Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-72-2021.pdf
PDF · 113.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu W.. W. K., W.., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A., Q. X, právne zastúpeného FORTITUDINE, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dunajská Streda, ul. Svätej Alžbety 5772/19, IČO: 47 257 067, proti žalovanému W. V., narodenému XX.XX.XXXX, bytom W. A., F. XXXX/XXX, právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory 1932, IČO: 36 867 454, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania pozemku - parcely CKN č. XXXX/XX, vedenej na LV č. XXXX, v k. ú. S.Á. V. a parcely CKN č. XXXX/XX, vedenej na LV č. XXXX, v k. ú. S. V. a náhrady trov konania. Uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo titulom kúpy. Právny predchodca žalobcu ako vtedajší vlastník nehnuteľností uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o nájme. Žalobca ako právny nástupca prenajímateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalovanému ako nájomcovi doručený XX.XX.XXXX ukončil zmluvu o nájme zo dňa XX.XX.XXXX a to v zmysle druhej vety článku IV. Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. z dôvodov, že: - žalovaný ako nájomca sa dostal do omeškania s plnením nájomného, - žalovaný ako nájomca predmetné nehnuteľnosti využíval nad rámec Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko v zmysle prvej vety článku V. Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX mohol nájomca predmetné nehnuteľnosti využívať výlučne počas zimnej sezóny, - žalovaný ako nájomca v rozpore s druhou vetou článku V. Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX vykonal na nehnuteľnostiach úpravy rôzneho rozsahu a charakteru. Právny predchodca žalobcu sa v roku XXXX pred Okresným súdom v Považskej Bystrici domáhal náhrady škody v konaní proti žalovanému pred sudcom Q.. Ľ. A.. Po vzájomnej dohode právny predchodca vzal túto žalobu späť nakoľko došlo k uzavretiu dohody na základe ktorej, právny predchodca žalobcu si nebude uplatňovať škody a žalovaný odkúpi ním užívané parcely, ktoré sú opäť predmetom tohto konania, za cenu XXX B.X. Reálne však ku kúpe zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Žalobca sa so žalovaným pokúšal dohodnúť aj na predaji nehnuteľností za cenu určenú znalcom, avšak bez reálnej odozvy zo strany žalovaného. Zo správania žalovaného možno usudzovať, že súčasná situácia mu vyhovuje a to aj napriek skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti užíva od XX.XX.XXXX bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom z obsahu tohto listu vyplýva, že žalovaný ,,neakceptuje“ ukončenie zmluvy o nájme a predmetné nehnuteľnosti bude naďalej využívať a zároveň nepristúpil k ponuke na predaj nehnuteľností, resp. ponúkol cenu, ktorá
nebola adekvátna. Žalovaný ako nájomca bez vedomia žalobcu ako prenajímateľa prenechal užívanie predmetných nehnuteľností tretej strane, ktorá v súčasnosti prevádzkuje na nehnuteľnostiach lyžiarske stredisko. Žalobca dokonca disponuje informáciou, že žalovaný v poslednom čase ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj tretím osobám a to bez akéhokoľvek poverenia alebo obdobného titulu žalobcu ako výlučného vlastníka. K žalobe žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy: Plnomocenstvo, Odpoveď na ponuku na predaj pozemkov, Ukončenie nájomnej zmluvy s podacím hárkom a doručenkou, e- mailovú komunikáciu, Zmluvu o nájme, výpis z LV č. XXXX a č. XXXX.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera žalobcom tvrdenú skutočnosť, že by pozemky ponúkal na predaj tretej osobe, na čo samozrejme nemá žiadny vlastnícky titul. Rovnako tak žalovaný poprel skutočnosť, že by pozemky prenechal na užívanie tretej osoby v rozpore s nájomnou zmluvou, pričom tieto sú užívané výlučne v súlade s účelom dohodnutým v nájomnej zmluve, a to na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku v zimnej sezóne v intenciách článku V. Nájomnej zmluvy. Iná skutočnosť nie je žalobcom preukázaná a ani byť preukázaná nemôže, nakoľko takéto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Vo vzťahu k meritu sporu konštatoval, že písomný úkon Ukončenia Nájomnej zmluvy nepovažuje za platný právny úkon, ktorý by voči žalovanému vyvolával právne následky. Ukončenie Nájomnej zmluvy nebolo zo strany žalobcu vôbec podpísané, teda žalobca neprejavil právne aprobovaným spôsobom vôľu ukončiť Nájomnú zmluvu. Priznal, že mu Ukončenie Nájomnej zmluvy (ako list) bolo doručené, avšak bez podpisu žalobcu. Žalobca podpísané Ukončenie Nájomnej zmluvy nepriložil ani k podanej žalobe, čím de facto sám priznal skutočnosť, že tento dokument ani len nepodpísal. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, poukazujúc na písomnú formu Nájomnej zmluvy, že aj ukončenie Nájomnej zmluvy musí byť urobené výlučne v písomnej forme s vlastnoručným podpisom žalobcu, ktorý v tomto prípade na liste Ukončenia Nájomnej zmluvy absentoval, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o platnom právnom úkone. Určitosť právneho úkonu je podstatnou náležitosťou prejavu vôle, bez splnenia ktorej nemožno hovoriť o platnom právnom úkone, a to obzvlášť pri právnom úkone, ktorý má vyvolať tak radikálne právne následky, akými sú ukončenie Nájomnej zmluvy. Vymedzenie konkrétnej formy (spôsobu) ukončenia Nájomnej zmluvy (či výpoveďou, či odstúpením) je podstatné najmä z toho dôvodu, že vo vzťahu ku každému právnemu prostriedku (výpoveď aj odstúpenie) sa viažu osobitné a rozdielne podmienky jeho uplatnenia a následne aj právnych následkov. Žalovaný dodal, že dojednania čl. IV. Nájomnej zmluvy o výpovedi bez výpovednej lehoty považuje za neplatné. Z podstaty právneho inštitútu výpovede a jej generálnej charakteristiky vyplýva, že výpoveď možno uplatniť vždy len za zachovania dohodnutej alebo zákonom ustanovenej výpovednej lehoty. Bez zachovania výpovednej lehoty už nemožno takýto prejav vôle smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu kvalifikovať ako výpoveď, ale len ako odstúpenie, teda ustanovenie o "okamžitej výpovede" je nezrozumiteľné a neurčité. Rovnako je dotknuté ustanovenie o "okamžitej výpovede" nezrozumiteľné a neurčité vo vzťahu k podmienkam a dôvodom takéhoto ukončenia, ktoré nie sú bližšie v Nájomnej zmluve rozvedené, iba je v Nájomnej zmluve vágne uvedené, že Nájomnú zmluvu možno ukončiť z dôvodu porušenia niektorých podmienok dohodnutých v tejto zmluve týkajúcich sa spôsobu užívania, pričom tieto "niektoré podmienky" ďalej Nájomná zmluva nevymedzuje. Žalovaným tvrdená neplatnosť sa vzťahuje na ustanovenia o možnosti okamžitého ukončenia Nájomnej zmluvy, konkrétne textová časť článku IV Nájomnej zmluvy: "Prenajímateľ je oprávnený dať nájomcovi okamžitú výpoveď z nájmu predmetných nehnuteľností a to z dôvodu porušenia niektorých podmienok dohodnutých v tejto zmluve týkajúcich sa spôsobu užívania predmetných nehnuteľností, resp. termínov na platenie nájomného", pričom platnosť iných ustanovení Nájomnej zmluvy tým nie je dotknutá odkazujúc na ust. § 41 OZ. V intenciách vyššie uvedených právnych konzekvencii sa žalovaný dovolával neplatnosti Ukončenia Nájomnej zmluvy, resp. neplatnosti časti Nájomnej zmluvy pojednávajúcej o "okamžitej výpovedi", pričom žalovaný zdvorilo žiada konajúci súd, aby neplatnosť týchto úkonov posúdil v rámci prejudiciálnej otázky. Bez ohľadu na skutočnosť, či bude Ukončenie Nájomnej zmluvy posúdené ako neplatný právny úkon v kontexte v predchádzajúcom texte uvedených konzekvencií, právne následky skončenia Nájomnej zmluvy nenastali ani z dôvodu, že nebol založený žiadny právny titul (dôvod) na ukončenie Nájomnej zmluvy, a to ani dôvod zmluvný a/ani dôvod zákonný. Pokiaľ ide o platenie nájomného, žalovaný mal toto ku dňu datovaného Ukončenia Nájomnej zmluvy (deň XX.XX.XXXX) riadne a včas zaplatené, keď žalovaný žalobcovi (nedopatrením) dlhodobo uhrádzal nájomné vo výške XXX,-Z. napriek tomu, že v zmysle Nájomnej zmluvy je povinný uhrádzať nájomné vo výške XXX,-Z.. Sumu XXX,-Z. namiesto sumy XXX,-Z., na ktorú zaplatenie má žalobca titulom nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy nárok, žalovaný uhrádzal počnúc rokom XXXX, teda za rozhodné obdobie XXXX- XXXX vznikol žalovanému preplatok na nájomnom vo výške X XXX,- Z.. S poukazom na túto skutočnosť sa žalovaný ani nemohol dostať do omeškania s platením nájomného, naopak nájomné má predplatené
na niekoľko rokov dopredu titulom už realizovaných úhrad, čoho bezprostrednou právnou konzekvenciou je skutočnosť, že žalovaný nebol (a ani objektívne byť nemohol) v omeškaní s platením nájomného ku dňu spísania Ukončenia Nájomnej zmluvy. Platenie nájomného žalovaným v sume XXX,-Z. ročne namiesto dohodnutých XXX,- Z. nie je medzi stranami sporu sporné, preto žalovaný túto skutočnosť v tomto smere súdu ďalej nepreukazuje. Vo vzťahu k druhému dôvodu "okamžitého" Ukončenia Nájomnej zmluvy, a to údajné porušenie záväzku využívať Pozemky na prevádzku lyžiarskeho vleku, žalovaný uvádza, že takéto porušenie jeho záväzku taktiež rozhodne nebolo založené. Pozemky sú užívané výlučne za účelom prevádzky lyžiarskeho vleku a s tým priamo súvisiacich činností, pričom žalovanému nie je vôbec zrejmé, ktorú konkrétnu okolnosť a/alebo činnosť žalovaného žalobca subjektívne považuje za porušenie záväzku žalovaného z Nájomnej zmluvy, pričom žalobca žiadnu takúto konkrétnu okolnosť ani len neuvádza. Čo sa týka tretieho dôvodu "okamžitého" Ukončenia Nájomnej zmluvy, a to údajné porušenie záväzku nevykonávať na pozemkoch úpravy, je nutné zdôrazniť, že to je práve žalobca v pozícií prenajímateľa, ktorý si dlhodobo neplní svoje zmluvné povinnosti, a to najmä povinnosť zabezpečiť spôsobilosť pozemkov na dohodnuté užívanie podľa čl. V. Nájomnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu bol žalovaný nútený realizovať činnosti a úkony smerujúce k zabezpečeniu spôsobilosti pozemkov na dohodnuté užívanie (najmä nevyhnutné úpravy za účelom bezpečnej prevádzky lyžiarskeho vleku) na vlastné náklady. Je potom paradoxné, že namiesto toho, aby žalobca refundoval takto žalovaným vynaložené náklady na nevyhnutné úpravy (čo je apropo zmluvná povinnosť žalobcu), tieto činnosti žalovaného (zjavne nesprávne) žalobca kvalifikujete ako porušenie povinností žalovaného z Nájomnej zmluvy. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že na pozemkoch bolo vykonané výlučne činnosti a úpravy nevyhnutne potrebné pre plnohodnotné užívanie pozemkov na dohodnuté užívanie v súlade s Nájomnou zmluvou, a to činnosti dovolené a vyvolané pasivitou žalobcu pri plnení si jeho zmluvných povinností, pričom rozhodne nešlo o nedovolené úpravy pozemku ako ich kvalifikuje žalobca.
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na nehnuteľnostiach sa nachádzajú hnuteľné veci - stĺpy, vodovodná šachta, elektrické vedenie, výkop atď. Chcel predvolať otca žalobcu ako svedka, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré uvádza a takisto zástupcu stavebného úradu obce S. V., ktorý by sa vyjadril k stavbám a stavebným povoleniam. Mal za to, že podaná žaloba je oprávnená, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu podmienok nájomnej zmluvy. Jednak tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením nájomného a jednak tým, že žalovaný predmet nájmu využíval nad rámec dohodnutého v nájomnej zmluve. Takisto žalovaný sa dopúšťal protiprávneho konania tým, že neoprávnene zasahoval na pozemkoch, ktoré sú predmetom nájmu a to jednak tým, že na uvedených pozemkoch uskladňoval bez súhlasu prenajímateľa stavebný materiál, choval na danom území hospodárske zvieratá, dokonca zasahoval stavebnými úpravami, t.j. odvozom ornice z uvedeného pozemku. Takisto žalovaný po tom, ako mu bolo oznámené ukončenie nájomného vzťahu, postúpil nájom tretím osobám bez súhlasu prenajímateľa a tieto osoby neskôr kontaktovali prenajímateľa so záujmom o odkúpenie pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu. Takisto z informácií, ktoré mu boli poskytnuté z obecného úradu S. V. a stavebného úradu S. V., nájomca si neplnil svoje zákonné povinnosti a staval na prenajímaných pozemkoch bez stavebného povolenia. Mal za to, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, čo zakladá dôvod riadneho vypovedania a ukončenia predmetu nájmu. Preto navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV XXXX, k. ú. S. V. a parc. č. XXXX/XX vedený LV XXXX, k. ú. S. V. a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žiadal priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.
4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal, že na nehnuteľnostiach žalobcu sa nenachádzajú žiadne hnuteľné veci, ktoré by boli spôsobilé vypratania a namietal vykonanie navrhovaných dôkazov s poukazom na koncentráciu konania. Žalobca tieto dôkazy nenavrhol vo svojich písomných vyjadreniach a zároveň navrhovaní svedkovia nemajú možnosť dôveryhodne preukázať, či sa na predmetných nehnuteľnostiach hnuteľné veci nachádzajú alebo nie. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovanému bolo ukončenie nájomnej zmluvy doručené nepodpísané zo strany žalobcu, právny úkon žalobcu trpí vadou neurčitosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, akou formou, t. j. akým právnym inštitútom malo dôjsť k ukončeniu nájomnej zmluvy, teda či výpoveďou alebo odstúpením. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že uvedenie tejto právnej formy ukončenia je esenciálne podstatné, nakoľko pri výpovedi a odstúpení zákon rozlišuje rôzne právne následky. S výpoveďou je vždy nevyhnutne spojená výpovedná doba, výpoveď má účinky ex nunc, pričom odstúpenie je účinné okamžite a má účinky ex tunc s povinnosťou vrátiť plnenie. V tomto kontexte žalovaný dal na zváženie súdu, aby posúdil otázku platnosti čl. 4 nájomnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá úprava výpovede bez výpovednej doby, a to s
ohľadom na žalovaným deklarovanú skutočnosť, že z charakteristiky a princípu výpovede, táto musí byť vždy za zachovania výpovednej doby. Vo vzťahu k údajným dôvodom ukončenia nájomnej zmluvy žalovaný uviedol len toľko, že tieto nenastali, žalovaný si riadne plnil nájom, pričom tento mal predplatený na niekoľko rokov dopredu, čo napokon žalobca v rámci konania ani nepoprel. Vo vzťahu k údajným porušeniam nájomnej zmluvy spôsobom užívania pozemkov, žalovaný tieto skutočnosti popiera, pričom ani v konaní neboli preukázané. Žalovaný dodal, že vzhľadom na textáciu ukončenia nájomnej zmluvy zo strany žalobcu sa javí, že žalobca mal záujem ukončiť nájomnú zmluvu okamžite, t. j. zrejme odstúpením, pričom na odstúpenie od nájomnej zmluvy nenastali zákonom prezumované podmienky, najmä žalovaný nebol vopred písomne upozornený na podstatné porušovanie zmluvy. Neopomenuteľným zostáva aj tá skutočnosť, že na nehnuteľnostiach žalobcu, vypratania ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní, nie sú žiadne hnuteľné veci žalovaného, pričom opak nebol v tomto konaní preukázaný. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na pozemkoch sa nachádzajú stĺpy elektrického vedenia, akési zemné práce, toto nie sú hnuteľné veci, pri stĺpoch sa jedná o nehnuteľnosť a pri zemných prácach o prácu, resp. úpravu terénu. Žalobca žiadne iné hnuteľné veci ani len netvrdil, už vôbec nepreukázal.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z výpisov z LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. S. V. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely CKN č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere X XXX m2, vedenej na LV č. XXXX, v k. ú. S. V. a parcely CKN č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere X XXX m2, vedenej na LV č. XXXX, v k. ú. S. V..
7. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu M. K. ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorou prenajímateľ prenechal do nájmu nájomcovi nehnuteľnosti uvedené v bode I. tejto zmluvy a to:
- parcela č. W. XXXX/XX - orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X, ktorá bola zameraná GP J.. R. č. XX/XXXX pod č. K. XXXX/XX - trvalý trávny porast,
- parc. č. W. XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X, ktorá bola zameraná GP J.. R. č. XX/XXXX pod č. K. XXXX/XX - trvalý trávny porast. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že cena za prenájom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy je XXX eur, resp. čiastka zodpovedajúca tejto sume v prepočte na SK v kurze platnom ku dňu splatnosti nájomného. Nájomné na príslušný rok bude vyplatené prevodom na účet prenajímateľa, resp. poštovou poukážkou vždy v lehote najneskôr do 15 decembra predchádzajúceho roku.
8. Podľa čl IV. Nájomnej zmluvy, zmluva je uzavretá na dobu XX rokov bez možnosti výpovednej lehoty zo strany prenajímateľa počas doby nájmu dohodnutej v tejto zmluve, okrem dôvodov okamžitej výpovede dohodnutých v tejto zmluve. Prenajímateľ je oprávnený dať nájomcovi okamžitú výpoveď z nájmu predmetných nehnuteľností a to z dôvodu porušenia niektorých podmienok dohodnutých v tejto zmluve týkajúcich sa spôsobu užívania predmetných nehnuteľností, resp. termínov na platenie nájomného.
9. Podľa čl. V. odsek prvý Nájomnej zmluvy, nájomca prehlasuje, že predmetné nehnuteľnosti bude používať výhradne na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku v zimnej sezóne v dĺžke podľa poveternostných podmienok vhodných k prevádzkovaniu lyžiarskeho vleku. Zmluvné strany sa dohodli, že na predmetných nehnuteľnostiach nebude nájomca vykonávať žiadne stavebné úpravy, okrem uloženia, opráv a vykonávania údržby zariadenia na zasnežovanie lyžiarskeho svahu.
10. Listom zo dňa XX.XX.XXXX od žalobcu adresovaným žalovanému, žalobca oznámil žalovanému, že porušil svoje záväzky v zmysle nájomnej zmluvy. Žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného a okrem toho porušil záväzok využívať prenajaté nehnuteľnosti výhradne na prevádzkovanie lyžiarskeho vlaku a záväzok, že na nehnuteľnostiach nebude vykonávať žiadne úpravy, a preto na základe ustanovenia čl. IV nájomnej zmluvy okamžite ukončil nájomnú zmluvu s účinnosťou dňom, kedy mu bude tento dokument doručený. Na liste absentuje podpis žalobcu. Žalovanému bol list doručený dňa XX.XX.XXXX, ako vyplýva z predloženej doručenky.
11. Z odpovede na ponuku na predaj pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný okrem iného oznámil žalobcovi, že ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a právne neúčinné, pričom na ukončenie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu ako prenajímateľa neboli založené
žiadne dôvody, t. j. nájomný vzťah naďalej trvá. Rovnako tak žalovaný ponúkol žalobcovi odkúpenie predmetných nehnuteľností za sumu X eur/m2.
12. E-mailom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že k tomuto dňu neeviduje úhradu za prenájom pozemkov v zimnej sezóne XXXX/XXXX. Nakoľko termín úhrady nájomného za práve končiacu sezónu bol najneskôr do XX.XX.XXXX, žiadal o úhradu nájomného obratom na jeho účet alebo zaslaním poštovej poukážky.
13. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
16. Podľa § 676 ods. 1 a 2 OZ, (1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. (2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
17. Podľa § 677 ods. 2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
18. Podľa § 679 ods. 3 OZ, prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej dal právny predchodca žalobcu žalovanému do prenájmu nehnuteľnosti v k. ú. S. V. a to pozemok parc. č. W. XXXX/XX - orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X, ktorá bola zameraná GP J.. R. č. XX/XXXX pod č. K. XXXX/XX - trvalý trávny porast a parc. č. W. XXXX/X
- orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X, ktorá bola zameraná GP J.. R. č. XX/XXXX pod č. K. XXXX/XX - trvalý trávny porast. Nájomné, ktoré mal žalovaný v zmysle zmluvy uhrádzať, bolo stanovené vo výške XXX eur.
23. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaslal žalovanému list - Ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom oznámil žalovanému, že na základe ustanovenia čl. IV Nájomnej zmluvy okamžite ukončuje Nájomnú zmluvu s účinnosťou dňom, kedy bude žalovanému tento dokument doručený.
24. Spornými boli skutočnosti, či v danom prípade boli dané dôvody na ukončenie nájomnej zmluvy (výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy), či žalobca platne ukončil nájomnú zmluvu a či sú dojednania čl. IV. Nájomnej zmluvy o výpovedi bez výpovednej lehoty platné.
25. Súd má za to, že žalobca mohol Nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX ukončiť dvoma spôsobmi a to buď odstúpením od zmluvy v zmysle § 679 ods. 3 OZ alebo výpoveďou v zmysle čl. IV. Nájomnej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 679 ods. 3 OZ nedošlo, nakoľko toto ustanovenie predpokladá písomnú výzvu, resp. upomienku zo strany prenajímateľa (žalobcu) adresovanú nájomcovi, čo však žalobca v konaní nepreukázal a žalovaný zároveň tvrdil, že takáto výzva/upomienka mu zo strany žalobcu ani doručená nebola.
26. Žalobca mohol podľa názoru súdu zmluvu ukončiť aj výpoveďou, čo vyplýva z ustanovenia čl. IV Nájomnej zmluvy. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluva je uzatvorená na dobu XX rokov (t. j. na dobu určitú) bez možnosti výpovednej lehoty zo strany prenajímateľa počas doby nájmu, okrem dôvodov „okamžitej výpovede“ dohodnutých v tejto zmluve. Hoci toto ustanovenie používa pojem „okamžitá výpoveď“, ktorý nie je nijako zákonom definovaný, je potrebné vychádzať z obsahu tohto článku a vykladať tento pojem ako „výpoveď“. Zmluvné strany si v tomto článku dohodli podmienky, za ktorých môže prenajímateľ dať nájomcovi výpoveď, a to z dôvodu porušenia niektorých podmienok dohodnutých v tejto zmluve týkajúcich sa 1/ spôsobu užívania predmetných nehnuteľností, resp. 2/ termínov na platenie nájomného. Žalovaný namietal, že v zmluve nie je upravená výpovedná doba, avšak súd má za to, že v takomto prípade je potrebné analogicky použiť ustanovenie § 677 ods. 2 OZ, podľa ktorého je pri výpovedi nájmu nehnuteľností zákonom ustanovená 3 mesačná lehota.
27. Súd uvádza, že právny úkon žalobcu - listina Ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nebol zo strany žalobcu podpísaný (čo namietal aj žalovaný), hoci tak pre jeho platnosť vyžaduje ustanovenie § 40 ods. 3 OZ. Na platnosť písomného právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. Na rozdiel od písomnosti, ktorá môže byť vykonaná aj inou osobou, alebo tlačou, podpis musí byť vždy vykonaný vlastnoručne, čím sa zabezpečuje potvrdenie autentickosti prejavu vôle. (MITTERPACHOVÁ, Jana. § 40 [Forma právneho úkonu]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 318, marg. č. 7.)
28. Ďalej má súd za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu podmienok nájomnej zmluvy týkajúcich sa spôsobu užívania predmetných nehnuteľností alebo termínov na platenie nájomného, čo žalovaný vo svojom vyjadrení namietol. Hoci žalobca tvrdil, že žalovaný ako nájomca bez vedomia žalobcu prenechal užívanie predmetných nehnuteľností tretej strane a že žalovaný vykonal na nehnuteľnostiach úpravy rôzneho charakteru a rozsahu, tieto svoje tvrdenia nepreukázal a nenavrhol žiadne dokazovanie za účelom preukázania tvrdených skutočností. Rovnako tak žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením nájomného, nakoľko žalobcom predložený e-mail s názvom „Úhrada nájomného“ zo dňa XX.XX.XXXX túto skutočnosť nijako nepreukazuje.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému ukončeniu predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a žalovaný tak užíva nehnuteľnosti na základe platnej nájomnej zmluvy, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Čo sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu - výsluch otca žalobcu a zástupcu stavebného úradu obce S. V., súd tieto nevykonal, nakoľko žalobca tieto dôkazy prvý krát navrhol až na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (t. j. po viac ako F. mesiacoch od podania žaloby) a vykonanie navrhovaných dôkazov by tak vyžadovalo odročenie pojednávania. Súd má za to, že žalobca mohol a mal navrhnúť ich vykonanie vo svojich písomných vyjadreniach (žalobca v konaní ani nevyužil možnosť repliky). Súd ďalej uvádza, že vykonanie týchto dôkazov v konaní by bolo nadbytočné, nakoľko tvrdenia, ku ktorých overeniu alebo vyvráteniu sú dôkazy navrhované, neboli pre rozhodnutie súdu vo veci samej potrebné.
31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).