Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-127-2013.pdf
PDF · 90.94 KB
No categories available
17C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: G. U., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E., N. XXXX/XX, o zaplatenie 1635,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v časti 857,99 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9. 12. 2010 do zaplatenia zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 18. 10. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1635,40 eur s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom dňa 22. 2. 2010 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1029,01 eura. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v tridsiatich mesačných splátkach vo výške 62,90 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.
Odporca sa dostal do omeškania s úhradou už prvej splátky úveru, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatil sumu 251,60 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky číslo 5 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1635,40 eura dňa 9. 12. 2010. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný, ani sa nedostavil na pojednávania.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 2. 2014 pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 777,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 30. 1. 2014 až do zaplatenia a to v lehote do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (výrok II.). Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v bode 5/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100027410 v časti zmluvnej odmeny je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti (výrok III.). O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).
Vo výroku I. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13. 5. 2014. Vo výrokoch II. až IV. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. 1. 2015 pod č. k. 24Co/297/2014 - 41, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 3. 2015, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17. 9. 2015, na ktoré sa nedostavili navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť a nedostavil sa ani odporca. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100027410, oznámenie o zosplatnení zo dňa 1. 11. 2010 bez doručenky, oznámenie o schválení úveru, karta klienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.
Dňa 22. 2. 2010 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1029,01 eura,
so splatnosťou 30 mesiacov, vždy ku dňu 19. v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 19. 4. 2007 a posledná dňa 19. 9. 2012, mesačné splátky úveru boli dohodnuté na sumu 62,90 eura. Zmluvná odmena za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 858,06 eura, RPMN 65,25 %, ročná úroková sadzba 68,87 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola 622,72 eura, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 55,41 %.
Navrhovateľom priložené zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú absolútne nečitateľné a tým nepreskúmateľné zo strany súdu.
V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý úver, pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Navrhovateľ vymáha dlh, ktorý vznikol z titulu poskytnutého úveru. Súd vychádzajúc z obsahu podaného návrhu a obsahu zmluvy dospel k záveru, že sa jedná o úver (nie revolvingový úver), preto zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 251,60 eura, pričom navrhovateľ v úvodných tabuľkách karty klienta uvádza niekoľko údajov o poskytnutí úveru a revolvingu, ktoré činia vyplatenie úveru a revolvingu veľmi neprehľadným, nezrozumiteľným a to aj pre osoby vysokoškolsky vzdelané, prípadne pôsobiace v tejto sfére, nie to ešte pre spotrebiteľa odkázaného na veriteľa (ktorý navyše zneužíva tieseň spotrebiteľa), čo je v príkrom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a so zákonným postupom veriteľa. V uvedených tabuľkách sa uvádzajú tieto údaje:
Poskytnutá čiastka úveru: 1029,01 eura, poskytnuté celkom 1029,01 eura, dátum vyplatenia: 23. 2. 2010, vyplatená čiastka 927,14 eura, vyplatené vrátane revolvingov: 927,14 eura, splatené: 251,60 eura, poplatok právnika (?!): 190,02 eura, údaje o revolvingu vyplnené nie sú, z čoho vyplýva, že revolvingový úver nebol schválený a/alebo/ani vyplatený.
Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 1. 11. 2010 na zaplatenie dlžných splátok č. 5, 6, 7 vo výške 188,70 eura s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporca stráca výhodu splátok a celý dlh je povinný splatiť naraz.
Navrhovateľ súdu nepreukázal, že toto oznámenie odporcovi doručoval a kedy ho doručil, nakoľko doručenku k návrhu nepripojil.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného k 22. 2. 2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Pôvodným rozsudkom súd vo veci rozhodol dňa 25. 2. 2014 pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 777,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 30. 1. 2014 až do zaplatenia a to v lehote do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňom 13. 5. 2014. Voči tomuto výroku účastníci nepodali odvolanie, t.j. stotožnili sa s ním ako aj s odôvodnením priznanej sumy, navyše ani Krajský súd v Trnave nenaznačil v uznesení zo dňa 28. 1. 2015 pod č. k. 24Co/297/2014 - 41 iný záver o posúdení zmluvy.
Súd tak vychádza z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného k 22. 2. 2010 s poukazom na absenciu údajov podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/, j/ cit. zákona. V dôsledku toho potom súd nadbytočne v pôvodnom rozsudku vyhlásil zmluvnú odmenu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, s ohľadom na to v tomto rozsudku zmluvnú odmenu opätovne za neprijateľnú nevyhlasoval.
Aj napriek tomu, že z unesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 1. 2015 pod č. k. 24Co/297/2014
- 41 vyplýva, že navrhovateľ bude musieť vyšpecifikovať v ďalšom sumu 857,99 eura, ktorá zostala predmetom konania vo veci samej, navrhovateľ svoj návrh nijak nedoplnil, nešpecifikoval, dokonca sa opätovne nedostavil na pojednávanie súdu vytýčené na deň 17. 9. 2015 (uznesenie Krajského súdu v Trnave mu bolo doručené dňa 27. 3. 2015). Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Pokiaľ sa účastníci konania nedostavia na pojednávanie, súd rozhoduje na základe toho, čo je z jeho strany doložené v spise, inak by súd porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov konania (§ 18 O.s.p.).
Je len na účastníkovi konania (v danom prípade na navrhovateľovi), ako sa postaví k súdnemu konaniu a či využije všetky možnosti brániť svoje právo.
Vzhľadom k tomu, keďže navrhovateľ opätovne nevyužil svoje právo a nedostavil sa na pojednávanie, kedy by mu súd dal možnosť riadne vyšpecifikovať sumu vo výške 857,99 eura, súd musel návrh v tejto časti opätovne zamietnuť. Ako je uvedené vyššie, úver je bezúčelový a bez poplatkov, preto ďalšia suma (857,99 eura) môžu byť len poplatky, úroky, príp. zmluvná pokuta, nie však istina úveru, ktorú súd priznal a o ktorej je právoplatne rozhodnuté. Na poplatky súd neprihliada z dôvodov vyššie uvedených. K zmluvnej pokute súd poukazuje na § 544 ods. 2 OZ, podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Zmluvnú pokutu si účastníci konania písomne v zmluve nedohodli.
Pretože navrhovateľ nevyšpecifikoval sumu vo výške 857,99 eura, súd ju nemal možnosť riadne preskúmať a teda ju nemohol ani priznať. Rovnako to platí aj pre príslušenstvo tejto sumy - úrok z omeškania vo výške 9 % p.a.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. 4. 2015 musí súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou je, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne sumy 857,99 eura s príslušenstvom, súd návrh opätovne zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Vzhľadom k tomu súd rozhodol na základe úvahy s prihliadnutím na to, že sa jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu, že náhradu trov konania odporcovi nepriznal, hoci bol v konaní úspešnejší než navrhovateľ, ale žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nemohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.