Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-64-2022.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Subarea
1Cob/64/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: Hauerland spol. s r.o., Matúšova 56, 811 04 Bratislava, IČO: 35 777 885, zastúpeného Hrušovský Legal, s.r.o., Metodova 1, 821 08Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 257 059 proti žalovanému: DOLIS GOEN, s.r.o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 732 431 o zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/94/2018-145 zo dňa 11.4.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/94/2018-145 zo dňa 11.4.2022 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to s poukazom na ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd uložil pôvodnému žalovanému (spoločnosti DOLIS s.r.o., po zmene obchodného mena Maryborough, s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.152,40 eura s príslušenstvom a následne bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz zo dňa 18.9.2018 pod sp. zn. 6Up/629/2018, proti ktorému podal pôvodný žalovaný odpor a spor bol postúpený Okresnému súdu Bratislava I. Podaním zo dňa 24.9.2019 žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a vzal žalobu v časti istiny späť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.2.2020 pod č. k. 26Cb/94/2018-84 pripustil, aby do konania ako žalovaný 2/ pristúpila obchodná spoločnosť DOLIS GOEN, s.r.o., IČO: 35 732 431 (v súčasnosti žalovaný); uznesením č. k. 26Cb/94/2018-93 zo dňa 22.10.2020 súd prvej inštancie konanie v časti istiny 12.152,40 eura zastavil a pripustil zmenu žaloby; uznesením č. k. 26Cb/94/2018-102 zo dňa 3.2.2021 súd prvej inštancie konanie voči pôvodnému žalovanému 1/ zastavil z dôvodu ex offo výmazu z obchodného registra. 3. Uznesením zo dňa 10.1.2022 pod č. k. 26Cb/94/2018-124 súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a vo svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že zároveň súd prvej inštancie žalovaného poučil o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predmetné uznesenie spolu s poučením a žalobou bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 25.1.2022. Žalovaný sa v súdom prvej inštancie určenej lehote k žalobe nevyjadril, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie č. k. 26Cb/94/2018-128 zo dňa 3.3.2022 žalobe vyhovel. Žalovaný dňa 6.4.2022 podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že konateľ žalovaného sa v období od 26.1.2022 do 14.2.2022 nachádzal na neodkladnej pracovnej ceste v
zahraničí, počas ktorej nemal prístup k možnosti elektronicky podať vyjadrenie k žalobe a zároveň žalovaný uviedol, že očakával zo strany súdu nariadenie termínu pojednávania, na ktorom by mohol prezentovať svoje vyjadrenie k predmetu sporu. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 277 ods. 1 CSP a vo vzťahu k žalovaným tvrdenému ospravedlniteľnému dôvodu uviedol, že za istých okolností by mohla neodkladná pracovná cesta konateľa spoločnosti predstavovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, avšak v danej veci pracovnú cestu konateľa žalovanej spoločnosti za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať, nakoľko povinnosťou žalovaného bolo nielen tvrdiť existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe, ale ním tvrdený ospravedlniteľný dôvod aj súdu hodnoverným spôsobom preukázať, avšak žalovaný v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie svoje tvrdenie o tom, že jeho konateľ sa v období od 26.1.2022 do 14.2.2022 mal nachádzať na neodkladnej pracovnej ceste v zahraničí, žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom už len táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na dve kumulatívne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 277 ods. 1 CSP, ktoré musia byť v zákonom stanovenej lehote splnené súčasne, a to existencia ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe a súčasné podanie vyjadrenia k žalobe, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný spolu s podaným návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepodal vyjadrenie k žalobe, čo znamená, že nie sú naplnené zákonné kumulatívne podmienky podľa § 277 ods. 1 CSP pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, hoci o tejto povinnosti, ktorú si žalovaný nesplnil už na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 10.1.2022 pod č. k. 26Cb/94/2018-124, bol výslovne poučený v predmetnom rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie konštatoval nesplnenie ani jednej z kumulatívnych podmienok v zmysle § 277 ods. 1 CSP a z toho dôvodu návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší rozsudok pre zmeškanie žalovaného č. k. 26Cb/94/2018-128 zo dňa 3.3.2022 a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že pre prípad, ak odvolací súd tomuto návrhu nevyhovie, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že má za to, že účasť na neodkladnej pracovnej ceste u žalovaného nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by nemohol elektronicky alebo písomne vykonať podanie vyjadrenia k predmetnej žalobe a ďalej žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že u konateľa žalovaného sa v súlade s § 277 ods. 1 CSP vyskytol objektívny dôvod, kvôli ktorému došlo k zmeškaniu súdom určenej lehoty a ktorým bola účasť na neodkladnej pracovnej ceste štatutára žalovaného v zahraničí v trvaní od 26.1.2022 do 14.2.2022, počas ktorej konateľ nemal prístup k možnosti elektronicky alebo písomne vykonať podanie vyjadrenia k predmetnej žalobe, pričom žalovaný bol pripravený vyjadriť sa k predmetu sporu na pojednávaní, ku ktorému však z dôvodu vydania rozsudku pre zmeškanie nedošlo. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe uvedených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záverom, že u žalovaného nenastali vážne okolnosti, na základe ktorých zmeškal súdom určenú lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. V nadväznosti na ustanovenia čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 17 a § 277 ods. 1 CSP žalovaný v odvolaní uviedol, že v súlade s princípmi a hodnotami, ktoré sú v CSP vyjadrené ako kľúčové v zmysle poskytovania ochrany porušených práv, žalovaný legitímne očakával v tomto konaní zo strany súdu prvej inštancie meritórne rozhodnutie vo veci samej. Právnu istotu je podľa názoru žalovaného nutné vnímať v širších súvislostiach, pričom sa jedná najmä o predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ale taktiež o dosiahnutie stavu, ktorý zákon predpokladá, a to dosiahnutie spravodlivosti a ochrany porušených práv sporovej strany. Za týmto účelom by mal súd viesť strany k zmierlivému vyriešeniu sporov a v prípade jeho nemožnosti by mal za účelom spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv dbať o rovnoprávne postavenie sporových strán a pristúpiť k vydaniu meritórneho rozhodnutia. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 7.6.2022, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za absolútne nedôvodné a výlučne účelové s tým, že žalovaný odvolanie odôvodňuje rovnakou skutočnosťou týkajúcou sa neodkladnej pracovnej cesty konateľa žalovaného, ktorou zdôvodnil aj svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom súd prvej inštancie sa s týmto odôvodnením žalovaného v napadnutom uznesení riadne vysporiadal, keď poukázal najmä na skutočnosť, že na rozhodnutie súdu o zrušení rozsudku pre zmeškanie musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, z ktorých žalovaný nesplnil ani jednu, t.j. žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu ním tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe a spolu s podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepodal vyjadrenie k žalobe. K tvrdeniu
žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie údajne v napadnutom uznesení uviedol, že má za to, že účasť na neodkladnej pracovnej ceste u žalovaného nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemohol podať vyjadrenie k žalobe, žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, nakoľko súd prvej inštancie v bode 6 napadnutého uznesenia pripustil, že neodkladná pracovná cesta konateľa žalovaného by za istých okolností mohla byť ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, avšak v rozhodovanej veci tomu tak nie je z dôvodu, že žalovaný tento ospravedlniteľný dôvod žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. 7. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu spolu s poučením o možnosti predložiť vyjadrenie v lehote 10 dní boli žalovanému doručené odvolacím súdom dňa 1.7.2022. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 10. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. 11. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20220701>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. 12. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a náležitým spôsobom odôvodnil. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd pre úplnosť uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 273 CSP, nakoľko ide o konanie o žalobe o splnenie povinnosti (predmetom sporu po právoplatnom zastavení konania v časti nároku o zaplatenie istiny je žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a zároveň žalovaný nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená uznesením súdu prvej inštancie č. k. 26Cb/94/2018-124 zo dňa 10.1.2022, ktoré obsahovalo riadne poučenie o možnosti rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP, keďže sa žalovaný vôbec nevyjadril k žalobe, ktorej rovnopis spolu s rovnopismi príloh a spolu s predmetným uznesením o uložení povinnosti predložiť písomné vyjadrenie, boli spôsobom súladným s ustanovením § 105 ods. 1 CSP a s príslušnými ustanoveniami zákona o e-Governmente doručené dňa 25.1.2022 do elektronickej schránky žalovaného. Následne súd prvej inštancie nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 3.3.2022, kedy verejne vyhlásil predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorý bol žalovanému súdom prvej inštancie riadne doručený do jeho elektronickej dátovej schránky dňa 22.3.2022. Žalovaný proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie žalovaného nepodal odvolanie, ale dňa 6.4.2022 bol súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu
doručený návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 17. Úspešnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 277 ods. 1, ods. 3 CSP predpokladá nielen splnenie podmienky jeho včasného podania, ktorá v danom prípade splnená bola, ale aj splnenie podmienky uvedenia a preukázania ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, pričom spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie musí byť zo strany žalovaného podané aj zmeškané vyjadrenie k žalobe, čo v danom prípade absentuje úplne, keďže súčasťou, resp. prílohou návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nebolo žiadne vyjadrenie k žalobe, čo už samé osebe postačuje na ustálenie záveru o nemožnosti zrušenia predmetného rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom a správne vysporiadal so žalovaným tvrdeným dôvodom zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádzaný dôvod, ktorý je absolútne totožný s dôvodom obsiahnutým v odvolaní žalovaného, nemožno vzhľadom na absenciu predloženia relevantného dôkazu preukazujúceho pravdivosť žalovaným tvrdenej skutočnosti objektívne kvalifikovať ako dôvod zakladajúci opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu, v danom prípade podania vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, ktorý nastal náhle a neočakávane bezprostredne pred časom, resp. v čase potreby vykonania daného procesného úkonu a tak zabránil strane sporu v splnení jej uloženej procesnej povinnosti, pričom dotknutá strana sporu jeho vznik nemohla predvídať a ani ho nezavinila svojím nedôsledným konaním. Tak z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako aj z odvolania žalovaného proti napadnutému uzneseniu o jeho zamietnutí nepochybne vyplýva, že žalovaný existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP v zásade len tvrdí bez toho, aby pravdivosť svojho tvrdenia akýmkoľvek spôsobom preukázal, keďže k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okrem nepripojenia vyjadrenia k žalobe nepripojil ani žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval účasť konateľa žalovaného na neodkladnej pracovnej ceste v zahraničí v ním označenom období a za účelom preukázania pravdivosti tohto svojho tvrdenia ani neoznačil žiadny dôkazný prostriedok. V nadväznosti na odvolanie žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný síce v odvolaní označil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, avšak v samotnom odvolaní v podstate len zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v predmetnom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bez toho, aby sa akýmkoľvek relevantným spôsobom vyjadril k podstatným záverom súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to nepreukázanie tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu a nepripojenie vyjadrenia k žalobe k žalovaným podanému návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku čoho je odvolací súd nútený konštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých je založené odvolaním žalovaného dotknuté uznesenie. V kontexte vyššie uvedeného je absolútne irelevantná argumentácia žalovaného v odvolaní, ktorou poukazuje na základné princípy civilného sporového konania vo vzťahu k právnej istote a ochrane porušených práv sporovej strany, nakoľko táto argumentácia žalovaného je vzhľadom na nespornú pasivitu žalovaného v predchádzajúcej časti konania jednoznačne vyplývajúcu z vyššie uvádzaných skutočností bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v danej veci. 18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne predstavujú okolnosti daného prípadu, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v súvislosti so svojím návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania podania vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP a navyše s návrhom žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nebolo spojené zmeškané vyjadrenie k žalobe, a teda žalovaný nepreukázal naplnenie dikcie ustanovenia § 277 ods. 1 CSP, pričom aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej strany sporu musí byť existencia akéhokoľvek tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu vyhodnocovaná zo strany súdu za dodržania zásady objektívnosti posudzovania opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti stranou sporu tvrdeného dôvodu zmeškania procesného úkonu, t.j. nemôže ísť len o subjektívne alebo všeobecné tvrdenia bez existencie relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s návrhom žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).