Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_28C-322-2014.pdf
PDF · 77.89 KB
No categories available
28C/322/2014
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti odporkyni: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., H. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66 o návrhu odporcu na obnovu konania, takto
rozhodol:
súd návrh na obnovu konania zamieta,
o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Odporkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2014 domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde H. pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX. V návrhu uviedla, že podľa jej názoru existuje dôvod obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm. a) b) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako O.s.p.), preto lebo v pôvodnom konaní nebolo vôbec uplatnené spotrebiteľské právo.
Ďalej uviedla, že len pred dvoma týždňami, t.j. v mesiaci september 2014 sa dozvedela nové skutočnosti a oboznámila sa s novými rozhodnutiami vo veciach ochrany spotrebiteľov, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia, ale nemala o nich vedomosť. Konkrétne poukázala na rozsudok ESĽP zo dňa 06.12.2007 vo veci Beian v. Rumunsko, rozsudok ESD zo dňa 27.06.2000 zn. C - 240/98 až C - 244/98 Océano Grupo Editorial SA a rozsudok ESD zo dňa 21.11.2002 zn. C - 473/00 vo veci Cofidis SA.
Navrhovateľ nesúhlasil s podaným návrhom na obnovu konania, čo zdôvodnil tým, že odporkyňa nepredložila súdu žiadne skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohla predložiť v pôvodnom konaní a zároveň, v pôvodnom konaní nepodala odpor voči platobnému rozkazu, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2012 a stal sa vykonateľným.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom spisu XXC/XXX/XXXX, XXRo/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi, výsluchom a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd H., dňa 20.11.2012, vydal platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-13, ktorý bol doručený odporkyni a keďže odpor voči nemu nebol podaný, tento nadobudol právoplatnosť. Z obsahu spisu súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 21.10.2014, z čoho je zrejmé, že bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený dňom právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu H. a to dňa 14.12.2012.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
V zmysle § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p..
Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný.
Odporkyňa návrh na obnovu konania odôvodnila ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), b) a e) O.s.p. Za dôvod pre obnovu konania pritom považovala súdne rozhodnutia v iných sporoch, kde časť ,,C“ zmluvy, na základe ktorej bola odporkyňa zaviazaná plniť, bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku odchylne než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal (§ 135 ods. 2) a neskôr príslušný orgán vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver je logický, keďže existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania nepochybne by došlo k narušeniu už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych rozhodnutí by malo byť to správne. Preto uplatnený dôvod pre obnovu konania neobstojí.
Odporkyňa poukázala aj na rozpor s európskou judikatúrou a citoval rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ ide o rozhodnutia SD EÚ Océano Grupo Editorial a Cofidis, tieto len všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, čo je napokon implementované aj do našej legislatívy, či už v hmotnom práve prostredníctvom § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka alebo v procesnom práve v § 153 ods. 3 O.s.p. alebo § 172 ods. 9 O.s.p. V zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. je teda na posúdení súdu ako vyhodnotí návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný rozkaz vydá vtedy ak má za to, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to to isté, ako by súd rozsudkom žalobe vyhovel, pretože nedospel by k záveru, že prisúdené plnenie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento záver potom logicky vedie k ustálenej judikatúre spomínanej v predchádzajúcej časti rozsudku, že iné právne posúdenie tej istej otázky nepredstavuje dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a).
Súd teda dospel k záveru, že nebol naplnený ani jeden z uplatnených dôvodov pre obnovu konania. Súd taktiež uvádza, že návrh bol podaný po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
V úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky ESD, preto platí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia fikcia o tom, že ich zverejnením sa o nich dozvedela aj odporkyňa. Rozsudky sú z rokov 2000 a 2002, návrh na obnovu konania bol podaný nepochybne dávno po ich zverejnení. Je pritom irelevantné, že odporkyňa má postavenie spotrebiteľa a že by citované ustanovenie pre neho nemalo platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech spotrebiteľov neupravuje. Napokon je logické, že postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že by mohol v podstate bez ohľadu na subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania z dôvodu, že by pre posúdenie zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o príslušných rozhodnutiach dozvedel.
Súd má teda za to, že odporkyňa nepreukázala, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň nepreukázala, že napádaný platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Odporkyňa ani nepreukázala dodržanie subjektívnej trojmesačnej lehoty.
Procesný súd teda uzatvára, že inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemôže nahrádzať nečinnosť účastníka konania pri podaní riadneho opravného prostriedku.
Vzhľadom na právny názor súdu, niet potom dôvodu ani na postup podľa § 233 O.s.p. (Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.).
Na základe uvedeného mal súd za to, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. a § 230 ods. 1 O.s.p. a preto návrh odporkyne na obnovu konania zamietol.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.