Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci navrhovateľa: X. C., nar.X.X.XXXX, bytom D. Č..XX proti odporcovi: X. C., nar.10.8.1968, bytom Belince č.99, t.č. Hrušovany č.267 o určenie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd účastníkov na náhradu trov štátu nezaväzuje.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu určenia výživného v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 11.6.2014 z dôvodu, že navštevuje strednú školu a teda nie je schopný sám sa živiť, pričom má zvýšené výdavky v súvislosti s nadchádzajúcou maturitou a taktiež si musí platiť cestovné do školy a ďalšie výdavky spojené so zakupovaním okuliarov.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že navrhovateľ navštevuje už tretiu strednú školu a on je v súčasnej dobe nezamestnaný a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, pričom býva u rodičov, ktorí musia prispievať jemu na výživu.

Rozsudkom č.k.4C/71/2014-105 zo dňa 7.11.2014 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 1.9.2014 a vo zvyšku súd návrh zamietol s tým, že zročné výživné zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 50 eur mesačne. Odporcu zaviazal na náhradu trov štátu v sume 30 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu , podľa ktorého manželstvo odporcu a matky navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.7P/85/2012-24 zo dňa 4.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.6.2012. Po rozvode manželstva odporca naďalej zostal aj s navrhovateľom bývať v spoločnej domácnosti a z tejto sa odsťahoval v máji 2014 a odvtedy býva u svojich rodičov.

Navrhovateľ bol najskôr žiakom Strednej priemyselnej školy stavebnej v Nitre od 1.9.2008 a štúdium na tejto škole ukončil 31.8.2009. Od 1.9.2009 prestúpil na Strednú odbornú školu drevársku v Topoľčanoch, kde študoval do 28.4.2011, kedy bol vylúčený riaditeľkou školy na základe rozhodnutia RŠ č.237/2010-11. Následne sa navrhovateľ stal žiakom Strednej odbornej školy agrotechnickej v Topoľčanoch, pričom v šk.roku 2014/2015 navštevuje 4.ročník študijného odboru agropodnikanie - poľnohospodársky manažment. Štúdium bude končiť maturitnou skúškou a podľa správy zo školy jednorazové náklady na stužkovú slávnosť predstavujú cca 600 eur. Okrem toho náklady na pracovné

oblečenie činia 100 eur, náklady na učebnice cudzích jazykov cca 30 eur a jednorazové náklady do fondu rodičovského združenia 15 eur. Cestovné náklady navrhovateľa do školy predstavujú 45 - 50 eur mesačne a tento si musí zakupovať okuliare, pričom rámy stoja vyše 100 eur a sklá do okuliarov 30 eur. Náklady na telefón predstavujú 30 eur mesačne a za internet platí 13,99 eura mesačne. Navrhovateľ absolvoval vodičský kurz, ktorý podľa jeho tvrdenia stál 800 eur.

Matka navrhovateľa je zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom v sume 441,96 eura, pričom platí za elektriku v rodinnom dome sumu 45,17 eura mesačne, za plyn 85,45 eura mesačne, za telefón 35 eur mesačne a životné poistenie 30 eur mesačne. Okrem toho spláca hypotekárny úver vo výške 130 eur a koncesionárske poplatky v sume 4,64 eura mesačne.

Odporca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.11.2013, pričom od začiatku januára 2014 až do konca mája 2014 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 117,40 eura mesačne, ktorá mu prestala byť vyplácaná, keď sa odsťahoval z miesta trvalého bydliska k svojim rodičom. Do 4.11.2013 odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia, pričom medzi predmety jeho podnikania patrili aj prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a v minulosti aj montáž sadrokartónu a maliarske a natieračské práce. Dňa 29.9.2014 uzavrel dohodu o vykonaní brigádnickej činnosti na dobu určitú do 31.12.2014 na dohodnutý rozsah prác do 25 hodín mesačne za hodinovú mzdu 2,023 eura. V ČSOB a.s. má odporca vedené dva účty, pričom na jednom z nich mal k 1.1.2014 sumu 8.083,30 eura a z tohto účtu dňa 25.4.2014 previedol sumu 8.096,08 eura na druhý účet, na ktorom mal k 1.1.2014 stav 1.704,25 eura a k 1.9.2014 bol konečný stav na tomto účte 6.157,22 eura. Z tohto účtu spláca úver vo výške 130 eur mesačne.

Na základe prevedeného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na určenie výživného je dôvodný iba čiastočne s tým, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, keďže navštevuje strednú školu a priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom suma 100 eur zo strany odporcu je primeraná na uspokojenie základných životných potrieb navrhovateľa s prihliadnutím na skutočnosť, že končí strednú školu maturitnou skúškou a v tejto súvislosti má zvýšené náklady.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja účastníci a Krajský súd v Nitre uznesením č.k.6Co/22/2015-134 zo dňa 27.2.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že poukázal na doposiaľ zistený skutkový stav a hlavne na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom veku je stále študentom strednej školy, pričom súd neskúmal, čo bolo príčinou jeho druhého odchodu zo školy a či nastupoval opätovne do 1.ročníka alebo pokračoval v štúdiu. Taktiež súd nezisťoval, z čoho hradí navrhovateľ svoje mesačné náklady vyčíslené na sumu 400 eur, keď matka má príjem 441,96 eura, z čoho musí platiť mesačne výdavky v sume 165,62 eura. Pokiaľ súd po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že nie je v rozpore s ustanovením § 75 ods.2 Zákona o rodine zaviazať odporcu prispievať na výživu navrhovateľa, tak doplní dokazovanie ohľadne príjmov a majetkových pomerov rodičov navrhovateľa, z čoho zabezpečujú základné životné potreby, z čoho hradí svoje mesačné náklady navrhovateľ a vo veci opätovne rozhodne.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne Aleny Vargovej ako aj oboznámením sa so správami od zamestnávateľa matky navrhovateľa, od zamestnávateľa odporcu a strednej školy, ktorú navštevoval navrhovateľ, pričom podľa navrhovateľa na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre, ktorú začal navštevovať po ukončení základnej školskej dochádzky, nezvládal štúdium, ktoré bolo náročné a okrem toho bola zlá doprava do Nitry a preto po roku štúdia odišiel a začal študovať na SOŠ drevárskej v Topoľčanoch, pričom uvedené štúdium ho prestalo baviť a preto prakticky sám odišiel. Triednemu učiteľovi povedal, že už nebude chodiť do školy, odovzdal knižky a prestal chodiť do školy a preto ho zo štúdia vylúčili. Na SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch nastúpil do 1.ročníka a počas štúdia mal aj neospravedlnené hodiny. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak na tieto mu väčšinou prispieva matka, ale zarába si aj na brigádach, keď chodí spolu s bratom na stavby do Bratislavy cez víkend a takýmto spôsobom sa dá za 4 víkendy spolu zarobiť 120 eur.

Zo správy SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch vyplýva, že navrhovateľ štúdium úspešne ukončil maturitnou skúškou dňa 20.5.2015 , pričom jeho študijné výsledky počas celej doby štúdia boli priemerné a príprava na vyučovanie bola nesystematická. Vzhľadom na neospravedlnenú absenciu mal v 2. a vo 4.ročníku znížené známky zo správania, pričom neospravedlnená absencia bola najvyššia vo 4.ročníku.

Okrem neospravedlnenej absencie žiak neporušoval vnútorný poriadok školy. Starostlivosť zo strany matky bola dostačujúca, zaujímala sa o študijné výsledky syna telefonicky aj osobnou návštevou školy.

Podľa odporcu nie je primerané navštevovať strednú odbornú školu osem rokov a keď navrhovateľ navštevoval školu v Nitre, tak mohol cestovať vlakom, ktorý je zadarmo a má ho blízko domu. Poukazoval na prípady poškodenia auta a požiaru garáže, ktoré sa mu stali a tieto spájal s narušenými vzťahmi v rodine. Okrem toho navrhovateľ dal v škole zákaz, aby ho informovali o jeho výsledkoch a dochádzke , čo mu bolo povedané triednou učiteľkou navrhovateľa.

Svedkyňa O. C., matka navrhovateľa uviedla, že odporca ničím neprispieval na výživu navrhovateľa a tvrdil, že je stále nezamestnaný. Je pravdou, že syn dvakrát menil školu, keď najskôr absolvoval ťažké prijímačky na stavebnú školu v Nitre, ale nešlo mu tam rysovanie a z toho dôvodu prestúpil na drevársku školu v Topoľčanoch, kde však tiež bolo rysovanie a preto mu potom pomohla vybaviť štúdium na poľnohospodárskej škole , ale s tým, že musel začal od 1.ročníka. Na rodičovské združenia chodila iba ona a odporca tam nikdy nechodil. Navrhovateľ mával na strednej škole absencie, ale bolo to kvôli zdravotným problémom, ktoré sa mu často opakovali.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona.

Podľa ods.4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 43 ods.2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods.3 dieťa je ďalej povinné a/ spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b/ plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c/ vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi od odporcu v tomto prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že navrhovateľ v čase podania návrhu na súd bol študentom strednej odbornej školy a teda v zásade nebol schopný sám sa živiť a mal právo na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, pričom matka si plnila vyživovaciu povinnosť nielen osobnou starostlivosťou ale aj uhrádzaním základných potrieb navrhovateľa a od otca - odporcu sa navrhovateľ domáhal plnenia vyživovacej povinnosti súdnou cestou. Keďže nejde o výživné pre maloleté dieťa, tak právo navrhovateľa na výživné od odporcu musí byť v súlade s dobrými mravmi a teda súd pri

svojom rozhodovaní musí predovšetkým skúmať oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť platiť výživné. To znamená, že podľa § 75 ods.2 ZR nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Aplikácia tohto ustanovenia je povinnosťou súdu a uvedené ustanovenie nie je možné použiť ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť, ale ak súd zistí, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak musí návrh v celom rozsahu zamietnuť. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená a v rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie. Keďže pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na určenie výživného bolo potrebné skúmať, či priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak súd musel vyhodnotiť ako si navrhovateľ plní svoje povinnosti v pozícii dieťaťa vo vzťahu k odporcovi ako k rodičovi. Povinnosti, ktoré si musí plniť nielen maloleté ale aj plnoleté dieťa, sú uvedené v ustanoveniach § 43 ods.2,3 Zákona o rodine, pričom prvou základnou povinnosťou dieťaťa je povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Obsahom tejto povinnosti nie je len povinnosť dieťaťa si vypočuť názor rodiča a prípadne ho rešpektovať, ale aj prejavovať slušnosť, pomoc rodičovi, prejavovať záujem o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s rodičom. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu však súd mal za to, že navrhovateľ si vo vzťahu k odporcovi uvedené základné povinnosti dieťaťa neplnil, pretože odporcovi ako svojmu otcovi neprejavoval primeranú úctu a nerešpektoval ho, pričom toto správanie sa navrhovateľa nie je možné dávať len do súvislosti s narušenými vzťahmi medzi jeho rodičmi ale aj so samotnými charakterovými a osobnostnými črtami navrhovateľa, ktoré sa aj na pojednávaniach prejavovali nepriateľskými postojmi voči odporcovi a averziou k nemu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi rodičmi navrhovateľa boli síce narušené, avšak najskôr opustila spoločnú domácnosť matka navrhovateľa a tento určitú dobu žil s odporcom v spoločnej domácnosti a keď odporca nemienil ďalej znášať túto situáciu v rodine a odišiel bývať k svojim rodičom, tak zrejme odvtedy sa úplne zmenilo správanie navrhovateľa voči nemu, čoho výsledkom bola aj skutočnosť, že navrhovateľ zakázal triednej učiteľke, aby informovala odporcu o jeho výsledkoch v škole a o dochádzke.

Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné navrhovateľovi priznať výživné, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je jeho postoj k plneniu si svojich vzdelávacích povinností (§ 43 ods.3 písm.b/ ZR) keď tento v čase podania návrhu na súd navštevoval už tretiu strednú školu bez akéhokoľvek vážneho dôvodu. Najskôr bol študentom SPŠ stavebnej v Nitre a to od 1.9.2008 do 31.8.2009, pričom prestúpil na SOŠ drevársku do Topoľčian a to bez vážneho dôvodu , nakoľko dopravné spojenie do Nitry nemohlo byť dôvodom na zmenu školy, keď navrhovateľ mal možnosť cestovať vlakom aj autobusom a skutočnosť, že na tejto škole je aj rysovanie mu musela byť známa už keď sa na ňu prihlásil. Uvedený dôvod neobstojí ani pri ďalšej zmene školy, keď navrhovateľ pred začatím štúdia na SOŠ drevárskej v Topoľčanoch musel vedieť, aké predmety bude navštevovať, pričom z tohto štúdia bol vylúčený riaditeľkou školy, keď podľa vlastného vyjadrenia sa rozhodol prestať chodiť do školy. SOŠ agrotechnickú v Topoľčanoch začal navštevovať od 1.ročníka a štúdium síce ukončil maturitnou skúškou, ale jeho študijné výsledky boli iba priemerné, čo by sa ešte dalo pochopiť, avšak zo správy školy vyplýva, že príprava na vyučovanie zo strany navrhovateľa bola nesystematická a vzhľadom na neospravedlnenú absenciu mal v 2. a vo 4.ročníku znížené známky zo správania, pričom absencia bola najvyššia v 4.ročníku a podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie matky navrhovateľa, že to bolo kvôli zdravotným problémom, pretože v prípade zdravotných problémov doložených lekárskymi správami musela škola neprítomnosť navrhovateľa ospravedlniť a vážnejšie zdravotné problémy mal navrhovateľ hlavne počas letných prázdnin. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by navrhovateľovi bolo priznané výživné, pretože jeho správanie sa k odporcovi ako otcovi a zároveň jeho prístup k plneniu si školských povinností neodôvodňuje priznanie výživného. Tento záver súdu nemôžu ovplyvniť ani problémy, ktoré sa v rodine vyskytli a pre ktoré došlo k rozvodu manželstva rodičov navrhovateľa, nakoľko negatívny postoj navrhovateľa k plneniu si školských povinností podľa názoru súdu vyplýva nezávisle od uvedených problémov. Napriek problémom medzi rodičmi navrhovateľa nie je možné rozumne akceptovať, aby navrhovateľ ukončil stredoškolskú dochádzku až po 7 rokoch štúdia i keď štúdium nemusel prerušovať kvôli zdravotným problémom a ani nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mal kvôli svojim schopnostiam problémy so zvládaním študijných predmetov.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa na určenie výživného s poukazom na ust.§ 75 ods.2 Zákona o rodine v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, keďže súd dospel k záveru, že výživné

navrhovateľovi nie je možné priznať a pokiaľ by návrhu čo len čiastočne vyhovel, rozhodol by v rozpore s dobrými mravmi.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa tak, že ani jedného z účastníkov nezaviazal na náhradu trov štátu v sume 30 eur, ktorá bola vynaložená za správu z peňažného ústavu, pretože samotné súdne konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je oslobodené od poplatku ( ) a u oboch účastníkov existujú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, keď navrhovateľ sa ešte len zamestnal po ukončení školskej dochádzky a teda jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery mu neumožňujú, aby sa podieľal na náhrade trov štátu a taktiež odporca je bez stáleho zamestnania a pracuje iba na základe dohody o pracovnej činnosti za symbolickú mzdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a odporca náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova- žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .