Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. K. P., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zast. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie SPO detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: B. Z., nar. X.X.XXXX, XXX XX Z. XX, zast. JUDr. K. N., S. X, E. a A. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. K. XX, t.č. E. XXX, XXX XX E., S. - N., zast. JUDr. Milan Slebodnik, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -14 zo dňa 25.3.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) zvýšil výživné. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -9 zo dňa 17.06.2002 bola schválená rodičovská dohoda a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 1000,- Sk mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bol otec slobodný a pracoval ako živnostník, jeho čistý príjem predstavoval sumu 48.110,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletého bývala u svojich rodičov v rodinnom dome, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, iný príjem nemala. Maloletý K. mal jeden mesiac.

Súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného preskúmal zmenu možnosti, schopnosti a majetkových pomerov rodičov a odôvodnené potreby maloletého. Na strane maloletého za obdobie 12 rokov došlo k podstatnej zmene odôvodnených potrieb, maloletý vyrástol, navštevuje 2. stupeň základnej školy s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, dopravu do školy, školské potreby a zároveň aj mimoškolskej voľnočasové aktivity. Matka vyčíslila náklady maloletého na výživu a výchovu vo svojom návrhu na začatie konania približne vo výške 317,- eur mesačne, s predmetnými nákladmi sa súd stotožnil.

Súd má za preukázané majetkové pomery matky, ktorá je v čase rozhodovania na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 196,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve detí, t.j. spolu príjem vo výške 250,- eur.

Otec maloletého podniká v oblasti stavebníctva, z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti je strata. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.9.2013 vyplýva, že otec maloletého obdržal na svoj účet za predaj rozostavanej nehnuteľnosti s pozemkom sumu 409.549,83 Kč. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu matky a kolízneho opatrovníka, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemôže súd brať do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd neprihliadol na tvrdenie otca, že z kúpnej ceny uhradil dlhy spoločnosti AZ stavební CZ, s.r.o., keďže ide o dlhy spoločnosti, za ktoré zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, avšak spoločník ručí len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zmenku na zmenkovú sumu vo výške 262.165,- Kč vystavila spoločnosť AZ stavební CZ, s.r.o., ktorá bola povinná uhradiť zmenkovú sumu. Otec maloletého bol zmenkovým ručiteľ, čiže po uhradení zmenkovej sumy mu v zmysle zmenkového a šekového vzniklo právo zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a za koho zmenkovú sumu zaplatil. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje časť kúpnej ceny, ktorú otec maloletého nadobudol na svoj účet za jeho príjem v roku 2013. Súd má preukázané z tvrdení otca maloletého a listinných dôkazov, že jeho pravidelný príjem zo závislej činnosti za rok 2013 predstavuje priemerne sumu 8670,92 Kč. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že otec maloletého je jediným spoločníkom v spoločnosti BEASTA, s.r.o., z ktorého mu vzniká nárok na podiel zo zisku. Ustanovenie Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa preskúmať dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka priamo znižujú daňový základ. Z výkazu ziskov a strát za rok 2013 vyplýva, že pridaná hodnota, t.j. rozdiel tržieb a nákladov na výrobu predstavoval sumu 235.000,- Kč, osobné náklady za rok 2013 predstavovali sumu 273.000,-Kč, z toho mzdové náklady tvorili sumu 204.000,-Kč, čo znamená, že spoločnosť BEASTA dosiahla v roku 2013 stratu a keďže z daňového priznania vyplýva, že zamestnávala 2 zamestnancov priemerný mesačný príjem zamestnanca predstavoval 8500,-Kč. Otec maloletého navrhol zvýšiť výživné na sumu 100,- eur mesačne, čo však nepokryje oprávnené potreby maloletého, preto súd zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne, ktoré predstavuje pomernú časť výdavkov na výživu a výchovu maloletého.

V zmysle rozhodnutia R27/1970 pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného je fyzický stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúsenosti a pod, preto súd má za to, že v mieste bydliska otca maloletého je možné získať zamestnanie s príjmom vyšším ako 8500,-Kč a platiť výživné v súdom stanovenej výške.

Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného od 3.12.2010, súd nemá za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného za obdobie troch rokov spätne od podania návrhu preukázané neboli, keďže za takýto nemožno považovať zdôvodnenie, že 12 rokov nebolo zvýšené výživné ani to, že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne a matka sa s ním, nevedela skontaktovať. Matka v danom prípade mala zákonné možnosti, aby zabezpečila nútený výkon rozhodnutia, prípadne podala návrh na zvýšenie výživného v čase, keď sa zmenili odôvodnené potreby maloletého a to aj bez toho, aby vedela, kde sa otec maloletého zdržiava. Svoje právo nevyužila, preto nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa a súd nemôže na ťarchu otca priznať spätne výživné až za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na začatie konania. Súd zvýšil výživné zo sumy 1000,-Sk (33,19 eur) na sumu 150,-eur od septembra 2012, t.j. odo dňa keď maloletý K. nastúpil na druhý stupeň základnej školy, keďže súd má za preukázané, že s uvedenou skutočnosťou sú spojené zvýšené výdavky. Keďže z výpovedi účastníkov vyplýva, že otec doplatil dlh na vzniknutom výživnom, súd určil dlžné výživné vo výške 3621,11 eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným vo výške 150,- eur a súdom stanoveným výživným vo výške 33,19 eur za obdobie 31 mesiacov.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Uviedol, že výdavky uvedené matkou považuje za účelovo nadhodnotené. Výživné vo výške 150 Eur prevyšuje nielen odôvodnené potreby maloletého, ale i jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Opätovne poukázal na ním preukázanú výšku mesačného príjmu a riadne preukázané mesačné výdavky. Ak

by bola ponechaná vyživovacia povinnosť na 150 Eur mesačne, bol by vystavený nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Nesúhlasil s neprihliadnutím na vyplatenie dlhu vo výške 256 665 Kč s príslušenstvom a trovami konania titulom, že on bol zmenkovým ručiteľom, ktorý po 3000 Kč mesačne spláca. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu, že v mieste jeho bydliska je možné získať zamestnanie s príjmom vyšším ako 8 500 Kč. Trpí totiž chronickými problémami chrbtice.

Matka i kolízny opatrovník v zhode navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako správny potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. , i ust. o rodine (ďalej len „“). v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ustanovenie ods. l predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (, ). Zákon o rodine v ustanovení ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je stanovené výživné je správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. ).

Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.

Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctve.

Mal. K. je školákom, s čím sú spojené nepochybne zvýšené výdavky, keďže naposledy bolo výživné určené, keď mal mal. K. jeden mesiac. Od poslednej úpravy uplynula doba vyše dvanástich rokov!

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Súd prvého stupňa vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý je schopný a má možnosti zabezpečiť výživné pre svoje mal dieťa vo výške určenej súdom prvého stupňa. Jeho schopnosti sú určené predovšetkým jeho pracovnými skúsenosťami. Otec má dostatočnú kvalifikáciu a následne nadobudnuté skúsenosti z praxe v podnikaní. Tieto okolnosti ho predurčuje k schopnosti vykonávať práce, ktoré sú ohodnotené na vyššej úrovni ako na úrovni 8500 Kč. Odvolací súd pripomína, že otec žije v hlavnom meste Českej republiky, kde je priemerná mzda podstatne vyššia. Tieto jeho schopnosti treba posúdiť aj s ohľadom na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Otec mal. K. je totiž pri svojom deklarovanom príjme schopný hradiť hypotéku vo výške 10 000 Kč, 3000 Kč splátku na dlhu a náklady spojené s domácnosťou v S.. Naviac ako sám uviedol má jedno 6-ročné auto a malý domček, ktorý postavil za milión osemstotisíc (čl. 23).

V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.

Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o prednosti vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča stotožňuje. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby, preto argumentácia otca neobstojí. Túto povinnosť má otec už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou. Nebolo možné preto prihliadnuť na úhradu dlhu titulom zmenkového ručiteľa na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči mal. K..

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem matky (toho času na materskej dovolenke) a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v veta prvá . Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za správne.

Za takejto situácie odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a výroku o trovách konania ako správny potvrdil (, ).

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.