Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému C. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie 454,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 454,03 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajskalská 28, Bratislava na žalobcu. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá zmluva v znení dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím zmluvy so žalovaným sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb, podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom, a. s. podľa uzavretej Zmluvy poskytol žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami zo dňa 22.10.2019 pod číslom VS XXXXXXXXXX vo výške 30,-- Eur s lehotou splatnosti 06.11.2019, zo dňa 08.11.2019 pod číslom VS XXXXXXXXXX vo výške 234,--Eur s lehotou splatnosti 15.112019, zo dňa 21.11.2019 pod číslom VS XXXXXXXXXX vo výške 110,14 Eur s lehotou splatnosti 09.12.2019. Žalovaný neuhradil vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a. s. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade. Z toho dôvodu, že žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní uplatňuje si aj úroky z omeškania. Zároveň si žalobca uplatňuje aj zmluvnú pokutu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, číslo konania XXUp/XXX/XXXX vydal platobný rozkaz dňa 24.05.2022, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušenstvom a trovami konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu nakoľko predloženú zmluvu nikdy neuzatvoril. Z uvedeného vyplýva, že muselo dôjsť k zneužitiu jeho osobných údajov. Podľa v tej dobe platného občianskeho preukazu adresa jeho trvalého pobytu bola C. K./XX, N.. Po jeho výmene adresa trvalého pobytu aj súčasného občianskeho preukazu je U. X/A, N.. Na adrese W. XX býval v podnájme od januára 2018 do februára 2019. Keďže to bol krátkodobý pobyt nikdy nebol naň prihlásený. Žalobca mu predložil všetky listiny bez jeho podpisu, teda takto predložené zmluvy nie sú platným právnym úkonom. Jeho podpis na takýchto dokumentoch ani nemôže figurovať preto žiada, aby v dokazovaní žalobca predložil právne relevantné dokumenty. Žalobca predložil

doklad odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb kde uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou tohto odstúpenia sú nasledovné zmluvy: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uvádza čísla zmlúv XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Pri odstúpení od zmluvy žalobca uvádza výpoveď zmlúv vyššie uvádzaných z dôvodu vzniku dlhu. Žalobca tieto zmluvy nepredložil a predložil iné zmluvy číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Telefónne číslo uvedené v predložených zmluvách XXXX XXX XXX bolo jeho telefónne číslo. Ďalšie telefónne čísla uvádzané v prílohách žaloby XXXX XXX XXX nie je jeho a nikdy nebolo. Na faktúre, ktorú žalobca predložil číslo XXXXXXXXXX bolo uvedené ďalšie telefónne číslo XXXX XX X XXX. Toto číslo mu je taktiež neznáme. Na faktúre číslo XXXXXXXXXX bolo uvedené telefónne číslo XXXX XXX XXX aj toto číslo mu je neznáme, aj ďalšie číslo tam uvedené XXXX XXX XXX. Žalobca ďalej predložil dokument odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.08.2020, kde síce uvádza, že odstupuje od zmluvy ale neuvádza od ktorej. Z toho dôvodu žiada aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ustanovením pís. b) podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

4. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu na webovej stránke súdu dňa 28.09.2022, zvesené 14.10.2022.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd na prejednaní sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol verejným vyhlásením.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - podacími hárkami, faktúrami, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva, upomienkami, súhlasmi so spracovaním údajov účastníka na marketingové účely, zmluvou o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, výhodami a podmienkami skupiny Magenta 1, žiadosťou o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti, osobitnými podmienkami pre službu prenositeľnosti čísla spoločnosti Slovak Telekom, a. s.,

8. Na základe poskytovania verejných služieb - balík služieb, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a C. F. zo dňa XX.XX.XXXX sa táto spoločnosť zaviazala dodávať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu týchto služieb podľa fakturácie zo strany dodávateľa.

9. Dňa 27.03.2019 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb medzi tými istými účastníkmi. Cenu neuhradených telekomunikačných služieb fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrami sumou 374,-- Eur, ktoré tvoria prílohu žaloby. Výška dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti bola 120,-- Eur. Doba viazanosti bola 24 mesiacov s tým, že základ zmluvnej pokuty - počiatočná suma bude postupne klesať.

10. Listom zo dňa 10.08.2020 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. odstúpila od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 20.08.2020. Záväzok voči spoločnosti Slovak Telekom, a. s. zo zmluvy predstavoval sumu 458,03 Eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2021 postúpil postupca spoločnosť Slovak Telekom, a. s. na žalobcu ako postupníka pohľadávku z neuhradeného zostatku, z uvedených faktúr voči žalovanému.

12. Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa , o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

14. Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry , c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

15. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa článku 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

29. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

32. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Z vykonania dokazovania z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako aj zhodných vyjadrení strán sporu mal súd za nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský spor vzťahujúci sa na ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti pričom žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku ( v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zmluvného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Žalovaný v odpore poprel, že by zmluvu o poskytovaní služieb podpísal, že by takúto zmluvu uzavrel a že došlo k zneužitiu jeho údajov.

35. V konaní bolo preto sporným či podpis na zmluvách je podpisom žalovaného. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný uzavrel s pôvodným žalobcom zmluvu pričom žalovaný poprel, že na zmluve je jeho podpis bolo povinnosťou žalobcu označiť , alebo predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie, že ide o pravý podpis žalovaného, čo však žalobca neurobil. Keďže ako je už uvedené, žalovaný poprel pravosť svojho podpisu na predmetných zmluvách, poprel tak jeho pravdivosť ako súkromných listín. V takomto prípade dôkazné bremeno ohľadne pravdivosti súkromnej listiny leží na tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky ( uznesenie NR SR z 24.02.2020 spisová značka XCd/XX/XXXX ). Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že podpis žalovaného je jeho podpisom a teda, že zmluva je platným právnym úkonom zaťažovalo žalobcu. V súdnom konaní majú strany sporu jednak povinnosť tvrdenia ( ) ako aj povinnosť dôkaznú ( základných princípov ). V spojitosti s dôkaznou povinnosťou hovoríme aj o dôkaznom bremene, ktorým sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý zo strany je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

36. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal svoj nárok, neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenia zmluvy, taktiež neuviedol ( nepreukázal ) z čoho mal pozostávať dlh žalovaného,

ktorej zo zmlúv sa nárok týkal, keďže do spisu ako dôkaz boli predložené dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Je taktiež nesporné, že adresa, ktorá je uvedená v zmluve je nesprávna ako súd zistil z regob-u, žalovaný nemal v čase uzatvárania zmlúv ( zo žalobného návrhu nie je zrejmé z ktorých zmlúv ) trvalý pobyt, tak ako je to uvedené W. XX, N.. Žalobca na túto skutočnosť len zareagoval poznámkou, že je irelevantné miesto pobytu vyznačujúce sa v príslušných evidenciách.

37. Ďalej súd konštatuje, že priznanie žalovanej sumy bránia aj skutočnosti, že z obsahu zmluvy má súd preukázané, že zmluva sa týka telefónneho čísla, XXXX XXX XXX a druhého čísla, XXXX XXX XXX pričom na faktúrach je uvedené telefónne číslo, XXXX XXX XXX ku ktorému žalobca neosvedčil existenciu žiadneho záväzkového vzťahu právneho predchodcu zo žalovaným ( nebola predložená zmluva a dodatok k uvedenému telefónnemu číslu ), pričom z obsahu predložených dokumentov existencia záväzkového vzťahu k takémuto telefónnemu číslo medzi spornými stranami neexistuje.

38. Žalobca taktiež nepredložil originály listín tvoriacich prílohy, prílohu žaloby vrátane zmluvy o poskytovaní verejných služieb z ktorých by vyplývalo, že žalovaný zmluvu podpísal za účelom potvrdenia jeho vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy nakoľko žalovaný namietal, že žalobca mu predložil všetky listiny bez jeho podpisu. Iba na základe platne uzavretej zmluvy by účastníkom zmluvy vznikli práva a povinnosti z tejto zmluvy, teda žalovanému povinnosť platiť platby za poskytnuté služby. Dôkazné bremeno na preukázanie v žalobe uvedených tvrdení ohľadom dôvodnosti žalobou uplatneného nároku spočíva na žalobcovi. Samotná skutočnosť, že vo fotokópii zmluvy je uvedené číslo platného občianskeho preukazu žalovaného nepreukazuje zo strany žalovaného prejavenú vôľu uzavrieť zmluvu. Štandardne žalobcovia v obdobných veciach pripájajú aj prefotené občianske preukazy, čo však nie je tento prípad.

39. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno pretože žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah, nakoľko hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktoré predložil v spore ako dôkaz na základe ktorých si svoj nárok uplatňuje, skutočne podpísal žalovaný. Bez preukázania tejto skutočnosti a to pravosti podpisu žalovaného na jednotlivých zmluvách nepreukázal neexistenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a preto súd žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.

40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd, podľa podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol preto je procesný úspech v rozsahu 100% na strane žalovaného. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti toto uznesenia. V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na , kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tak tiež , a princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore patril nárok na náhradu trov konania avšak náhradu trov konania si neuplatnil ani zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.