Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoZm-8-2021.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: A. R., W. X.X.XXXX, F. Y. G. XXXX/XX, XXX XX J., zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, Hollého 745/34, 905 01 Senica, o zaplatenie 7.155,80 EUR s príslušenstvom a odmeny zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/979/2015-100 zo dňa 28. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/979/2015-100 zo dňa 28. januára 2020 v časti napadnutého II. výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom rozhodol, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 08.09.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 13.744,80 EUR so 6 % ročným úrokom od 2.9.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 45,82 EUR a náhradu trov konania. Súd uznesením č.k. 3CbZm/979/2015-95 zo dňa 24.09.2018 konanie podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) prerušil najmenej na tri mesiace, nakoľko strany sporu zhodne navrhli pred pojednávaním dňa 24.09.2018 odročiť toto pojednávanie. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2018. Nakoľko strany sporu nepodali návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti, t.j. do dňa 23.04.2019, súd s poukazom na § 163 ods. 3 CSP konanie zastavil. Vzhľadom na to, že nie je možné zavinenie za zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP pričítať žiadnej zo strán, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu II. výroku z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odôvodnenie II. výroku považoval za nekorektné, pretože vychádza z predpokladu, že žalovaný mal trvať na tom, aby prejednávanie žaloby voči nemu pokračovalo, a teda mal podať návrh na pokračovanie v konaní, pokiaľ tak neurobil žalobca. Bol toho názoru, že podanie takéhoto návrhu však nie je možné od
žalovaného spravodlivo požadovať, pretože na pokračovaní v konaní o žalobe voči nemu nemá žiaden právny záujem. Zdôraznil, že zavinenie žalobcu na zastavení konania je tak nepochybne nepomerne väčšie ako u žalovaného, keď to bol práve žalobca, kto podal proti žalovanému žalobu, čím u žalovaného vyvolal vznik trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia a následne zapríčinil prerušenie konania tým, že navrhol odročiť pojednávanie, v dôsledku čoho súd prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP a následne nepodal návrh na jeho pokračovanie podľa § 163 ods. 2 CSP. Mal za to, že žalobca tak mohol podať návrh na pokračovanie v konaní sám, bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného. Žalovaný vyslovil názor, že pokiaľ prevládne v tejto otázke absurdný záver, ku ktorému prišiel v napadnutom výroku súd prvej inštancie, tak budú žalobcovia v konaniach, v priebehu ktorých sa ukáže, že nemusia mať úspech vo veci, navrhovať odročenie pojednávania vtedy, keď ho z akéhokoľvek dôvodu navrhne aj žalovaný (napríklad z dôvodu práceneschopnosti), čím dosiahnu prerušenie konania a nakoľko môžu odôvodnene predpokladať, že žalovaný predsa nepôjde voči vlastným záujmom a pri nevypočítateľnosti slovenskej justície nebudú riskovať pokračovanie v konaní, tak nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Takýmto spôsobom budú môcť žalobcovia ušetriť náhradu trov konania. Uvedený prístup je voči žalovanému tak nespravodlivý, že je zrejmé, že by nemal obstáť. Mal za to, že nie je možné požadovať po žalovanom, aby sám voči sebe inicioval pokračovanie v konaní, ktoré sám nezačal a z pokračovania ktorého nemá mať aký zisk a ani nemá na ňom žiaden legitímny právny záujem. Zastavenie konania vždy znamená plný úspech žalovaného vo veci, je preto namieste, aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania voči žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/979/2015-100 zo dňa 28.01.2020 v súlade s § 389 ods. 1 písm. a), b) a /alebo c) CSP zrušil a vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne, pokiaľ odvolací súd posúdi, že sú splnené podmienky na zmenu napádaného výroku II. predmetného uznesenia, navrhol, aby v súlade s § 388 CSP priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu považuje za zákonné a správne. Prípadné rozhodnutie súdu o tom, že niektorej zo strán prizná právo na náhradu trov konania by bolo v rozpore s ust. § 163 CSP. Ak podľa ust. § 163 ods. 1 CSP súd konanie prerušil, bolo to tak na základe zhodného návrhu oboch strán a ich súhlasného stanoviska s tým, že konanie bude prerušené z dôvodu mimosúdnych rokovaní o zmierlivom riešení veci. Ustanovenie § 163 ods. 2 CSP potom následne dôvodne a legitímne uvádza, že ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Predmetné ustanovenie je zároveň jednoznačnou transformáciou zásady rovnosti strán v zmysle ČI. 6 základných princípov CSP do ich procesného postavenia. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že práve argumenty žalovaného prezentované v odvolaní zakladajú nerovnosť v procesnej pozícii strán, keďže k prerušeniu konania došlo s ich súhlasom a zákon dáva explicitne možnosť podať ktorejkoľvek strane návrh na pokračovanie v konaní. Zavinenie za prípadné zastavenie konania tak nemožno podľa ust. § 256 ods. 1 CSP pričítať žiadnej zo strán ako správne uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je zákonné a vychádza z dostatočne zistených a preukázaných relevantných súvislostí a navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne v napadnutom rozsahu potvrdil a žalovaného súčasne zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, t.j. v časti II. výroku, ktorým súd rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom zastavil konanie, nakoľko žiadna zo strán sporu nepodala v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní. Odvolanie žalovaného smeruje proti II. výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario, tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať žiadnej zo strán.
6. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
7. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že nepodal návrh na pokračovanie v konaní, a žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania od žalobcu v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súhlasí, že žalovanému nemôže byť na ťarchu, že žalobca, ktorý inicioval konanie, nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 163 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3CbZm/979/2015-95 zo dňa 24.09.2018, právoplatným dňa 23.10.2018 konanie podľa § 163 ods. 1 CSP prerušil najmenej na tri mesiace, nakoľko strany sporu zhodne navrhli pred pojednávaním dňa 24.09.2018 odročiť toto pojednávanie. Ustanovenie § 163 upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, pričom v danom prípade je prerušenie konania vyvolané aktivitou sporových strán. Spočívanie konania predstavuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu vyvinú sporové strany aktivitu a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a rozhodovaní veci. Dôvodom takéhoto návrhu býva spravidla snaha o mimosúdne vyriešenie sporu. Súd tak v prípade, že to strany sporu zhodne navrhnú bez ďalšieho uznesením konanie preruší. Predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Sporové strany v prípade prerušenia konania tak majú k dispozícii lehotu na mimosúdne rokovania, ktorá vyplýva z uznesenia o prerušení konania a nie je kratšia ako 3 mesiace a zároveň aspoň 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP. V prípade, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Odvolací súd poukazuje na to, že sporové konanie je prísne ovládané dispozičným princípom. Žalobca, ktorý podal žalobu ako pán sporu v prípade, že mal záujem pokračovať v prerušenom konaní, mal možnosť podať v zmysle cit úst zákona návrh na pokračovanie v konaní.
11. Podľa § 163 ods. 2 CSP síce takýto návrh môže podať ktorákoľvek strana, ale nemôže byť na ťarchu žalovanému, keď návrh na pokračovanie v konaní nepodá ako pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý v priebehu konania opakovane uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Z uvedeného dôvodu je tak zrejmé, že nebolo v záujme žalovaného ani podávať návrh na pokračovanie v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že mu nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania z dôvodu jeho nečinnosti. Naopak, žalobca ako aktívne vecne legitimovaný mal v prípade záujmu na pokračovaní v konaní podať predmetný návrh na súd. Súhlasí s názorom žalovaného, že nie je možné spravodlivo požadovať po žalovanom, aby proti vôli žalobcu trval na pokračovaní v konaní, ktoré sám neinicioval a nevyvolal, a z ktorého pokračovania nemá mať v prípade úspechu vo veci žiaden zisk. Záujmom žalovaného bolo, aby konanie voči nemu skončilo bez toho, aby mal žalobca úspech vo veci, zastavenie konania tak bolo v jeho záujme, nemal žiaden racionálny dôvod, aby trval na pokračovaní v konaní, keď jeho zastavenie predstavuje plný úspech žalovaného.
12. Z hľadiska uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko procesné zavinenie zastavenia konania mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pričítať výlučne žalobcovi, a teda v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP mal súd priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému.
13. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, odvolací súd poukazuje na § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá
zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. V danom prípade podľa § 256 ods. 1 CSP ak žalobca nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom konaní v zásade platí, že zastavenie konania zavinil, a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému.
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto v súlade s ustanovením § 388 zmenil rozhodnutie v časti II. výroku a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok plnú náhradu trov odvolacieho konania.
16. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).