Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cb-136-2015.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: TORA SLOVAKIA DZS, s.r.o., IČO: 35 855 088, so sídlom Kvetoslavov 530, zastúpenému: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka v Šamoríne, o 35.934,05 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 35.934,05 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. októbra 2011 sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.531,92 € (v tom len trovy právneho zastúpenia) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Marcely Kuchárikovej, advokátky.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 10. septembra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 25. januára 2006 uzavrel dve kúpne/lízingové zmluvy. Predmetom prvej bolo nákladné vozidlo a žalovaný mal podľa nej splácať 60 mesačných splátok po 1.308,69 € (resp. poslednú 1.308,99 €) počnúc 5. marcom 2006. Predmetom druhej bol príves a žalovaný mal podľa nej splácať 60 mesačných splátok po 753,94 € (resp. poslednú 754,31 €) tiež počnúc 5. marcom 2006. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca obe zmluvy predčasne ukončil. K 31. augustu 2011 vyúčtoval svoje nároky z oboch zmlúv (nesplatená istina a splátky, penalizačné faktúry a náklady žalobcu znížené o zostatok prvej splátky a predajnú cenu predmetu leasingu), pričom vyúčtovanie bolo žalovanému doručené 19. októbra 2011. Žalovaný však vyúčtovanú sumu neuhradil.
2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že k odstúpeniu od leasingových zmlúv došlo 2. marca 2006, takže nárok z odstúpenia sa premlčal v marci 2013, žaloba však bola súdu doručená až v septembri 2013.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca, hoci bol riadne predvolaný do rúk svojho advokáta, sa neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, a to: leasingová zmluva z 25. januára 2006 (č. l. 9), všeobecné zmluvné podmienky pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t. (č. l. 10 až 13, ako aj č. l. 32 až 35), dohoda o splátkach č. XXXXXXXX (č. l. 14), odstúpenie z 19. februára 2009 (č. l. 16), doručenka (č. l. 30/rub), protokol o finančnom vysporiadaní leasingu č. XXXXXXXX (č. l. 17), vyúčtovanie zmluvných pokút z 30. júna a 31. decembra 2008 (č. l. 18 a 19), kúpna zmluva z 30. augusta 2011 (č. l. 20 a 21), výzva zo 17. októbra 2011 (č. l. 15), leasingová zmluva z 25. januára 2006 (č. l. 31), dohoda
o splátkach č. XXXXXXXX (č. l. 36), odstúpenie z 19. februára 2009 (č. l. 38), protokol o finančnom vysporiadaní leasingu č. XXXXXXXX (č. l. 39), vyúčtovanie zmluvných pokút z 30. júna, 30. septembra a 31. decembra 2008 (č. l. 40 až 42), kúpna zmluva z 30. augusta 2011 (č. l. 44 a 45), výzva zo 17. októbra 2011 (č. l. 37) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca podpísali 25. januára 2006 dve listiny označené ako „Leasingová zmluva“ č. XXXXXXXX (č. l. 9) a XXXXXXXX (č. l. 31), ktorými žalobca žalovanému umožnil užívať nákladné vozidlo D. XXX a príves O.. Žalovaný sa zaviazal splácať oba dopravné prostriedky v 60 splátkach po 1,4663 % z ich obstarávacej ceny. Podľa dohody o splátkach uzavretej k týmto leasingovým zmluvám (č. l. 14 a č. l. 36) mali byť splátky za motorové vozidlo vo výške 1.308,69 € mesačne a splátky za príves 753,94 € mesačne. V čl. 1 ods. 4 oboch leasingových zmlúv bola založená medzi stranami platnosť všeobecných zmluvných podmienok v prílohe č. 1 oboch zmlúv.
b) Všeobecné zmluvné podmienky pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t. (fixné splátky; č. l. 10 až 13, resp. 32 až 35) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„Článok 8: Omeškanie...
3. V prípade omeškania leasingového nájomcu s leasingovými splátkami je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať... zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky, a to za každý aj začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta je splatná na základe účtovného dokladu (faktúry)...
Článok 9: Predčasné ukončenie zmluvy...
2. Leasingový prenajímateľ je oprávnený leasingovú zmluvu jednostranne ukončiť pred dojednanou dobou jej trvania, a to z týchto dôvodov:
2.1 ak je leasingový nájomca v omeškaní so zaplatením jednotlivej leasingovej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní;...
4. Doručením oznámenia leasingového prenajímateľ o odstúpení od leasingovej zmluvy leasingovému nájomcovi, táto zaniká...
8. Pri predčasnom ukončení zmluvy podľa bodu 2. a 3. je leasingový nájomca povinný zaplatiť:
8.1 všetky splatné pohľadávky s príslušenstvom;
8.2 náhradu škody;...
8.3 všetky náklady...
8.4 zmluvnú pokutu...
8.5 poplatok vo výške 10.000,- Sk...“.
c) V roku 2008 sa žalovaný dostal do omeškania, resp. vôbec neuhradil viacero splátok splatných v auguste až decembri 2008. Preto mu žalobca vyúčtoval zmluvné pokuty (faktúry č. l. 18, 19, 40, 41 a 42). Keďže žalovaný napriek tomu neplnil svoje záväzky, žalobca listami z 19. februára 2009 (č. l. 16, č. l. 38) odstúpil od oboch leasingových zmlúv s odkazom na čl. 9 ods. 2.1 všeobecných zmluvných podmienok. Odstúpenia boli žalovanému doručené 2. marca 2009 (doručenka č.l. 30/rub, nesporná skutočnosť).
d) Žalobca od žalovaného odobral predmety leasingu a kúpnymi zmluvami z 30. augusta 2011 (č. l. 20 a 21 a č. l. 44 až 46) ich predal tretej osobe. Následne k 31. augustu 2011 vykonal vysporiadanie leasingovej zmluvy (protokoly č. l. 17 a č. l. 39), z ktorých (po započítaní kúpnych cien uhradených treťou
osobou) pre žalovaného vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.177,15 € (pri zmluve č. XXXXXXXX) a 14.756,90 (pri zmluve č. XXXXXXXX). Žalovaný však túto sumu nezaplatil, preto ho žalobca výzvami zo 17. októbra 2011 (č. l. 15 a č. l. 37) opätovne vyzval na ich zaplatenie.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Jednotlivé skutkové zistenia sú výsledkom vyhodnotenia listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, medzi ktorými neboli žiadne rozpory a ktorých obsah žalovaný ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
Právne vec súd posúdil takto:
6. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha nároku vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktorý sám označuje za finančné vysporiadanie. Obsahom tohto finančného vysporiadania je (vychádzajúc z obsahu oboch protokolov č. l. 17 a č. l. 39) v podstate vzájomné zúčtovanie plnení uhradených žalovaným, plnením, na ktoré má žalobca nárok po odstúpení od zmluvy, a výťažku získaného predajom predmetu leasingu tretej osobe. Všetka tieto nároky sa zakladajú na čl. 9 ods. 8 všeobecných zmluvných podmienok žalobcu a sú teda modifikovanými nárokmi z odstúpenia od zmluvy.
7. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca i žalovaný sú podnikateľmi [§ 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák.] a leasingové zmluvy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obch. zák.), v dôsledku čoho sa aj ich vzťahy spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom. Podľa § 344 Obchodného zákonníka možno od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak je to zákonom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V prerokúvanej veci si účastníci vo všeobecných zmluvných podmienkach, na ktoré odkázali a ktoré určovali časť obsahu zmluvy (§ 273 Obch. zák.), dohodli v čl. 9 viacero dôvodov odstúpenia. I keď odsek 2 tohto článku nepoužíva vyslovene pojem „odstúpenie“, ale „jednostranné ukončenie“, ide podľa názoru súdu o odstúpenie. To vyplýva jednak z účinkov tohto úkonu, ako aj z čl. 9 ods. 4 všeobecných podmienok, ktorý je zaradený za odsekom 2 a podľa ktorého odstúpenie nadobúda účinnosť dňom doručenia. Z toho podľa názoru súdu zreteľne vyplýva, že toto ustanovenie sa má vzťahovať na prípady ukončenia podľa čl. 9 ods. 2 všeobecných zmluvných podmienok (v čl. 9 ods. 1, ktorý upravuje „odstúpenie“ z iných dôvodov, je obsiahnutá osobitná úprava jeho účinkov, takže čl. 9 ods. 4 nemôže byť použiteľný naň, ale len na prípady ukončenia podľa čl. 9 ods. 2 všeobecných zmluvných podmienok). Okrem toho, sám žalobca vo svojich listoch z 19. februára 2009 prejavil vôľu od zmluvy odstúpiť práve s odkazom na čl. 9 ods. 2.1, čím nepriamo potvrdil to, že sám vykladá pojem „jednostranné ukončenie“ v čl. 9 ods. 2 ako synonymum k odstúpeniu.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný bol v čase odstúpenia skutočne v omeškaní s platením viacerých splátok, čo podľa čl. 9 ods. 2.1 všeobecných zmluvných podmienok oprávňovalo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Žalobca tak odstúpil od zmluvy dôvodne. Keďže k doručeniu odstúpení došlo 2. marca 2009, čo žalovaný aj priznal, nadobudlo v tento deň odstúpenie aj účinky.
8. Z ustanovenia § 387 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, čo podľa § 388 Obch. zák. vedie k tomu, že ho na námietku dlžníka nemožno priznať súdom. Podľa § 394 Obch. zák. pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, kedy oprávnený od zmluvy odstúpil. Keďže zákon neustanovuje inú dobu, je premlčacia doba štvorročná. Nebolo zistené, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k predĺženiu premlčacej doby niektorým zo zákonných spôsobov (§ 407 alebo 408 Obch. zák.).
Ako už bolo uvedené v prerokúvanej veci žalobca od zmluvy odstúpil listami z 19. februára 2009, ktoré žalovanému došli 2. marca 2009, kedy podľa čl. 9 ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok aj odstúpenie nadobudlo účinnosť. Tento moment je momentom, kedy „ oprávnený od zmluvy odstúpil“ v zmysle § 394 ods. 1 Obch. zák. a od tohto momentu plynie štvorročná premlčacia doba, ktorá tak uplynula 2. marca 2013. Žalobca však svoju žalobu, ktorá by inak viedla k spočívaniu premlčacej doby (§ 402 a 403 Obch. zák.), podal na súde až 10. septembra 2013, teda celkom zjavne po jej uplynutí.
Žaloba tak bola podaná v čase, keď sa už právo žalobcu na plnenie z titulu odstúpenia od oboch leasingových zmlúv premlčalo. Keďže žalovaný premlčanie namietol, nemohol súd žalobcovi jeho právo na toto plnenie priznať (§ 388 ods. 1 Obch. zák.).
9. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I).
10. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal ich náhradu. Účelne vynaložené trovy žalovaného tvoria len trovy právneho zastúpenia Tarifná hodnota veci sa podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci alebo práva ku dňu začatia poskytovania právneho služby (prevzatia zastúpenia), teda zo sumy 35.934,05 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 492,93 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 1.531,92 €, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na jednom pojednávaní - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z.) po 492,93 €, teda celkovo 1.478,79 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za tri úkony v roku 2015 po 8,39 €, teda celkovo 25,17 €,
- náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie v rozsahu 2 polhodín po 13,98 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo 27,96 €.
Priznanú náhradu je žalobca povinný zaplatiť do rúk advokátky žalovaného (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalovaný domáhať jej splnenia v exekúcii.