Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6NcC/13/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: J.. Z. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXXXX/XX, XXX XX U., zastúpená: JUDr. Albín Lancz, advokát, IČO: 50962060, so sídlom Ak Mierová 1453/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 863 360, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 7.414,34 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci vedenej pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci Okresným súdom Galanta j e d ô v o d n ý .

Na prejednanie a rozhodnutie sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava pod sp. zn. j e m i e s t n e p r í s l u š n ý Okresný súd Galanta.

odôvodnenie:

1. Dňa 26.09.2022 bola Okresnému súdu Galanta doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia 1/ až 31/ domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy v celkovej výške 313.066,07 eur s príslušenstvom. Jedným zo žalobcov bola v tejto právnej veci aj žaloba žalobkyne 26/ J.. Z. F., pričom jej uplatnený nárok o zaplatenie 7.414,34 eur s príslušenstvom, Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 05.05.2023, č. k.10Csp/129/2022 - 884 vylúčil na samostatné konanie.

2. Okresný súd Galanta po vznesení námietky miestnej nepríslušnosti tamojšieho súdu na prejednanie uplatneného nároku žalovaným, postúpil dňa 14.02.2024 vec Mestskému súdu Bratislava IV. Okresný súd Galanta v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný namietol jeho miestnu príslušnosť pri prvom procesnom úkone. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese W. XXXXX/XX, U., t. j. v obvode Mestského súdu Bratislava IV, a teda nebola daná miestna príslušnosť Okresného súdu Galanta podľa . Zdôraznil, že v danom prípade nejde o hromadné podanie podľa , pričom každý zo žalobcov ako spotrebiteľ si uplatňuje samostatný nárok a medzi jednotlivými nárokmi žalobcov neexistuje žiadne prepojenie, ktoré by odôvodňovalo procesné spoločenstvo žalobcov, z ktorého dôvodu boli tieto nároky vylúčené na samostatné konanie. Ak by súd námietke miestnej príslušnosti nevyhovel, akceptoval by tým založenie miestnej príslušnosti dohodou žalobcov uplatňujúcich si samostatné nároky, čo nepripúšťa.

3. Mestský súd Bratislava IV s postúpením veci nesúhlasil a dňa 25.04.2024 predložil vec Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o príslušnosti v zmysle ust. . Uviedol, že v predmetnej veci je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský spor, kedy sa žalobkyňa spolu s ďalšími subjektami na strane žalobcu rozhodla, že si svoje nároky budú proti žalovanému uplatňovať spoločne. Príslušnosť súdu tak bola založená trvalým pobytom žalobcu 1/, ktorý sa nachádza v obvode Okresného súdu Galanta. Bola tak založená príslušnosť Okresného súdu Galanta pre celý spor, teda pre všetkých

žalobcov. V tejto súvislosti zdôraznil, že na uvedenom nič nemení to, že súd posúdiac argumenty žalovaného týkajúce sa predmetu sporu, po tom ako vykonal všetky procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci, dospel k záveru, že vylúčil spor žalobkyne 26/ na samostatné konanie. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v danej veci je daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Galanta podľa

4. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresnému súdu Galanta a Okresnému súdu Pezinok prejednal vec v zmysle a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci je dôvodný.

5. Podľa súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná miestna príslušnosť podľa . Podľa príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Podľa ak súd postupom podľa a zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

6. Krajský súd v Bratislave, aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia uvádza, že objektívnu kumuláciu, ktorá vznikla či už aktivitou strán alebo rozhodnutím súdu, môže súd zvrátiť. Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, najmä ak nevykazujú žiadnu skutkovú súvislosť, resp. ak nejde o veci, ktoré sa týkajú tých istých strán, môže súd rozhodnúť o vylúčení veci na samostatné konanie. Dôvodom na vylúčenie veci môže byť aj skutočnosť, že by spoločné prejednávanie vecí nebolo v záujme hospodárnosti konania. Ak je na jeden z nárokov uvedených v žalobe osobitne výlučne miestne príslušný iný súd podľa je potrebné, aby súd tieto veci postúpil príslušnému súdu. Zároveň platí, že pri osobitnej miestnej príslušnosti upravenej v zmysle nie je možné aplikovať .

7. Miestna príslušnosť daná podaním žaloby trvá aj v prípade, ak súd spojenú vec alebo vzájomný návrh vylúči na samostatné konanie. Ustanovenie sleduje záujem hospodárnosti konania, keď je zo zákona daná miestna príslušnosť v nadväznosti na prebiehajúce konanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade následného vylúčenia veci na samostatné konanie sa miestna príslušnosť nemení a nemení sa ani určenie zákonného sudcu. Ak dôjde k vylúčeniu veci na samostatné konanie, sudca, ktorý bol stanovený ako zákonný sudca na konania v spojených veciach, zostáva zákonným sudcom vylúčených vecí na samostatné konanie.

8. Nadriadený súd má na základe zistených skutočností s ohľadom na príslušnú právnu úpravu za to, že miestna príslušnosť bola daná momentom podania žaloby. Žalobcovia si pritom určili za miestne príslušný súd Okresný súd Galanta. Krajský súd Bratislava dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu je dôvodný a miestne príslušným na konanie v predmetnom spore je Okresný súd Galanta, nakoľko pôvodne daná miestna príslušnosť platí aj v prípade, kedy dôjde k vylúčeniu veci na samostatné konanie, ak nedôjde k aplikácií , ktorý sa však pre tento prípad nevzťahuje.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).