Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/8/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45869464, zastúpeného spoločnosťou verita s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnému S. O., bytom H. č. XX, o vymoženie sumy 376,35 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. - 20 zo dňa 17. októbra 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, sp. zn. EX 916/14 - 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.4.2014 sp. zn. , vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky, súčasti obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2007, bod 11.2, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o úvere č. 5005559407 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a povinným dňa 19.11.2007. Rozhodnutie odôvodnil Exekučného poriadku, a nasl. (ďalej len „“), o rozhodcovskom konaní, - 3 o spotrebiteľských úveroch, Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/ EHS, s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial SA, C-168/05 Mostaza Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je upravená iba ako súčasť obchodných podmienok pre úver, pričom tak splýva s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom, povinným, osobitne dojednaná a jej forma tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Povinnému bola týmto postupom odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia a uvedenej Smernice. Ak rozhodcovská doložka nie je platne uzavretá, spotrebiteľ touto rozhodcovskou doložkou nie je viazaný. Vo veci tak rozhodoval orgán, ktorému nebola platne daná právomoc vo veci konať. Oprávnený preto nedisponuje spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, t.j.

vykonateľným rozhodnutím rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na , , , a (ďalej len ) s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi zároveň odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je ním exekučný súd viazaný. Exekučný súd preto nemá oprávnenie posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Porušuje tým zásadu rovnocennosti a pripúšťa rozdielny postup súdu v prípadoch rôznych exekučných titulov. Exekučný súd svojím postupom prekračuje svoje zákonné oprávnenia, čím porušuje ústavné právo oprávneného na súdnu ochranu a znemožňuje oprávnenému uplatnenie jeho práv priznaných exekučným titulom, právoplatným rozhodcovským rozsudkom. Navyše tak dochádza k porušovaniu právnej istoty oprávneného, keďže súdy rozhodujú v skutkovo a právne obdobných veciach odlišne. Oprávnenému je zároveň týmto postupom odňatá možnosť konať, vyjadriť sa k postupu súdu a predkladať prípadné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Exekučný súd by svojou preskúmavacou činnosťou nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi na jeho obranu a nahrádzať tak pasivitu povinného vo vzťahu k oprávnenému. Navyše, možnosť preskúmavania existencie rozporu s dobrými mravmi podľa Zákona o rozhodcovskom konaní je viazaná výlučne na plnenie, nie na zmluvné podmienky. Oprávnený poukázal na špecifiká rozhodcovského konania, v rámci ktorého sú práva povinnej osoby, spotrebiteľa, dostatočne garantované, a to i v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal tiež na príslušné ustanovenia o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy plnila len svoju zákonnú povinnosť podľa b/ uvedeného zákona. Takéto zmluvné ustanovenie, ktoré vychádza priamo zo zákonnej povinnosti banky preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd tak nezákonným postupom znemožňuje oprávnenému uplatniť svoje právo priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súladnosť so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný ().

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2007, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere, bod 11.2., nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského

súdu. V konaní tak nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a povinným sa postupovalo striktne zákonným spôsobom, v súlade s o bankách.

Podľa § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto ustanovenie o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane.

Zákonné ustanovenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup však stále vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a potrebu informovať klienta, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi, návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok boli vopred pripravené nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odvolaciu námietku oprávneného, že povinný ako klient banky, právneho predchodcu oprávneného mal v zmluvných podmienkach danú možnosť rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Vzhľadom na obsah a znenie výhradnej rozhodcovskej doložky určujúcej konkrétny rozhodcovský súd ako aj miesto konania rozhodcovského konania, ktorá takúto možnosť odstúpenia neobsahuje, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť obchodných podmienok banky, ktoré sú nemenné a vopred pripravené, je zrejmé, že táto námietka oprávneného nie je dôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku, je nepochybne forma uzavretej zmluvy a príslušných obchodných podmienok.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných a všeobecných obchodných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa o ochrane spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne

vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice), pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú.

Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Je tak zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Aj z uvedeného dôvodu je preto možné konštatovať jej neplatnosť. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom s týmito obchodnými podmienkami netransparentne splynula aj výhradná rozhodcovská doložka.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere odkazuje na rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach, čo však nespĺňa podmienku písomnej formy podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže v zmluve nie je uvedený celý obsah rozhodcovskej doložky. K podpisu všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsahom je rozhodcovská doložka, zmluvnými stranami nedošlo. Zo všeobecne formulovaného odkazu na všeobecné obchodné podmienky nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú doložku v konkrétnom znení a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom služby, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa , v zmysle generálnej klauzuly podľa , pre rozpor s .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok, nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa , uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a konštatovanie absencie právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.