Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-161-2014.pdf
PDF · 141.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. Advokátska kancelária Korytár s. r. o., so sídlom Trnava Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanej O. Š., S.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, R., práv. zast. JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, o zaplatenie sumy 4581,38 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 468,70 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 14. 11. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 271,04 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4 581,38 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 4 100,24 Eur od 20. 03. 2014 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2009 uzavrel žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č. 3907031335, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4500,00 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len „ÚP“). Žalovaná nedodržiavala platobnú disciplínu a v dohodnutej dobe úver nesplatila. Dňa 29.10.2012 bola žalovaná písomne vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 4108,20 Eur, spolu s upozornením, že v prípade neuhradenia do požadovaného termínu, bude pohľadávka vymáhaná súdne. Ku dňu podania žaloby, predstavoval dlh žalovanej sumu 4581,38 Eur, ktorý pozostával z výšky istiny 176,25 Eur, poplatku za vedenie účtu 7,96 Eur, úroku 271,15 Eur, zo zosplatnenej istiny 3257,32 Eur, pokuty /ušlý úrok/ 373,47 Eur, poistenia Bill protection 22,05 Eur, sankčného úroku z omeškania 455,49 Eur a dopočítaného úroku 17,69 Eur. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Vyčíslenie žalovanej sumy je súčasťou splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu žaloby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu, pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe, ktorú doplnil písomným vyjadrením dňa 07. 09. 2015. Uviedol, že žalovanej poskytol úver bez stanoveného účelu, neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaná mala riadne splácať poskytnutý úver v pravidelných 84
mesačných splátkach (v podaní žalobcu bolo zrejme chybou v písaní uvedené, že pod bodom 84 bol dohodnutý počet splátok vo výške 43, pričom zo zmluvy vyplýva, že pod bodom 43 boli dohodnuté 84 mesačné splátky) vo výške po 115,18 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním viacerých splátok poskytnutého úveru. V zmysle § 3 Hlavy 7 ÚP, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Sankčný úrok z omeškania vypočítal zo zákonnej úrokovej sadzby vo výške 0,024 % denne, a to za obdobie od 14.11.2012, t.j. 15 dní od od zosplatnenia úveru, do podania žaloby, do 19.03.2014, vo výške 455,49 Eur + 17,69 Eur. Za ďalšie obdobie od 20. 03. 2014 žiadal uvedený úrok zo sumy 4100,24 Eur (pozostávajúcej z istiny, zosplatnenej istiny, ušlého úroku a dlžného poistného) do zaplatenia. Súčasťou zmluvy bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 22,89 %, RPMN, ako aj priemerné RPMN. Bola dohodnutá splatnosť splátok a úhrada poplatku za vedenie úverového účtu. Žalovaná si svoje povinnosti spočiatku plnila, ale od 16. 07. 2012 nebola zo strany žalovanej vykonaná žiadna úhrada. Úver bol zosplatnený dňa 29. 10. 2012.
Žalovaná potvrdila uzavretie úverovej zmluvy, a to pre dcéru a zaťa. V priebehu obdobia však nastali vzťahové problémy medzi nimi, ktoré vyvrcholili rozvodom manželstva. Úhrady neboli platené práve od uvedeného obdobia. Z uvedeného dôvodu sa s konkrétnejšími podmienkami úveru neoboznamovala. Poukázala na neprimeranosť uplatnených nárokov, a to na pokutu nazvanú ušlým úrokom vo výške 373,47 Eur a na vysoký sankčný úrok z omeškania od zosplatnenia. V tejto súvislosti navrhla, aby sa tento nárok posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom úvere. Na uzavretie poistnej zmluvy si žalovaná nepamätala. Pokiaľ by ju bola uzavrela, bola by si uplatňovala nárok v súvislosti z poistenia, pretože bola dlhšiu dobu bez práce.
Z Úverovej zmluvy č. 3907031335 vyplynulo, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom dňa 10.07.2009. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 4500,00 Eur, ktorú mala žalovaná splatiť v 84. mesačných splátkach vo výške 115,18 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 22,89 %. RPMN bolo vo výške 25,80 %, pričom celková čiastka, ktorú mala žalovaná splatiť, bola vo výške 4637,52 Eur. Okrem uvedeného, súčasťou textu úverovej zmluvy bol aj poplatok za vedenie účtu, zahrnutý v jednotlivých splátkach, vo výške 1,99 Eur. Za kolónkou 55, pod čiarou, bolo uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. V bode 56 úverovej zmluvy- poistenie výdavkov /dobrovoľné/, sa nachádzal „Balíček Plus“ , kde klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Mesačná úhrada za poistenie bola 4,41 Eur, čo predstavuje 3,98% z pravidelnej mesačnej splátky bez poistenia. V ďalšej časti textu zmluvy je text písaný minimalizovaným písmom, z ktorého vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú ÚP spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., s ktorými sa klient oboznámil, tieto prevzal a sú mu zrozumiteľné. Podpis klienta- žalovanej sa nachádza na dolnej časti textu úverovej zmluvy.
K zmluve boli pripojené Úverové zmluvné podmienky žalobcu ( ďalej len „ÚP“ ), kde z Hlavy 4 § 2 vyplynulo, že klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom. Z Hlavy 5 § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak. Podľa Hlavy 7 § 3, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 7 § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a.), b.), c.), § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť. ÚP žalobcu sú napísané minimalizovaným písmom.
Z predloženého výpisu splátkového kalendára bolo zistené, že celková úhrada zo strany žalovanej bola vykázaná vo výške 4031,30 Eur. Úver bol čerpaný pravdepodobne v sume 4500,00 Eur, čo nebolo spochybnené žalovanou. Iný údaj o čerpaní úveru o jeho výške a dátume čerpania totiž z pripojených listinných dôkazov nevyplynul. Posledná splátka zo strany žalovanej bola uhradená dňa 17.06.2011.
Listom zo dňa 29. 10. 2012 bola žalovaná vyzvaná k uhradeniu celej dlžnej čiastky vo výške 4108,20 Eur, v lehote do 15 dní odo dňa spísania uvedeného listu. Žalovaná bola upozornená, že pokiaľ nezaplatí dlžnú sumu vystavuje sa vymáhaniu pohľadávky súdom.
V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( od 01. 1. 2010 ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust.§ 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, účinný v čase uzavretia zmluvy (od 01. 11. 2008 ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 4 ods. 6 uvedeného zákona, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa ust. § 8 odseku 3 uvedeného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom, ktorý má takúto činnosť v predmete činnosti a medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V tomto prípade sa podľa názoru súdu jednalo nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľka. Z toho dôvodu súd uvedený záväzkový vzťah posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú Úverové podmienky, s poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.
Podľa ust. § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Zmluva bola uzavretá ako formulárová zmluva, žalovaná nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, mohla len pristúpiť na podmienky uvedené v zmluve. Súd poukazuje na to, že ÚP neboli podpísané žalovanou. V texte zmluvy sa síce sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú ÚP, avšak vzhľadom na veľkosť písma, jeho nevýraznosť (uvedené písmo je menšie, ako sú základné údaje súvisiace s poskytnutým úverovým rámcom), je nepravdepodobné, že by sa s nimi mohla žalovaná oboznámiť pri podpísaní zmluvy, čo i potvrdila. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že len podľa ust. § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe a priložené. Úprava v Občianskom zákonníku podobné ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1 ObZ, neobsahuje. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaná v časti zmluvy podpisovala určité prehlásenie, v zmysle ktorého sa mala oboznamovať nielen s obsahom zmluvy, ale aj s ÚP, súd konštatuje, že v tomto prípade sa určite nejednalo o individuálne dojednanie so žalovanou. Pokiaľ mienil veriteľ dosiahnuť individuálne oboznámenie so zmluvnými podmienkami vrátane ÚP, nič mu nebránilo, aby vyhradil priestor aj na podpísanie čitateľných ÚP. Takýto postup veriteľa možno vnímať, ako postup vedúci k nerovnováhe práv a povinností zmluvných strán, kde jedna zo zmluvných strán nie je riadne oboznámená s podmienkami, ktorými sa zmluvný vzťah riadi.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (od 01.01.2009), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c.) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa §7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva č. 3907031335 zo dňa 10. 07. 2009, na základe ktorej žalobca poskytol na žalovanej úver vo výške 4.500,- Eur. Uvedený úver mala zaplatiť žalovaná v 84 splátkach po 115,18 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené vo výške 4637,52 Eur. Výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve bola 22,89 %, RPMN vo
výške 25,80 %. Podľa vyššie uvedenej kalkulačky výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver, súd pri zadaní potrebných údajov, výšky úveru, výšky splátky, doby splácania, zistil, že RPMN je vo výške 28,65 %. V tomto prípade súd konštatuje, že údaj o RPMN v úverovej zmluve je nepravdivý, pretože v úverovej zmluve je uvedená výška 25,80 %. V zmysle ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné údaje. V danom prípade je údaj o RPMN nepravdivý, a teda súd vychádza zo stavu, ako keby RPMN nebola uvedená.
Po oboznámení sa s obsahom zmluvy, súd skúmal, akým spôsobom boli v zmluve upravené splátky, ich výška, počet, termíny splátok, istiny, úroku a iných poplatkov a či bola stanovená konečná splatnosť úveru, čo namietal vedľajší účastník.
Súd konštatuje, že úprava týkajúca sa termínov splatnosti splátok v kolónke 48, s nejasným a málo zrozumiteľným odkazom na ďalší text pod čiarou, môže evokovať u spotrebiteľa dojem, že sa jedná o nedôležitú časť textu úverovej zmluvy. Dôslednému oboznámeniu sa s týmto textom nesporne bráni, alebo výrazne sťažuje takmer nečitateľný text, resp. čitateľný len za pomoci lupy. Po preskúmaní obsahu tohto textu, je možné jednoznačne vyvodiť, že takto koncipovaná splatnosť splátok úveru je skutočne nejasná, nezrozumiteľná a rozhodne zavádzajúca, pretože bežný spotrebiteľ sa len ťažko orientuje v takto koncipovanej splatnosti mesačných splátok - počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, zvlášť keď nie je zrejmé, kedy bol úver žalovanej poskytnutý. Uvedenú skutočnosť žalobca počas konania vôbec nepreukázal. Nevyplynulo to ani zo splátkového kalendára. Aj ďalší text úpravy splátok je vyslovene zavádzajúci „prvá splátka je splatná práve po mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Túto formuláciu súd nemôže hodnotiť ako formuláciu zmluvných podmienok v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g.) Zákona č. 258/2001 Z. z., pretože konečná splatnosť úveru s nejasným počiatkom splatnosti, určená počtom mesiacov 84, nie je dostatočne zrozumiteľná. Skladba splátky má byť zrejmá zo zmluvy a nie zo splátkového kalendára, ktorý nie je súčasťou zmluvy. Spotrebiteľ má byť informovaný akú časť splátky tvorí istina, úrok prípadne poplatky a tiež poistenie. Z údajov uvedených v zmluve o úvere tieto skutočnosti nevyplývajú. Pokiaľ boli zapracované do ÚP, do takmer nečitateľného textu, je vylúčené, aby sa s nimi mohla žalovaná náležite oboznámiť, a to pri plnej spôsobilosti na právne úkony. Je nesporné, že pokiaľ by nebola poskytnutá ochrana spotrebiteľa, dostala by sa aj žalovaná, v tomto záväzkovom vzťahu, do zásadne nevýhodného a nerovného postavenia, vzhľadom na odborné skúsenosti a znalosti žalobcu, ako poskytovateľa úverov, ktorý je v postavení, keď koncipuje vlastné zmluvné podmienky, sledujúc vlastný záujem zameraný na čo najväčší finančný efekt. Žalovaná by bola v postavení slabšej strany, ktorá nemá dostatočné odborné znalosti, ani skúsenosti, aby mohla poukázať na prípadné neprimerané zmluvné podmienky.
Súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 4 ods. 2 písm. g.), i.), j) zákona č. 258/2001 Z. z. S poukazom na uvedené je nutné poznamenať, že v prípade, keď zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona, nie je možné tieto náležitosti vyvodiť z ďalšej listiny, v tomto prípade z ÚP, ktoré žalovaná nepodpisovala. V dôsledku absencie náležitostí podľa uvedeného ust. § 4 ods. 2 písm. g.), i.), j.), konkrétne údajov o konečnej splatnosti úveru, o RPMN, ktorá bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (ust. § 4 ods. 3 posledná veta), vrátane poplatku za vedenie účtu, ktorý napokon ani nie je plnením v prospech žalovanej, ale sleduje len záujmy žalobcu pri sledovaní stavu úverového účtu. Na základe prepočtu vykonaného súdom, súd priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú zaplatila žalovaná, to znamená sumu 486,70 Eur (4500 - 4031,30).
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením časti úveru. Pri priznaní úroku z omeškania súd zohľadnil skutočnosť, že pôvodná suma uplatnená žalobcom, bola po prepočte súdom znížená na sumu 468,70 Eur. Z toho dôvodu nebolo možné akceptovať uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania vyčíslený žalobcom za vypočítané obdobie, pretože výpočtový základ sa zmenil. Úrok z omeškania súd priznal z uvedenej sumy, avšak nie v kapitalizovanej forme, ale vychádzajúc z výšky úroku z omeškania k prvému dňu omeškania, ktorý si uplatnil žalobca vo výške 0,024 % denne od 14.11.2012 (15 dní odo dňa zosplatnenia úveru). Tento denný úrok predstavuje ročne výšku 8,76 % ročne.
K uvedenému dňu omeškania predstavovala základná sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 % a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov, zákonný úrok predstavoval výšku 8,75 % ročne. Uplatnený denný úrok z omeškania po prepočte na ročný úrok presiahol zákonný úrok z omeškania a z toho dôvodu súd priznal ročný úrok z omeškania len do výšky zákonného úroku.
Žalobca si uplatnil v rámci pohľadávky aj na zaplatenie poistného.
Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. 792a ods. 1 OZ, pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,
b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou
b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,
g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení, spôsobe a mieste doručenia a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa názoru súdu, žalovanej neboli poskytnuté informácie v zmysle uvedených ustanovení, pretože súčasťou zmluvy pod bodom 56 bol len názov Poistenie výdavkov (dobrovoľné) a pod ním uvedené, že klient svojim podpisom súhlasí s poistením. Zo žiadneho z týchto textov nevyplýva, že by bola žalovaná informovaná v zmysle ust. § 788 a § 792a OZ. Pokiaľ bol aj nejaký text o poistení uvedený v ÚP, súd nepovažuje poistenie za riadne uzavreté, pretože je málo pravdepodobné, že žalovaná sa vôbec oboznámila s textom úverových podmienok, či jej boli doručené a už vôbec nie je zrejmé, či sa oboznamovala s informáciami o poistení. Podľa názoru súdu, prejav osoby, ktorá hodlá uzavrieť poistenie, musí byť jednoznačný, riadne vyjadrený. Poistenie uzavreté poistenie v úverovej zmluve nespĺňa náležitosti v zmysle horeuvedených ustanovení. Pokiaľ mal poskytovateľ úveru skutočne záujem o riadne uzavretie poistnej zmluvy, nič mu nebránilo takúto zmluvu uzavrieť na osobitnej listine, alebo ako riadny dodatok k zmluve o úvere, aby bol prejav žalovanej zrejmý a aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o vôli žalovanej uzavrieť poistenie. Ak teda absentoval riadny prejav vôle žalovanej, uvedená skutočnosť v súlade s ust. § 37 ods. 1 OZ zakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu, práve z dôvodov absencie jednej zo základných náležitostí takéhoto právneho úkonu. Žalobca počas konania nepredložil žiadnu poistnú zmluvu uzavretú so žalovanou.
Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu tvoril nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (ušlého úroku vo výške 373,47 Eur).
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Vzťah medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu a tento princíp sa uplatňuje aj pri právnej úprave zmluvnej pokuty. Základná právna úprava je obsiahnutá v OZ a niektoré doplnenia a modifikácie sú v ObZ. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Úverovým zmluvných podmienok, bez výslovného prejavu vôle žalovanej, nezakladá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, prípadne formou dodatku. Tak v prípade, kedy je zmluvná pokuta uzavretá súčasne s hlavnou zmluvou alebo následne po jej uzavretí, vždy musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť. Nie je vylúčené, aby dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou vopred dojednanej písomnej zmluvy, prípadne dohodnutých obchodných podmienok, ktorými možno nahradiť časť obsahu zmluvy. Treba však rozlišovať medzi všeobecnými obchodnými podmienkami vypracovanými odbornými a záujmovými organizáciami, ktoré sa týkajú rôznych oblastí a inými obchodnými podmienkami vypracovanými rôznymi subjektmi (ust. § 273 ods. 1 ObZ). Rozlíšenie je dôležité preto, pretože obe skupiny obchodných podmienok majú ten istý cieľ, tzn. určiť časť obsahu zmluvy, majú však iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Pri úverových podmienkach sa predpokladá, že každému kto podniká v oblasti, ktorej sa týkajú, sú všeobecnej známe. Preto zákon na predpoklad ich záväznosti postačuje odkaz na uvedené podmienky. Iné obchodné podmienky nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, uplatňujú sa v užšie vymedzenom prostredí. Z toho dôvodu aj zákon vymedzuje ich podmienky záväznosti prísnejšie. V takomto prípade musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas. Na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vymedzuje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe. V prípade žalovanej, ako spotrebiteľa, ktorý preukázateľné nepodnikal v uvedenej oblasti a bol len účastníkom jednorazového zmluvného vzťahu, známe nemuseli byť a zjavne ani neboli, keďže boli umiestnené v rozsiahlom texte ÚP. Občiansky zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na úverové podmienky, s výnimkou poistnej zmluvy a z týchto dôvodov teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve, odkazom na úverové podmienky. Predovšetkým bolo potrebné, aby žalovaná takúto dohodu o zmluvnej pokute podpísala, pretože písomné uzavretie dohody o zmluvnej pokute je predpokladom jej platnosti. To, že žalovaná podpísala Zmluvu o úvere na strane, kde sa mal nachádzať slabo čitateľný odkaz na ÚP, podľa názoru súdu nenahradzuje jej súhlas so zmluvnými podmienkami uvedenými v Zmluvných dojednaniach. Tieto neboli riadne oboznámené, pred podpisovaním zmluvy, pričom informačná povinnosť vyplýva aj so Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluvná pokuta obsiahnutá v Úverových podmienkach je neplatná, pretože pri jej uzavretí absentovali zákonom predpokladané náležitosti, nedostatok vôle na uzavretie dohody o zmluvnej pokute zo strany žalovanej (ust. § 37 ods. 1 OZ) , písomná forma dojednania o zmluvnej pokute (ust. § 544 ods. 2 OZ), keďže absentoval podpis zmluvných strán pod textom Úverových podmienok.
Uplatnený nárok z titulu poistenia a zmluvnej pokuty, súd zhodnotil ako nedôvodný.
Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca s dôvodne domáhal zaplatenia sumy 204,56 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy za čas od 14. 11. 2012 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Obaja účastníci konania mali len čiastočný úspech, v danom prípade žalobca do výške 10 % a žalovaná vo výške 90 %. Konečný úspech v konaní mala žalovaná v rozsahu 80 %.
Náhradu trov si uplatnila žalovaná, za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.08.2015 a pojednávanie vo veci samej zo dňa 21.09.2015.
Hodnota úkonu, podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavovala 161,01 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo výške 8,39 Eur. Spolu trovy konania predstavovali sumu 338,80 Eur.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v rozsahu úspechu žalovanej, teda 80 %, tzn. vo výške 271,04 Eur.
Žalobca je povinný zaplatiť trovy na účet právnej zástupkyne žalovanej podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.