Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/40/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. P., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Podzámska 41/A a otca: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, v konaní o zmenu výchovného prostredia maloletého, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -16 zo dňa 30.6.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a výrokom II. matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca dopredu k rukám otca.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. , , a , a , ako i , , , Zákona o rodine, s poukazom na o životnom minime, odôvodnil v podstate tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia týkajúci sa dočasného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca je dôvodný. Súd mal za dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Podľa rozhodnutia súdu zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť matka, avšak maloletý, ktorý je blízky veku dospelosti prejavil záujem žiť s otcom v jeho domácnosti. Keďže maloletý môže od septembra nastúpiť na strednú školu v Martine, na ktorej majú pre neho voľné miesto a počas prázdnin bude mať dostatok času na adaptovanie sa na život v domácnosti svojho otca a na nadviazanie kontaktov s rovesníkmi, súd na návrhu otca na dočasné zverenie maloletého do jeho starostlivosti vyhovel. Zároveň súd určil matke povinnosť platiť na výživu maloletého výživné v minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré od 1.7.2014 činí 27,13 Eur. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v rámci rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia nemohol vykonávať dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej a preto neurčil matke výživné v otcom požadovanej sume 50,- Eur mesačne. Doplnil, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému, pričom nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že predbežné opatrenie zamietne s tým, že súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu a

bez osvedčenia zásadných skutočností, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. S poukazom na dôvodila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky súd už prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, keďže termín pojednávania vo veci samej nariadený nebol a je teda predpoklad, že maloletý bude od 1.9.2015 navštevovať strednú školu v okrese Martin. Namietala, že prvostupňový súd konal veľmi rýchlo, keď návrh dostal ešte len 29.6. a rozhodol už dňa 30.6.2015, pričom nepripojil súvisiace spisy Okresného súdu Piešťany, ktoré boli s poukazom na žurnalizáciu pripojené až po rozhodnutí súdu. Súd pritom svoje rozhodnutie oprel o tvrdenia, ktoré otec dieťaťa žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani neosvedčil. Podľa matky súd nemal brať do úvahy ako dôkaz čestné prehlásenie maloletého, že chce zostať u otca, ktoré bolo vyhotovené len na základe žiadosti otca. Podľa odvolateľky maloletý sa kontaktoval s otcom len telefonicky a nikdy pritom neuvádzal okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa chce natrvalo presťahovať k otcovi. Považuje preto za zvláštne, že keď otec po dlhšej dobe syna videl najskôr 26.6.2015, už 29.6.2015 na súd podal návrh, odkiaľ otec maloletého vedel o voľnom mieste na strednej škole v okrese Martin. Ku kontaktu medzi otcom a maloletým doteraz dochádzalo len počas školských prázdnin. Súd nepreveril do akých sociálnych bytových a spoločenských podmienok dočasne zveruje maloletého, rozhodol predčasne, nezákonne a arbitrárne. Matka poukázala na to, že maloletý je teraz v období vzdoru a ona mu nedokáže zabezpečovať jeho neprimerané požiadavky, nakoľko má s otcom maloletého dve ďalšie deti a jedno dieťa s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Maloletý má pritom dobré vzťahy so svojimi súrodencami, ktoré sú na maloletého Y. naviazané. V ďalšom odvolateľka poukázala na podľa nej nezodpovedné správanie sa otca v lete 2011, keď bol maloletý u neho na prázdninách, kedy maloletý väčšinu času trávil s otcovou sesternicou a družkou, pričom v tom čase, keď mal 12 rokov jazdil na motorke bez prilby a po nebezpečnej ceste. Odvtedy má matka strach o zdravie a život maloletého Y. počas jeho pobytu v Z.. Vzhľadom na to, že okresný súd podľa odvolateľky rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu a bez osvedčenia zásadných skutočností, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že predbežné opatrenie zamietne.

Otec odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých tvrdení, ktoré popisuje v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a trvá na jeho dôvodnosti. Matka v odvolaní uvádza účelové zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, ktorými zámerne vykresľuje otca negatívne. Má za to, že prvostupňový súd konal v záujme maloletého syna, v súlade s jeho názorom a prianím. Syn bude mať 17 rokov, pričom je schopný vyjadriť svoj názor a nie je ovplyvňovaný otcom. Otec zdôraznil, že rozhodnutie o zverení syna do jeho osobnej starostlivosti si dôsledne uvážil, nie je to unáhlený, ani nepremyslený krok. Návrh podal až po tom, čo sa so synom niekoľkokrát rozprával a na základe jeho opakovaných návrhov sa rozhodol jeho prianie rešpektovať. Nie je pritom pravdou, že by sa v minulosti so synom nestretával, syn sám začal za ním chodiť vlakom z O. do P., kde ho vyzdvihol, intenzívne od druhého polroka roku 2014 a následne celý rok 2015. Syn prišiel v piatok po škole a v nedeľu ho viezol na vlak z P. o 15.05 hod. Syn takto chodil každý druhý víkend, potom aj každý víkend. Matka o tomto vedela, spočiatku to tolerovala, no potom to synovi začala zakazovať. Syn má s matkou stále horší vzťah, matka syna nezvláda, čo vyvrcholilo 13.5.2015, kedy mu matka volala že syna nezvláda a chcela, aby si Y. zobral a staral sa o neho s tým, že má na neho naďalej platiť matke výživné. Dokonca aj najstaršia dcéra R. otcovi napísala v máji 2015 niekoľko SMS, že si má po Y. prísť, že matka ho nedokáže zvládnuť. Myslí si, že to, že syn je u neho je na prospech všetkým, aj matke, ktorá sa stará o ďalšie maloleté deti. On na syna Y. dozrie, vedie ho k zodpovednému životu, pracovitosti, syn mu pomáha, vybije zo seba energiu, je unavený a spokojný. Myslí si, že u neho synovi nič nechýba, zabiehajú sa v spoločnom živote. Jediné, čo matke vadí je to, že by mu na syna mala dávať peniaze, doteraz mu nedala nič, dokonca ani rodinné prídavky. Jediným zámerom otca je postarať sa o syna. Uvedomuje si, že je to pre všetkých veľká zmena, ale myslí, že pre syna je to zmena k lepšiemu. U matky žil s tromi súrodencami v trojizbovom byte, matka bola stále preč a hrozilo, že sa spustí a dá sa na zlé cesty. Tomuto chce otec zabrániť. Pokiaľ matka popisuje otcov údajne nezodpovedný prístup k deťom, vyťahuje udalosti spred štyroch rokov, pričom otec považuje za zbytočné sa k tomu dopodrobna vyjadrovať. Záverom otec navrhol, aby súd odvolanie matky ako nedôvodné zamietol.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu matky maloletého sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd napriek predchádzajúcemu právoplatnému súdnemu rozsudku o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, predbežným opatrením dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a nadväzne matke uložil povinnosť platiť na dieťa minimálne výživné.

Z obsahu spisu bolo zistené, že otec maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 29.6.2015 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca a matku zaviaže platením výživného v súdom priznanej adekvátnej výške. Zároveň s podaním návrhu vo veci samej sa domáhal tiež nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok až do rozhodnutia vo veci samej a matke aby bola uložená povinnosť dňom právoplatnosti výroku určenia výživného prispievať na výživu maloletého Y. sumou 50,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca až do rozhodnutia vo veci samej. Návrh otec s poukazom na to, že rozsudkom súdu boli dve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný hradením výživného na ne, odôvodnil tým, že syn Y. sa rozhodol, že chce trvale žiť u otca v jeho domácnosti, pričom otec chce jeho rozhodnutie rešpektovať a súhlasí s ním. Otec má za to, že syn je dostatočne vyspelý vekovo aj rozumovo, aby vedel posúdiť, s ktorým rodičom chce byť a nie je možné ho nútiť, aby zostávať proti vlastnej vôli u matky. Maloletý má problémy vo vzťahu k matke, matka už dlhšiu dobu nezvláda jeho výchovu, keďže syn je vzdorovitý, matku nechce počúvať. V domácnosti matky, ktorá má spolu štyri deti nie je vyhovujúce prostredie pre syna, syn potrebuje otca, mužský vzor. Syn sa za otcom ťahá, chce byť u neho, chce odísť od matky, syn sa u matky búri, nerešpektuje ani jej príkazy, treba ho usmerniť. Otec si myslí, že bude lepšie zvládať starostlivosť o syna, má na neho čas, má vytvorené všetky podmienky aj bytové na to, aby na syna dozrel, skontroloval ho a vychovával. Zároveň aj matke zostane viac času na starostlivosť o ostatné deti, ktoré ju rovnako potrebujú. Otec s matkou o tomto riešení už hovoril, aj sa predbežne dohodli, len matka nechápe, že otcovi má platiť aj výživné a preto nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody. Po prázdninách by syn mohol nastúpiť na Spojenú školu v Martine, kde mu potvrdili, že by ho vzali v prípade jeho prestupu do druhého ročníka trojročného študijného odboru opravár- mechanik. Otec má vhodné bytové podmienky v starostlivosti o syna, býva v rodinnom dome s matkou, ktorý je v jej vlastníctve. Otec maloletého svojej matke prispieva na spoločnú domácnosť sumou 200,- Eur mesačne, okrem toho platí odvoz komunálneho odpadu 17,- Eur ročne. Jeho matka je starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 380,50 Eur mesačne a vdovským 140,- Eur. V ďalšom otec uviedol, že už 24 rokov pracuje v jednej spoločnosti a výška jeho priemerného zárobku je 640,- Eur mesačne, vlastní 20-ročné auto Škoda Felícia, z príjmu si platí životnú poistku vo výške 33,- Eur mesačne a za telefón 29,16,- Eur mesačne. Otec považoval za vhodné, aby súd predbežným opatrením zveril syna dočasne do jeho starostlivosti, aby kým prebehne riadne súdne konanie syn mohol byť u neho v jeho domácnosti, zvykať si na život s otcom, nájsť si kamarátov v dedine a aby v septembri už bol adaptovaný a mohol si zvykať na nové školské prostredie, na novú školu a spolužiakov.

K návrhu otec pripojil rodný list maloletého, potvrdenie Spojenej školy v Martine o voľnom učebnom mieste v druhom ročníku pre maloletého Y. v odbore autoopravár-mechanik. K návrhu je pripojené tiež čestné prehlásenie písané vlastnoručne maloletým Y. dňa 18.6.2015, ktorým prehlásil, že chce bývať so svojím otcom, pričom za porozumenie ďakuje. Z potvrdenia o zárobku otca vyplýva, že jeho priemerný čistá mzda v roku 2015 je 640,01 Eur, v roku 2014 - 666,75 Eur. Otec pripojil tiež potvrdenie o dôchodku vyplácanom jeho matke H. P. v sume 547,20 Eur mesačne a tiež potvrdenia o platbách za plyn,

elektrinu, rozhlas (v sume 169,64 Eur), potvrdenie o úhrade Orange Slovensko, a.s., vo výške 29,16 Eur, potvrdenie o platbe poistky poisťovni v sume 33,- Eur. K návrhu je tiež pripojené čestné prehlásenie starej matky maloletého H. P., ktorým prehlásila, že syn L. P. býva s ňou v spoločnej domácnosti v trojizbovo rodinnom dobe v Z. číslo XX a že jej prispieva 200,- Eur mesačne na náklady spojené s chodom domácnosti a bývanie, pričom náklady na stravovanie a hygienické potreby si zabezpečuje syn pre seba sám.

Z obsahu spisu bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -45 zo dňa 11.9.2007 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý Y. i jeho maloletá sestra V. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný hradiť na deti na čas po rozvode súdom určené výživné.

Podľa § 102 ods. 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz...

V zmysle súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa ust. predbežným opatrením, môže súd nariadiť účastníkovi, aby sa niečoho zdržal.

V zmysle predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

Zákonodarca v ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine zakotvil, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom.

V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V zmysle § 28 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2).

Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa určuje podľa stavu v dobe, kedy je o nej rozhodované ( ). Povahou veci je dané, že časom môžu nastať zmeny ako v pomeroch rodičov, tak aj v pomeroch detí. Vyššie cit. ust. Zákona o rodine preto zakotvuje možnosť zmeny predchádzajúceho rozhodnutia a to i bez návrhu. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu o výchove maloletého dieťaťa môže byť iba zmena závažnejšieho charakteru. Takto kvalifikovaná zmena pomerov je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktorý tvorili skutkový základ predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výchove a výžive maloletých. Je pritom nutné rešpektovať požiadavku stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa a zmenu pomerov tiež posudzovať s prihliadnutím na záujem dieťaťa na jeho ďalšej riadnej výchove. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená vtedy, keď doterajšia úprava už naďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa a to najmä preto, že doterajšia výchova je v rozpore so záujmom maloletého. Pri úvahách o nutnosti zmeny doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa pritom musí súd vychádzať z bezpečného zistenia, či je táto zmena pre ďalší vývoj dieťaťa vhodná. Pri rozhodovaní o takejto zmene je potrebné prihliadnuť k faktickému stavu, ako i na vôľu a vyjadrenie samotného maloletého ( i Zákona o rodine).

Z ust. a nasl. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Vyhodnotiac všetky relevantné písomnými podaniami účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi dosiaľ osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, sledujúc pritom v prvom rade najlepší záujem maloletého Y., odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by maloletý Y. bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca.

S poukazom na doterajší obsah spisu odvolací súd zhodne s prvostupňovým mal dostatočným spôsobom osvedčené, že v danom prípade za obdobie od zverenia maloletého Y. do osobnej starostlivosti matke v roku 2007, teda za obdobie cca 8 rokov došlo k tak podstatnej zmene pomerov spočívajúcich z diametrálnej negatívnej zmene vzťahu matky a syna, ktorá môže odôvodniť zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletého v zmysle cit. § 26 Zákona o rodine. Bolo totiž osvedčené, že v poslednom období matka výchovu maloletého nezvláda, dieťa ju odmieta, je vo vzťahu k nej vzdorovité, neposlúcha ju, pričom v ostatnom období dieťa výrazne inklinuje k otcovi a samo vyhľadáva jeho prítomnosť. Dieťa sa pritom samo, vo vzťahu k súdu i vlastnoručne napísaným čestným prehlásením, vyjadrilo, že chce bývať so svojím otcom, z čoho vyplýva, že nechce naďalej byť v starostlivosti matky. Maloletý Y. dovŕši onedlho 17 rokov, teda je vo veku blízkom dospelosti a preto je dôvodné predpokladať, že je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, na čo má v zmysle vyššie citovaných ust. Zákona o rodine a i právo, pričom súd musí jeho názoru venovať náležitú pozornosť a musí naň prihliadať. Otec pritom prejavil ochotu prebrať dieťa do svojej osobnej starostlivosti, pričom deklaruje, že má zabezpečené všetky materiálne podmienky, čo čiastočne i predloženými listinnými dôkazmi osvedčil. Zároveň mu zabezpečil nástup do druhého ročníka strednej školy v mieste svojho bydliska. Vzhľadom na skutočnosť, že školský rok začína v septembri, bolo tiež naliehavým a potrebným, aby súd rozhodol vo veci predbežným opatrením tak, že dočasne zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca, keďže v opačnom prípade zmeny školy až v priebehu rozbehnutého školského roka by mohla hroziť ujma záujmom maloletého.

Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na podľa nej nezodpovedné správanie otca v roku 2011, keď bol maloletý u neho na prázdninách, žiada sa dodať, že popísaná udalosť sa stala už pred štyrmi rokmi, pričom je podaná z jednostranného pohľadu matky a otec nemal možnosť protiargumentovať. Naviac sa javí, že podmienky maloletého Y. v čase jeho pobytu u otca nemôžu byť pre dieťa nevhodné či nebezpečné, keďže matka i od tej doby každoročne odovzdávala dieťa otcovi na dlhodobé prázdninové pobyty a v poslednom období dieťa s vedomím matky odchádzalo k otcovi pravidelne na celé víkendy. Na základe týchto dlhodobých a opakovaných pobytov maloletého u otca mal odvolací súd tiež za osvedčené, že otec má vytvorené i materiálne podmienky pre výchovu syna, keď je dôvodné predpokladať, že ak by tomu tak nebolo, matka by odmietla dieťa do nevhodných podmienok u otca púšťať. Podrobne bude pritom tieto okolnosti skúmať prvostupňový súd v základnom konaní; pri nariadení predbežného opatrenia, vzhľadom na krátkosť času na jeho vydanie, nie je možné takéto a podobné skutočnosti podrobnejšie dokazovať. K odvolaniu matky maloletého sa žiada dodať, že hoci horlivo bojuje o to, aby dieťa nebolo dočasne zverené do starostlivosti otca, napriek tomu, že priznáva, že dieťa sama aktuálne nezvláda, neponúka konštruktívne riešenie, ako by za danej situácie zabezpečila riadnu výchovu a starostlivosť o maloletého Y. pre prípad, že by zostal v jej osobnej starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že v danom prípade bolo pre potreby nariadenia predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené, že vo vzájomnom vzťahu rodičov a maloletého došlo v priebehu času k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá môže odôvodniť zmenu výchovného prostredia maloletého a zároveň bola osvedčená i naliehavá potreba realizovať túto zmenu dočasne formou nariadenia predbežného opatrenia, keďže v opačnom prípade by maloletému Y. hrozila bezprostredná ujma. Zároveň s dočasným zverením dieťaťa do starostlivosti otca bolo tiež potrebné na základe návrhu otca dočasne upraviť povinnosť matky platiť na dieťa výživné, ktoré prvostupňový súd správne určil vo výške minimálneho výživného, proti ktorej výške ani matka, ani otec a ani kolízny opatrovník nemali námietky. V dôsledku toho boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vo výroku vecne správne, s použitím potvrdil.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté prvostupňovým súdom v rozhodnutí, ktorým sa bude základné konanie končiť ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.