Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/255/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému S. O., J.S. XX.XX.XXXX, G. S. X, H., o zaplatenie 45,36 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 11.5.2015 žalobu, ktorou sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 45,36 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Union poisťovňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 18.5.2011 poistnú zmluvu č. 00112311, predmetom ktorej bolo životné poistenie FLEXI LIFE. Poistným obdobím bol mesiac, pričom poistné malo byť platené mesačne vo výške 20,- eur, počnúc od 23.5.2011. Z dôvodu neplatenia poistného poistenie v zmysle ustanovenia zaniklo dňom 23.8.2011.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s poistnou zmluvou pre variabilný životný plán - FLEXI LIFE zo dňa 18.5.2011, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2013 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z poistnej zmluvy pre variabilný životný plán - FLEXI LIFE zo dňa 18.5.2011 súd zistil, že žalovaný ako poistenec a poistený uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie FLEXI LIFE. V zmluve bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi mesačné poistné vo výške 20,- eur. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú so začiatkom poistenia od 23.5.2011.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2013 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o poistení.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa ustanovenia ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa ustanovenia a poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ustanovenia má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa ustanovenia a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z poistnej zmluvy pre variabilný životný plán - FLEXI LIFE zo dňa 18.5.2011 má súd za preukázané, že žalovaný ako poistenec a poistený uzavrel s právnym predchodcu žalobcom ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie FLEXI LIFE. V zmluve bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi mesačné poistné vo výške 20,- eur. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú so začiatkom poistenia od 23.5.2011. Poistné bolo splatné k 23. dňu príslušného mesiaca. Z obsahu príloh žaloby vyplynulo, že predmetom konania je nezaplatené poistné za prvé poistné obdobie od 23.5.2011 do 23.8.2011.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2013 a z jej prílohy má súd za preukázané, že spoločnosť Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o poistení.

Ustanovenie upravuje koniec doby, ktorým je zánik poistenia, za ktorú je účastník povinný platiť poistné a teda právo poistiteľa na poistné. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že právo žalobcu na poistné vzniklo uzavretím poistnej zmluvy s účinnosťou od 23.5.2011 a zaniklo dňa 23.8.2011 z dôvodu, že poistné za prvé poistné obdobie (od 23.5.2011 do 22.6.2011) nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

So zánikom poistenia pre nezaplatenie poistného sa spája aj otázka splatnosti poistného. V danom prípade bol žalovaný povinný platiť dohodnuté bežné poistné mesačne vo výške 20,- eur k 23. dňu príslušného mesiaca. Keďže žalovaný nezaplatil bežné poistné za poistné obdobie od 23.5.2011 do 22.6.2011, to je poistné za prvé poistné obdobie, poistná zmluva v zmysle ustanovenia zanikla uplynutím troch mesiacov od uvedenej skutočnosti, t.j. dňa 23.8.2011 (v utorok), teda uplynutím 24. hodiny posledného dňa lehoty. Žalobca má teda podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie 803 ods. 1 právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. od 23.5.2011 do 23.8.2011.

Úroky z omeškania možno priznať iba od času, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Aj omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri bežnom poistnom si účastníci môžu dohodnúť iný čas splatnosti, než je zákonom stanovený (ustanovenie ). V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že účastníci konania splatnosť mesačného poistného k 23. dňu príslušného mesiaca.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného vo výške 45,36 eura spolu s príslušenstvom a to s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 24.5.2011 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia až 4 v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. .

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. . Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.

Súd poznamenáva, že predmetná poistná zmluva je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia až 3 v platnom znení právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V ustanovení o ochrane spotrebiteľa v platnom znení ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá.

Podľa názoru súdu má ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa charakter procesnoprávny, keďže normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Týmto orgánom je aj súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným výrokom súdu - nemožno „priznať“ plnenie v hmotnoprávnom vzťahu, už len z toho dôvodu, že v súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne úloha civilného práva procesného. Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť predmetného ustanovenia, súd konštatuje, že keďže právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy (pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability procesných noriem).

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať poistné za poistné obdobie od 23.5.2011 do 22.6.2011 vo výške 20,- eur s termínom splatnosti do 23.5.2011, poistné za poistné obdobie od 23.6.2011 do 22.7.2011 vo výške 20,- eur s termínom splatnosti do 23.6.2011, poistné za poistné obdobie od 23.7.2011 do 22.8.2011 vo výške 20,- eur s termínom splatnosti do 23.7.2011. Premlčacia doba ohľadne zaplatenia poistného za poistné obdobie od 23.5.2011 do 22.6.2011 vo výške 20,- eur začala plynúť dňa 24.5.2011 a uplynula dňa 24.5.2014, ohľadne zaplatenia poistného za poistné obdobie od 23.6.2011 do 22.7.2011 vo výške 20,- eur začala plynúť dňa 24.6.2011 a uplynula dňa 24.6.2014 a ohľadne zaplatenia poistného za poistné obdobie od 23.7.2011 do 22.8.2011 vo výške 20,- eur začala plynúť dňa 24.7.2011 a uplynula dňa 24.7.2014, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 11.5.2015, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Právo žalobcu na zaplatenie tejto sumy sa premlčalo vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Úroky z omeškania sú podľa taxatívneho výpočtu obsiahnutého v ust. príslušenstvom pohľadávky. Preto je pre úroky z omeškania príznačná ich spätosť s pohľadávkou samou - istinou a to v tom, že s ňou má spoločný osud, ich splatnosť sa viaže na splatnosť pohľadávky a možno ich priznať len do zaplatenia pohľadávky (istiny).

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč.zák. je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynutiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415). Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), iba sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa

môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie dlhu zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.

Citované ustanovenie Obč.zák. upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata (inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. V prípadoch, kde záväzok smeruje k nekonaniu, t.j. ak ide o povinnosť niečo nekonať alebo strpieť, je actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil svoju povinnosť. Tu začína plynúť premlčacia doba porušením niektorej z týchto povinností. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa Obč.zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Podľa názoru súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie „mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr. z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydání. Praha, C. H. Beck 1995, str. 197).

Pokiaľ ide o porušenie princípu legitímneho očakávania, súd konštatuje, že kto márne nechá uplynúť premlčaciu dobu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti.

Neprípustným zásahom do legitímnych očakávaní a nadobudnutých práv by bolo skrátenie premlčacej doby novou právnou úpravou, čo sa pochopiteľne nestalo. Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej doby, a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania, alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio). Prvá podmienka je výlučne „v réžii“ nositeľa subjektívneho práva - ak tento subjekt nechá márne lehotu uplynúť, nemôže legitímne očakávať už prakticky nič, žiadne právo nenadobudol (ani právo na súdnu ochranu), pretože stratilo vlastnosť žalovateľnosti.

Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 45,36 eura vrátane jej príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania je premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobcu a žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému ich náhradu nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.