Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-17-2022.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Z. L., B.. XX.X.XXXX, X. W. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 91,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,- Eur odo dňa 8.10.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.4.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 91,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 8.10.2020 až do zaplatenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovanému vystavil faktúru č. 8060204970 vo výške 91,- Eur s dátumom jej splatnosti dňa 7.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 12.4.2020 do 19.4.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, preto zaslal žalovanému výzvu na jej úhradu dňa 4.12.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní odo dňa vystavenia výzvy. Keďže žalovaný neuhradil pohľadávku štátu vo výške 91,- Eur ani v tejto dodatočnej lehote, opätovne zaslal žalovanému výzvu dňa 24.1.2022 na jej úhradu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva mu bola vrátená poštovými službami dňa 1.3.2022 s poznámkou, že si listovú zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca v konaní označil a predložil tieto listinné dôkazy: faktúru č. 8060204970 zo dňa 7.9.2020, výzvy na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti zo dňa 4.12.2020 a zo dňa 24.1.2022, fotokópie doručeniek neprevzatých listových zásielok žalovaným. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 28.9.2022 a zvesené dňa 15.10.2022.
4. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 27.10.2022 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovanému bola v čase od 12.4.2020 do 19.4.2020 nariadená karanténa, ktorá bola vykonaná v karanténnom zariadení Gabčíkovo. Z objektívneho hľadiska a vzhľadom k potrebe izolácie žalovaného od iných osôb, žalobca poskytol žalovanému počas karantény stravu. Žalobca preto vystavil dňa 7.9.2020 faktúru č. 8060204970, ktorou žalovanému vyúčtoval náklady spojené so zabezpečením stravy počas jeho nariadenej karantény vo výške 91,- Eur. Žalobca faktúrou určil splatnosť svojej pohľadávky do 7.10.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu neuhradil v lehote splatnosti žalobcom vystavenej faktúry, výzvou zo dňa 4.12.2020 dodatočne žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,- Eur v lehote 30 dní odo dňa vystavenia výzvy a výzvou zo dňa 24.1.2022 v lehote 10 dní odo dňa doručenia opakovanej výzvy. Zo žalobcom predložených fotokópií doručeniek z neprevzatých listových zásielok vyplýva, že žalobcovi boli všetky listové zásielky adresované žalovanému vrátené poštovými službami s oznámením poštového úradu, že žalovaný si zásielky neprevzal v odbernej lehote.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov prenosné ochorenie je choroba vyvolaná biologickým faktorom, ktorý je schopný vyvolať individuálnu alebo hromadnú infekciu, ochorenie alebo otravu u ľudí.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov izolácia je oddelenie osoby chorej na prenosné ochorenie počas jej infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia jej zotrvaním v domácom prostredí na nevyhnutný čas.
9. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
10. Podľa ust. § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú izolácia osoby alebo karanténa osoby, ak je to nevyhnutné na účely ochrany verejného zdravia a ak zvýšený zdravotný dozor alebo lekársky dohľad podľa § 12 ods. 2 písm. f) nepostačujú.
11. Podľa ust § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii, karanténe, zvýšenému zdravotnému dozoru a lekárskemu dohľadu.
12. Podľa ust § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
13. Podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
14. Podľa Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
15. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších zmien a doplnkov zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.
17. Podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z.z. účinného odo dňa 1.7.2019 do 30.4.2022 suma stravného pre časové pásma je 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
18. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Je nepochybné, že žalovanému bola v čase od 12.4.2020 do 19.4.2020 nariadená izolácia v karanténnom zariadení Gabčíkovo. Z hľadiska dôvodov umiestnenia žalovaného do izolácie, bola žalovanému poskytnutá v uvedenom období strava v hodnote 91,- Eur.
23. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je otázka posudzovania ústavnosti pobytu žalovaného v karanténnom zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia stravy žalovanému počas obdobia od 12.4.2020 do 19.4.2020.
24. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie len okrajovo uvádza, že aj napriek skutočnosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 8.12.2021 vydanom pod sp.zn. PL.
ÚS 4/2021 skonštatoval, že štátom nariadená karanténa je nezákonným zásahom do osobnej slobody jednotlivca garantovanej čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej v tomto náleze uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pre jeho namietaný nesúlad s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).
25. Ústavný súd Slovenskej republiky totiž nálezom nevyhovel návrhu ombudsmanky na vyslovenie protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach , za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd Slovenskej republiky k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo zohľadnené aj to, že právna úprava odstraňujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.
26. V intenciách uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky potom vyššie citované ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať.
27. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 91,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. 8060204970, ktorá suma predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení.
28. Úrad verejného zdravotníctva ako príslušný orgán podľa ust. § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.3.2020 dňom 12.3.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.3.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky z 15.4.2020 podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a ust. § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. nariadil všetkým osobám, ktoré od 13.3.2020 od 7.00 h vstúpia na územie Slovenskej republiky izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku tejto osobe nariadil izoláciu v celkovej súhrnnej dobe 14 dní s tým, že po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s touto osobou v spoločnej domácnosti.
29. V prejednávanom spore je zrejmé, že žalovanému bola v karanténnom zariadení Gabčíkovo nariadená izolácia a zároveň mu bola zabezpečená strava v čase trvania izolácie odo dňa 12.4.2020 do 19.4.2020. Je tiež nesporné, že žalobca za poskytnutú stravu vystavil žalovanému faktúru č. 8060204970 vo výške 91,- Eur so splatnosťou dňa 7.10.2020. Žalobca vyčíslil náklady na stravné vo výške 91,- Eur, avšak neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o primeranosti tejto sumy titulom stravného počas izolácie žalovaného. Právna úprava na úseku ochrany verejného zdravia nevymedzuje aká je hodnota stravnej jednotky (stravného) v prípade izolácie. Z tohto dôvodu bol súd nútený aplikovať právnu úpravu, ktorá z hľadiska obsahu je tomuto prejednávanému prípadu najbližšie. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia o stravnom podľa príslušných ustanovení zákona o cestovných náhradách, ktorými zákonodarca vymedzil výšku stravnej jednotky, ak pracovná cesta trvala nad 18 hodín. Zo skutkového stavu preukázaného v tomto konaní je zrejmé, že izolácia žalovaného trvala nepretržite 8 dní, a preto násobkom 8 dní a sumy 11,60 eur je hodnota stravného vo výške 92,80 eur. Vzhľadom k skutočnosti, že súd je viazaný žalobným petitom, súd priznal žalobcovi iba tú sumu, ktorú v zmysle žalobného návrhu žalobca požadoval.
30. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej vo faktúre, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.
31. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Žalobca bol v spore plne úspešný, avšak náhradu trov konania v žalobe nežiadal. V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov je žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
37. Vzhľadom k uvedenému súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto by mal plne úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nepriznal.
38. V tejto súvislosti súd uvádza, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
39. Preto súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol, že „princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est
- nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
40. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
41. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa.
42. Podľa ust. § 2 ods. 2, prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
43. Podľa Položky 1, pís. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.
44. V prejednávanom spore je žalobca zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v spore bol plne úspešný, a preto v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd svojím rozhodnutím zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur tak, ako je to uvedené v III. výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti III. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti I. a II. výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 3 písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)