, poberá rodičovské prídavky a daňový bonus, napriek tomu, že dieťa je u otca. Pravda je, že sa od júna 2021 ani len nesnažila nejako finančne prispieť dieťaťu na výživu. Matka opakovane argumentuje tým, že nedala návrh na výkon rozhodnutia, lebo dieťa je zverené jej. Je toho názoru, že aj keby bola takýto návrh podala, nebola by v konaní úspešná, lebo sama matka zavinila, že dieťa od nej odišlo k nemu ako otcovi a je tu teda ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nerealizuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Matka v odvolaní uvádza, že na jej strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov, avšak toto v tomto konaní nie je až tak podstatné, lebo najdôležitejšie je, že zmena pomerov nastala na strane mal. dieťaťa. Samotný fakt, že dieťa bolo zo strany matky vystavené takému tlaku a žilo v takom strese, že odišlo k otcovi, je podstatnou zmenou pomerov a to v takom rozsahu, že to odôvodňovalo zmenu výchovného prostredia. Matka požaduje striedavú osobnú starostlivosť. Počas celého konania však nepredložila jeden dôkaz, ktorý by preukázal, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky k tomu, aby mohlo byť súdom rozhodnuté, že dieťa sa zverí do striedavej osobnej starostlivosti. Minimálne takéto zverenie by nebolo v najlepšom záujme mal. dieťaťa a tým, že matka s otcom nedokáže normálne komunikovať, nie je možné dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, lebo by sa nedokázali rozprávať ani len o základných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne po každej stránke a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako účelové a neopodstatnené.

K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že súhlasí s jeho vyjadrením, že napriek ponúknutým programom na zlepšenie komunikácie k zlepšeniu nedošlo. Matka mal. dieťaťa nedokáže konštruktívne komunikovať. Neuvedomuje si, že hoci ich spolužitie ako partnerov skončilo, tak sú rodičmi a od ich rozchodu by mali riešiť iba dieťa a jeho záujmy. Matka toto nedokáže. Mal. A. bola matkou manipulovaná a sama matka predložila aj video nahrávku, v ktorej sa k dieťaťu správa manipulatívne, čo dieťaťu je zjavne nepríjemné. Každý jeden rozhovor, o ktorý sa pokúšal uvedomujúc si potrebu ich vzájomnej komunikácie ako rodičov, skončilo krikom, výčitkami a nadávkami na jeho osobu. Podľa otca je v tomto vyjadrení presne vystihnuté, že pre dieťa je nevyhnutné zabezpečiť stabilné výchovné prostredie a to dlhodobo zabezpečujem on. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení správne vyhodnotil, že dcéru emocionálne zaťažuje to, že sa neustále musí rozhodovať medzi rodičmi, aj on vníma, ako je pre dieťa zaťažujúce, že sú jej dookola kladené otázky o tom, či by chcela byť aj s mamou, hoci dieťa opakovane uvádza, že chce byť zverené jemu, hoci s mamou sa chce stretávať. Je toho názoru, že mal. A. je dostatočne psychicky zrelá a rozumovo vyspelá na to, aby dokázala sama formulovať svoje názory a to aj urobila. Opakovane prezentovala, že u neho sa cíti dobre, že je spokojnejšia a že sa v jeho domácnosti cíti najlepšie.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( zákona ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie návrhu matky maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného na maloletú dcéru z poslednej úpravy vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na sumu 300 eur mesačne, ako aj úpravy styku s otcom každý párny víkend v čase od piatka od 17.00 hod do nedele 18.00 hod. Zároveň súd prvej inštancie posudzoval návrh otca na zverenie mal. A. do jeho osobnej starostlivosti a uloženie povinnosti matke prispievať na jej výživu sumou vo výške 40 eur mesačne od podania návrhu ku 20. dňu v mesiaci k rukám otca. Nežiadal upraviť styk matky s mal. A..

V zmysle odvolacích námietok matky mal. A. predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k vyhoveniu protinávrhu otca na zverenie mal. A. do jeho osobnej starostlivosti vychádzajúc zo zmeny pomerov, ktorá nastala po rozchode rodičov v októbri 2020, keď maloletá A. po období striedavého žitia u oboch rodičov, od

júna 2021 žije iba u otca, ktorý jej zabezpečuje osobnú starostlivosť, pričom s matkou je v kontakte iba prostredníctvom sociálnych sietí a ak je s matkou osobne, tak aby o tom otec nevedel, a to s cieľom stabilizovať narušený vzťah medzi matkou a dcérou a v snahe, aby rodičia prestali bojovať medzi sebou navzájom a našli spôsob, ako vzájomne participovať na výchove ich spoločného dieťaťa.

Odvolacia argumentácia matky maloletej vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o zmene osobnej starostlivosti bola v podstate založená na tvrdení, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, aby súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv a povinností a zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti otca, ktorý bol v správnom konaní uznaný vinným a na ktorého podal prokurátor obžalobu. Žiada rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej A. a zaviazať otca na prispievanie na jej výživu po 150 eur mesačne.

Vo vzťahu k odvolacej námietke matky ohľadne arbitrárneho a autoritatívneho vyzvania kolízneho opatrovníka k odovzdaniu a zvereniu mal. A. do starostlivosti otca v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -22, zo dňa 20.12.2012 odvolací súd poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky, s ktorým sa stotožňuje. Správne kolízny opatrovník poukázal na to, že po jeho prvotných úkonoch v rámci výkonu jeho funkcie tento zistil, že mal. A. je striedavo u oboch rodičov. Túto skutočnosť matka telefonicky oznámila kolíznemu opatrovníkovi dňa 09.02.2021, pričom uviedla, že túto formu starostlivosti si určil sám otec, no realizovala sa napriek rozhodnutiu súdu. Otec maloletej takisto uviedol, že dcéra je striedavo u oboch rodičov. Kolízny opatrovník nevykonával v tomto čase opatrenia pre rodinu, starostlivosť o dieťa si rodičia dohodli sami bez účasti tretej osoby. V priebehu konania začala maloletá A. odmietať návraty k matke a želala si ostať u otca. Rodičom bolo zo strany kolízneho opatrovníka odporúčané, aby nejaký čas rešpektovali názor dcéry a nevystavovali ju tlaku s tým, že im bude poskytnutá pomoc pri náprave vzťahov prostredníctvom K. C. L. F. G. D.. Starostlivosť o mal. A. v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu bola zabezpečovaná bez vstupu a zásahu kolízneho opatrovníka. Nejednalo sa o pokyn kolízneho opatrovníka, na ktorý ako on sám uviedol, nemá kompetenciu ani legislatívnu podporu.

Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia.

Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcich k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov vrátane stability výchovného prostredia. Súd by nemal túto požiadavku absolutizovať, ale vždy vziať do úvahy všetky faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 ZoR). Predpokladom pre jej fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, so zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho pobytu a pod. Striedavá starostlivosť môže teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencii ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov.

Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho presvedčenia, že zo strany matky navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou by neboli lepšie zaistené potreby mal. A., pretože táto forma osobnej starostlivosti si vyžaduje vysoké nároky na vzájomnú spoluprácu rodičov, ktoré však objektívne nie sú schopní zvládnuť, vzhľadom na to, že medzi sebou dlhodobo nekomunikujú, sú vo veľkom konflikte, vytvárajú medzi sebou bariéru a vnútorný nepokoj, ktorý sa prenáša aj na mal. A.. Dôsledky tohto konfliktu sa prejavili najmä vo vzťahu medzi matkou a dcérou, ktorý sa tak narušil, že mal. A. začala odmietať kontakt so svojou matkou. Zo správy z poradensko - psychologického procesu vyplýva, že na

matke sa prejavila nespracovaná osobná história a emócie (trestajúca výchova od jej adoptívnej matky, rozvod, násilie otca, spáchanie samovraždy jej syna), ktorá sa odzrkadľovala v jej správaní voči mal. A., v dôsledku čoho maloletá A. začala preferovať rodičovský prístup otca, ktorý vyvrcholil jej odchodom do otcovej domácnosti. Zo správy zo dňa 06.12.2021 je zrejmé, že psychologička referátu poradensko – psychologických služieb navrhla zveriť mal. A. do starostlivosti otca a upraviť styk s matkou v širšom rozsahu. V roku 2022 sa síce vzťahy medzi mal. A. a jej matkou zlepšili po počiatočnom odmietaní matky a mal. A. chcela byť v kontakte s matkou, či už prostredníctvom sociálnych sietí alebo potajomky bez vedomosti otca, avšak kým dôjde k úplnej stabilizácii vzťahov matky k dcére a medzi rodičmi, je potrebné v súčasnosti pristúpiť k ,,výlučnej“ osobnej starostlivosti u otca, v ktorého domácnosti mal. A. sa zdržiava od júna 2021 a tam našla oporu a kľud. Je potrebné nevystavovať maloletú ďalšiemu tlaku, nútiť ju rozhodovať sa medzi rodičmi, ktorých má rada a nechce žiadneho z nich zraniť, ale zabezpečiť jej stabilné prostredie, ktoré by viedlo k harmonizácii vzájomných vzťahov. Mal. A. je vo veľmi náročnom vývinovom období a prechádza súdnym konaním, ktoré ju emocionálne zaťažuje, a preto je stabilita výchovného prostredia pre ňu teraz prvoradá Z obsahu spisu vyplýva, že mal. A. opakovane vyjadrila svoj názor, že chce ostať u otca, pričom možnosť striedavej osobnej starostlivosti bola pre ňu prijateľná, ak by sa rodičia dohodli, k čomu však napokon nedošlo.

Za účelom stabilizácie situácie je preto momentálne vhodnejšia „výlučná“ starostlivosť otca a možnosť nápravy vzťahov s matkou prostredníctvom úpravy stretávania, ktorá je nastavená týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie veľkoryso, takmer až na úrovni striedavej osobnej starostlivosti. Nie je vylúčené, že mal. A. sama prejaví v budúcnosti želanie byť v starostlivosti oboch rodičov tak, ako to bolo aj v minulosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o dočasný stav, ktorý môže byť prehodnotený a upravený v prípade potreby iným spôsobom.

Nie je podstatné to, ako matka v odvolaní uvádza, že na jej strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov, dôležité je, že zmena pomerov nastala na strane mal. dieťaťa. Samotný fakt, že dieťa bolo zo strany matky vystavované stresovým situáciám, že odišlo ku otcovi je podstatnou zmenou pomerov a to v takom rozsahu, že to odôvodňovalo zmenu výchovného prostredia.

Vyššie uvedené skutočnosti o podstatnej zmene pomerov na strane mal. A. podľa názoru odvolacieho súdu nemohli ovplyvniť ani matkou predložené rozhodnutia v trestnom a správnom konaní, vydané voči otcovi, ktoré sa týkali domáceho násilia, ktorého sa však otec dopustil voči matke, a nie voči mal. A..

Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že okolnosti tohto prípadu umožňujú zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať účastníkom náhradu trov konania podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).