Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1T-184-2014.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/184/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného E. Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 493/13/7702-17 zo dňa 11.12.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. septembra 2015 v Humennom, takto
rozhodol:
Súd obžalovaného E. Z., O.. XX.XX.XXXX X. X. O. Z., Z. V. F. XXX/XX, P.,
pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že: „ako otec mal. Z. Z., O.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/29/2003 zo dňa 14.02.2003 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 700,- Sk (23,24 eur) do rúk matke dieťaťa U. V., Z. Č. U. a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/313/2013 zo dňa 08.04.2014 bolo výživné zvýšené na sumu 90,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2013, od marca 2003 až doposiaľ si v Parchovanoch, okres Trebišov, v Humennom a na iných miestach na území Slovenskej republiky, ako aj na území Veľkej Británie túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 2.944,96 eur,
čím mal spáchať
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,
podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 493/13/7702 zo dňa 11. decembra 2014 oslobodzuje, pretože trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného E. Z. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu, bol stanovený termín hlavného pojednávania, na ktoré sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Následne súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, vypočul svedkyňu U. U. a oboznámil listinné dôkazy tvoriace obsah spisového materiálu, a to rozsudok Okresného súdu Trebišov, rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/313/2013, rodný list dieťaťa Z. Z., správu exekútora L.. T., správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, správu katastra Trebišov, Sociálnej poisťovne, správy od zamestnávateľov, lustrácie a odpis registra trestov zo dňa 17.09.2015 ako aj doklady o úhradách výživného predložené matkou maloletého počas konania vedeného pred súdom.
Obžalovaný E. Z. počas výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že nesúhlasí s výškou dlžného výživného na syna Z. Z. ani s obdobím, od ktorého má prispievať na jeho výživu. V období od novembra 2011 do roku 2013 na výživu maloletého neprispieval, lebo na matku maloletého nemal žiadny kontakt, nakoľko nevedel, že si zmenila priezvisko. Túto skutočnosť sa dozvedel až v roku 2013 cez sociálnu sieť facebook, kedy mu napísala, že maloletý Z. už má nového otca. S matkou maloletého sa chcel dohodnúť na splátkach výživného, ale táto nemala ochotu sa s ním dohodnúť. Neskôr mu dala číslo účtu, na ktorý jej dňa 22.05.2014 poslal sumu 500,- eur, čo predstavovalo výživné do novembra 2011 do dňa 03.09.2014, teda do dňa jeho výsluchu. Taktiež nesúhlasil s určením obdobia, počas ktorého neplatil výživné, lebo výživné neplnil iba v období od novembra 2011 doposiaľ, za ktoré výživné už zaplatil, a to spomínanú sumu 500,- eur. V období od roku 2003 doteraz pracoval pre spoločnosť Tacci Košice, kde pracoval ak sbs-kár a zarábal cca 300,- eur. Potom v roku 2003 odišiel do spoločnosti B.C.D., kde rovnako pracoval ako sbs-kár. Jeho mzda predstavovala sumu cca 320,- eur. Potom v roku 2004 pracoval za minimálnu mzdu v spoločnosti Sonap v Michalovciach na kabelážnej linke. V roku 2004 pracoval ako sbs-kár pre spoločnosť G4S Secure Košice. Zarábal cca 300,- eur, resp. základný plat. V roku 2004 sa vrátil do spoločnosti R. X. Z., pričom pracoval za minimálnu mzdu vo výške cca 300,- eur. Počas roku 2011 ešte pracoval pre L. I. - I., kde rozvážal tovar pre COOP Jednota, odkiaľ odišiel. V novembri 2011 pracoval cez agentúru R., F..E..D.. X. K.X. P. - N. Z., kde zarábal cca 620,- eur. Potom zase pracoval pre agentúru U. R. F. F. G., ale iba za minimálnu mzdu. V oku 2013 pre agentúru Wincott Sk pracoval asi 4 mesiace, pričom robil v spoločnosti Fabrecio, kde zarábal 350,- eur. V septembri 2013 odišiel do Anglicka, kde asi po 2,5 mesiaci získal zamestnanie v pekárni Country Style Foods Limited, kde pracuje až doposiaľ. Mesačne v priemere zarába 1 000,- GBP. Počas celého obdobia od roku 2003 sa snažil o to, aby bol zamestnaný, v čom mu však bránili zdravotné problémy. Výživné bývalej priateľke p. V. teraz U. na syna Z.R. neposlal preto, lebo na ňu nemal kontakt, čo mu je ľúto. Nie je však pravdou, aby matke maloletého nepomáhal.
Svedkyňa U. U., k rukám ktorej je obžalovaný povinný plniť vyživovaciu povinnosť, v konaní pred súdom uviedla, že s obžalovaným už navzájom komunikujú, pričom obžalovaný dlh na výživnom zaplatil v plnej výške. O úhrade výživného zo strany obžalovaného doložila súdu doklady a dodala, že maloletý Z. počas obdobia, v ktorom si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, núdzou netrpel.
Z listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 8P/29/2003 zo dňa 14.02.2003, právoplatný a vykonateľný dňa 25.02.2003, je zrejmá úprava vyživovacej povinnosti obžalovaného voči mal. Z. Z., O.. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého je obžalovaný povinný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 23,24 eur (700,- Sk) mesačne počnúc od 01.02.2003 k rukám matky a to vždy od 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Skutočnosť, že obžalovaný je otcom mal. Z. Z. vyplýva z jeho rodného listu na čl. 43 vyšetrovacieho spisu.
Výkon zárobkovej činnosti obžalovaného i jeho majetkové pomery deklarujú správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správa Sociálnej poisťovne, správa katastra Trebišov a správy od zamestnávateľov.
Dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného vyplýva z dokladov o úhradách výživného predloženého matkou maloletého počas konania vedeného pred súdom.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Pretože obžalovaný v priebehu trestného stíhania svoju vyživovaciu povinnosť splnil skôr, ako sa súd odobral na záverečnú poradu, čo potvrdila matka, k rukám ktorej je obžalovaný povinný plniť vyživovaciu povinnosť, súd obžalovaného E. Z. podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 493/13/7702 zo dňa 11.12.2014 oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.