Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-85-2013.pdf
PDF · 73.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-8T/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Dušanom Kánom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. septembra 2015, v trestnej veci proti obžalovanému I. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný I. D., nar. XX. februára XXXX v L., trvale bytom L. O. č.XXXX, okres L. - okolie, prechodne bytom Q., ul. G. č.XX/A,
je vinný, že
v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu mal. H. E., nar. X.X. XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C 140/2005 zo dňa 30.5.2007, právoplatného dňom 5.7.2007 prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne, túto si však úmyselne neplní, a tak za obdobie december 2009 až doposiaľ dlhuje do rúk matky G. Y. sumu vo výške najmenej 1.829,44,- EUR, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. 5T 105/2008 zo dňa 31.11.2009, právoplatným toho istého dňa, za taký čin odsúdený,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods.3 Tr. por., vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, vypočutím svedkyne - poškodenej G. Y., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením s celým obsahom spisového materiálu podľa § 269 Trestného poriadku. Obžalovaný I. D. v prípravnom konaní uviedol, že sa cíti byť vinný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy. Využil svoje právo a k veci nevypovedal. Svedkyňa G. Y. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný neprispieva na výživu dcéry od jej narodenia, o dieťa sa nezaujíma, nekupuje jej žiadne darčeky. Ona žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a poberá náhradné výživné z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice. Ku dňu konania hlavného pojednávania nevedela vyčísliť sumu dlžného výživného. Prokurátor mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ako je uvedené v obžalobe. Vzhľadom na dôkaznú situáciu navrhoval uznať vinu v intenciách § 207 a § 43 Tr. zákona a uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvanásť až dvadsaťštyri mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhodnotení potrebných dôkazov bolo potrebné upraviť skutok, ktorý bol v obžalobe kladený obžalovanému za vinu a to tak, že obžalovaný dlhuje do rúk matky G. Y. sumu vo výške najmenej 1.829,44 EUR ku dňu konania hlavného pojednávania, keďže doposiaľ neuhradil žiadne výživné.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: 15C 140/2005 zo dňa 30.5. 2007, právoplatného dňa 5.7. 2007 je evidentné, že obžalovaný bol zaviazaný k povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, ktoré výživné bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Rodným listom Matričného úradu Mestskej časti Košice - Západ bolo preukázané, že H. Y. je dcérou obžalovaného. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 23.1. 2013 vyplýva, že H. Y. je žiačkou Základnej školy na ul. Janigovej č.2 v Košiciach.
Z takto vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima k svojej dcére a to počnúc od jej narodenia, nezaujíma sa o ňu a tým vytvoril stav, ktorý napĺňa znaky úmyselného vyhýbania sa plneniu si vyživovacej povinnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že sa cíti byť vinný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy.
Po formálnej stránke bol skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona. Objektívna stránka prečinu zanedbania povinnej výživy bola naplnená tým, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť a tejto sa aj vyhýbal najmenej tri mesiace v období dvoch rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Z hľadiska subjektívnej stránky bolo konanie obžalovaného úmyselné vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože úmyselne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Správy a charakteristiky k osobe obžalovaného I. D. sú všeobecné bez bližšieho hodnotenia. Priestupkové konania proti nemu neboli zahájené. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný päť - krát súdne trestaný, z toho 3 - krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
V rámci úvah o určení druhu trestu a výmery súd vychádzal u obžalovaného I. D. z trestnej sadzby jeden až päť rokov, obžalovanému priťažovalo, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona), poľahčujúce okolnosti súd nezistil, prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania
činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť k svojej dcére, navyše spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T 105/2008 zo dňa 30.11. 2009, ktorým bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov so skúšobnou dobou 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov. Závažnosť takéhoto konania, teda spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vyjadruje už samotný Trestný zákon v ust. § 49 ods. 2, kde vylučuje možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody v prípade, ak bol úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. S poukazom na uvedené neprichádzalo do úvahy uloženie iného trestu, než nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Po individuálnom zhodnotení uložil obžalovanému I. D.
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Zohľadnená bola výška dlžného výživného, spáchanie činu závažnejším spôsobom a skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.